I wanna be everything you need. ♥ 14.

                                     
Neskutočne vám ďakujem za tak nádhernú návštevnosť!! ♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥
14. časť? Skutočne? :O Bože.. zdá sa mi ako keby prešla večnosť od vtedy čo som si písala do Ntb začiatok tohto príbehu.. :)Prepáčte že s časťou meškám, proste sa zopár veci zkomplikovalo a nejako.. nevystal čas? ;D


Silný dážď trieskajúci o okná domu, chladný vzduch a slabý vietor. Starý, dobrý Londýn. S miernym úsmevom na perách som si zaviazala vysoké tenisky a pritiahla som si sveter bližšie ku telu. S rozprestretým dáždnika som si do tašky hodila nejaké drobnosti a vyšla som do toho príšerného nečasu ktorý pre tento krát skvelo zapadal do mojej nálady. Omamujúca melódia kvapiek dážďu ktoré sa spúšťali po mojom dáždniku ma prenášala do sveta  v ktorom sa zdá byť všetko tak iné. S rýchlim prebehnutým cez cestu ku veľkému domu, som si stiahla dáždnik a prudko som s ním zatriasla. Zo slabým stlačením zvončeka som spravila malý krok do zadu a rukou som si prečesala vlasy, ktoré obsahovali drobné kvapky vody.
"Najkrajšia, najlepšia a najviac očarujúca žena sa rozhodla navštíviť svoju rozkošnú sestričku?"
"Stále platí to že si adoptovaná!" Zo smiechom v hlase som ju objala okolo krku a slabo som ju pobozkala na líce. "Jane je už tu?"
"Zdržala sa v zápche, príde vraj o desať minút. Dáš si čaj?"
"Malinový poprosím. Ako vidím, krem týchto nevkusných obrazov sa tu nezmenilo vôbec nič."
"Myslím že nevkusnosť si spomínala aj keď si videla Harry a čo sa stalo? Slávny pán Harry Styles rozmrazil srdce našej ľadovej princeznej a teraz ju drží v svojom kráľovstve."
"Tvrdila som mame že tie debilné rozprávky budú mať na teba v dospelosti zlý vplyv."
"Takže tvrdíš že som dospelá?"
"Nie, aj keď musím uznať že vo veľa prípadoch si tá rozumná ty."
"Beriem to ako súhlas. Páči sa."
"Ďakujem."
"Inak.. Clar.. Ešte stále to neprešlo?"
"Nie.. A bojím sa že to tak ľahko ani neprejde.." Potichu som šepla a lyžičkou som zamiešala ružovo-červený čaj. "Ja otvorím." S falošným úsmevom som sa pozrela na Kim keď sa celým domom rozozvučal zvuk zvončeka. S potiahnutým Jane za ruku do kuchyne v ktorej sme do teraz sedeli s Kim som sa zarazene postavila zo šokovaným pohľadom ku dverách a nechápavo som sledovala Kim ktorá sa hrala s mojim mobilom.
"Čo.. to sakra robíš?!"
"Čo sakra robím ja?! Tebe len tak chodia správy plné vyhrážok a ty sa mňa pýtaš čo robím? Zbláznila si sa Clar?! Prečo to sakra nepovieš Harrymu?!"
"Nechcem ho stresovať, má dosť svojich problémov a nejaký idiot ktorý mi píše debilné SMS-ky ma nedonúti báť sa.."
"Lenže ty si bojíš Clar! Priznaj si to už sakra!"
"Fajn! Stop! Pred tým než sa pozabíjate, vysvetlíte mi niekto čo sa tu deje?"
"Pred pár dnami mi prišla SMS, raz ma niekto sledoval v meste a teraz mi prišla ďalšia SMS, nie je to nič vážne baby! Je to len nejaký psychopatický fanúšik ktorý nedokáže prehrýzť že som s Harrym."
"Tebe sa zdá normálne keď ti niekto napíše "Niekto sa o tomto dozvie a tvoj rozkošný priateľ pôjde dole"?!"
"Fajn a čo mám robiť? Dosť riskujem už len z tým že to viete vy."
"Povedz to Harrymu, on bude vedieť ako ochrániť teba a ostatných..."
"Ja neviem baby.."
"Kim má pravdu Clar.."
"Tak to ste mi bohovsky pomohli. Mala som si to radšej nechať pre seba, ja.. mala by som radšej ísť." Nervózne som šepla a zo zrakom som sa vrátila opäť ku mobilu ktorý začal vibrovať v Kiminej ruke.
"Nová správa.. neznáme.." Vystrašene a pritom zo súcitom sa na mňa pozrela a podala mi ho do ruky.
"O môj bože.." Potichu som šepla a zo slzami v očiach som sa posadila na stoličku. Telo ktorý sa mi v sekunde roztriaslo som aspoň mierne ukludnila s hlbokým nádychom a ruky som si priložila ku tvári.

