I wanna be everything you need. ♥ 12.

Biches! ;DD Presne pred rokom som takto sedela za ntb a dobre že som si od nedočkavosti celé nechty nezjedla. Neverím že Live While We're Young má už rok!
Strašne rýchlo to všetok letí.. :) 




"Pane bože Clarisse si v poriadku?!" Ozval sa pri mne hlas Anne a na ruke som pocítila studený dotyk ktorý pravdepodobne patril Harryho ľadovým rukám. S pomalým otvorením očí som sa chrbtom oprela o drevené dvere kuchynskej linky a tvár som skrčila do bolestivej grimasy keď som na líci pocítila Harryho dotyk.
"Myslím že budem, nič mi nie je.. proste sa mi len zatočila hlava z tej únavy." Falošne som sa usmiala na Anne a zo zrakom som prešla ku mobilu na ktorom opäť blikalo modré svetielko znázorňujúce príchod novej SMS. S nenápadným potiahnutím ho ku mne som pevne chytila Harryho ruku a unavene som sa posadila na bielu dlážku.
"Nie je ti skutočne nič?" Starostlivo sa na mňa pozrel a bruškami prstov mi zastrčil neposlušné vlasy z pokazeného drdola za ucho.
"Nie, len si pôjdem dať niečo na tu ranu na tvári a trochu sa upravím. Pomôžeš Anne dokončiť to tu? Nerada by som ju  v tom nechala samú."
"Nepotrebuješ pomoc?"
"Toto zvládnem." S miernym úsmevom som ho pobozkala na líce a v ruke som pevne stisla mobil. S tichým dupotom som vyšla hore po schodoch vedúcich na poschodie a s hlbokým výdychom som sa oprela o dvere "našej" izby. Po menšom upokojení som prešla ku veľkému zrkadlu v kúpeľni  a zo šokovaným pohľadom som si prešla po malej, reznej rane ktorá sa v krvavo črtala na mojom líci. S ponorením tváre do studenej vody mi hlavou prebleskla opäť tá nová SMS ktorá mi počas môjho "spamätania" opäť blikla na mobile. S jemným vysušením tváre o modrý uterák som siahla po mobile a opäť zo slzami v očiach som prechádzala po písmenkách. S rýchlim zahnaným sĺz na pôvodne miesto som si cez stredne veľkú ranu na líci prelepila zelený, vzorovaný leukoplast a odznova som sa nalíčila. S upravením vlasov do jednoduchého drdola som si z kufra vybrala oranžový sveter a čierne legíny. S konečným upravením celého vzhľadu som sa posadila na okraj postele a zadívala som sa von oknom. Po dlhom premýšľaní som opäť siahla po mobile a vytočila som Jane..

*Harry*
"Už sa jej to niekedy stalo?"
"Nie.. Práve toho sa obávam, pred tým mala dosť komplikovaný vzťah proti jej vôli. Myslel som si že kvôli tomu zostala taká plachá ale teraz neviem čo si mám myslieť. Po ceste sem sa správala dosť zvláštne ale pripisoval som to skôr ku nervozite z vášho stretnutie no to dopadlo nad moje očakávania no aj tak sa stalo toto.."
"Možno je skutočne unavená Harry, mali ste dlhú cestu a je to predsa mladé dievča. Zajtra jej už možno bude lepšie. Bež ju zavolať, pripraviť to na stôl už zvládnem."
"Fajn, ľúbim ťa mami." Silno som ju zo zadu objal a potichu som vyšiel po schodoch hore. Zo zatajeným dychom som pomaly otvoril dvere a s pootvorenými ústami som zostal potichu stáť medzi dverami. Viem že sa to nepatrí, no obsah jej rozhovoru ma skutočne zaujímal.
"Nie.. fakt neviem čo už mám robiť, bojím sa len ísť von a nie ešte.. viem.. uhmm.. v pondelok prídem, stretneme sa u Kim?... hej, vrátila sa asi pred.. týždňom?.. dobre.. tiež sa teším.. dúfam.. pá.." Pár sekúnd po tom čo ukončila hovor zostal jej pohľad stále visieť niekde na strome pred susedovým domom. S hlasným cvaknutim kľučky na dverách som opatrne vošiel do izby a posadil som sa tesne za ňu.  S tisíckami otázok ktoré sa mi šírili hlavou som sa zahľadel na jej odraz v okne a jemne som si oprel hlavu o tu jej.
"Večera je na stole.. Budeš jesť dole či ti to prinesiem sem?"
"Idem dole.. Harry, fakt ma mrzí že som vás vystrašila. Proste som len neskutočne unavená."
"Ja to chápem. Poď sa napapať kým ti to nevychladne." Slabo som ju pobozkal do vlasov a kvokol som si chrbtom ku nej, pred jej drobné telo. Pocit tepla jej tela som okamžite pocítil na mojom chrbte. S úsmevom som sa postavil a popravil som jej drobné telo ktoré bolo omotané okolo môjho chrbta a silno som ju chytil za nohy.

*Clar*
Bojím sa.. A neskutočne... S tichým prežitým výbornej večere som cítila všetky pohľady na mojom chrbte zatiaľ čo som ukladala špinavé taniere do drezu. S nevinným prejdením okolo nich a za želaním dobrej noci som opäť vyšla do izby. S prezlečeným sa do voľného trička a šortiek som si ľahla bližšie ku stene. Pár sekúnd po mojom uložení sa spať, som cítila Harryho ruku ktorú omotal okolo mňa a slabo sa pritisol ku mne. S miernym úsmevom kvôli neskutočnému pocitu bezpečia som sa zadívala do steny ktorú vypĺňala len tma vychádzajúca z vonkajšku. Po pár hodinách ktoré sa zdali ako úbohé minúty som cítila Harryho uvoľnenie. Vedela som že nespí, presne tak isto ako ja. Jeho pravidelný teplý dych som neustále cítila na krku zatiaľ čo pohľad jeho žiarivých očí som cítila na mojom chrbte. S miernym pomrvením sa na posteli som sa otočila tvárou ku nemu a bolestne som sa mu zadívala do očí. Bez slov som ju silno objala a na tričku som mu nechala zopár mojich sĺz. Omamujúca vôňa ktorá sa šírila z jeho trička spôsobovala moje mierne upokojovanie, no ani ten najtemnejší strach sa z mojej mysle nedokázal presunúť na vedľajšiu koľaj..