"Nechápem to! Akože Harry neprišiel na skúšku? Môže to byť nejaký blbý ťah Clarisse, nemusí to hneť znamenať že nejaká posadnutá fanúšička ti ho odniesla a teraz ho znásilní a zabije!"
"Jane!"
"Fakt prepáč Clarisse ae môže to byť aj blbá náhoda! Dobre vieš že fanúšičky vedia o chalanoch všetko, každý ich krok, nádych aj žmurknutie.."
"Chcem tam ísť... Musím sa ubezpečiť že je Harry v poriadku.."
"Zlato, tá budova je dávno opustená, môžeš mi povedať ako by sa tam asi Harry dostal?"
"Fakt sa o neho bojím! Tak už sakra naštartuj to auto a poďme tam!" Nahnevane som zvrieskla a dlaňou ruky som buchla o okno auta.
"Upokoj sa!" Zo smiechom sa na mňa pozrela Kim zo zadného sedadla a hodila do mňa akýsi starý pohár s pitím.
"Fakt skvelý deň." Zamumlala som si viac menej pred seba a bruškami prstov som si začala kresliť rôzne vzory na zahmlené okno...
"Fajn, sme tu.. Ideš?"
"Vyzerá to tu fakt... opustene.."
"Hovorili sme ti to, ale pokiaľ chceš pôjdeme to pozrieť ako prvé."
"Skutočne? Ja by som sa zatiaľ skúsila opäť dovolať Harrymu."
"Pre tvoj strach čokoľvek, hneť sme tu." S úsmevom ma postrapatila Jane a spolu s Kim vystúpili z auta. S netrpezlivým čakaním na ich návrat a prijatie hovoru od Harryho sa hodinová ručička presunula s pol piate na trištvrte a okrem kvapiek dážďu, moju spoločnosť vytvárala jeho bunda na mojom drobnom tele. S neskutočným strachom som otvorila dvere na aute a s hladným buchnutím som sa pevne postavila na drobné kamienky pred opustenou, rozpadnutou budovou.. (Kamuš, neviem prečo ale ten opis mi pripomenul Bielak ;DDDD)


Zvuk starých, železných dverí na budove mi zaznel v ušiach keď som stlačila kľučku a pomaly som ich otvorila. S prejdením od mierne osvetlenej chodby do celkom tmavej miestnosti som sa s neskutočným strachom postavila na kraj a prudkým dýchaním som sa snažila uvidieť aspoň malý náznak akéhosi života.
"Je tu niekto?!" Hlasno som zakričala a spravila som drobný krok dopredu.. "Kim! Jane! Toto nie je fakt vtipné!" Zo slzami na kraji som opäť zakričala a kŕčovito som zastavila v strede miestnosti kvôli horúcemu dychu ktorý som pocítila na mojom krku.. Niečie ruky ktoré ma chytili za ústa a druhou rukou ma slabo chytili za pod bruško spôsobili moje okamžité pustenie sĺz ktoré som do teraz statočne držala na svojom mieste. Zvuk svetla ktoré sa pravdepodobne zapínalo po dlhej dobe sa mi ozval v ušiach a ostré svetlo sa mi automaticky dostalo v prudkom množstve do očí.
"Všetko najlepšie ty protivná mrcha!" Zo smiechom v hlase zvrieskla Kim spolu s Jane spolu s nejakými ľuďmi ktorých som kvôli môjmu prudkému otočeniu nedokázala rozoznať..
"Všetko najlepšie láska.." Potichu mi šepol do ucha Harry čo spôsobilo moje od tlačenie z jeho objatia a protestné zachytenie mojich dlaní na jeho hrudi.
"Vieš ako som sa bála?! Celý čas som trpela tie debilné správy aby sa tebe ani nikomu nič nestalo a pritom to bola iba vaša debilná hra! Myslela som si že ti fakt niekto ublížil! Si idiot Styles!" S vyčítavým tónom v hlase som si prekrížila ruky na prsiach a sklonila som svoj pohľad ku mojim topánkam.
"Ty si sa o mňa bála!"
"Bála som sa do riti! Vieš si predstaviť čo všetko sa mohlo stať?!"
"Takže ma miluješ?"
"Nie! Hnevám sa na teba!"
"No tak, kráska! Nehnevaj sa, pozri koľko ľudí tu čaká na tvoj povel aby sa mohli dať poriadne dole na tvoju počesť."
"Si idiot Styles."
"Aj cez to ťa môžem šialene milovať."
"To ti teda radím! Ale prisahám ti že nabudúce nebudem len tak v tej tme stáť! Bude mi jedno či budeš môj chalan alebo nejaký starý úchyl, jednoducho ti jednu pridrbem!"
"Vieš aké ťažké bolo len tak ťa držať a nemôcť nič spraviť?"
"Rozplakal si ma! Čo by si ešte chcel!" S prekvapeným pohľadom a úsmevom som som slabo buchla do ramena a pevne som ho objala za trúb ktorý sa pod mojom reakciou zatriasol od jeho rozkošného smiechu.
"Aj tak si pre mňa to najkrajšie dievčatko." Slabo mi šepol a jemne ma pobozkal do vlasov. Potlesk všetkých ľudí v miestnosti ma prinútil opäť sa ku nim otočiť a rozbehnúť sa ku Jane a Kim.
"To platí aj pre vás! Hnevám sa na vás!"
"Bolo fakt vtipné pozorovať ako sa vystrašene tváriš a nemôcť sa smiať!"
"Vy ste v tom išli s nimi?!"
"Prepáč zlato, ale týmto rozkošným chalanom sa proste nedalo odolať!"
"A vraj že sestry majú držať spolu!" S nechápavým pohľadom som sa na ňu pozrela a otočila som sa za Harrym ktorý ku mne natŕčal ruku zo šampanským.

"Tak teda.. Na nás!" Zo smiechom som zakričala a zdvihla som nad hlavu pohár. Zvuk rôznych po mixovaných pesničiek sa ozval celou budovou ktorá z vnútra vyzerala oveľa krajšie než z vonka. 

"Môžeš na chvíľku?" Nervózne sa na mňa pozrel Harry keď som tancovala pri akomsi jeho kamarátovi.
"Prečo by nie." S úsmevom som ho chytila za ruku a nechala sa viesť po schodoch, cez všetkých ľudí až na horné poschodie ktoré tvoria plochá strecha. Miliardy hviezd ktoré sa zrazu rozprestierali nad nami a príjemný čerstvý vzduch a všade sucho, ako keby pred pár minútami vôbec nepršalo vytvárali romantickú atmosféru a magický pohľad na rozsvietený Londýn ktorý sa pomaly ponáral do hlbokej tmy.
"Je to tu.. neskutočne nádherné.. Prepáč mi že som na teba pred všetkými tam vybehla."
"Zaslúžil som si to." S rozkošným smiechom sa postavil za mňa a ruky si omotal okolo môjho trupu, zatiaľ čo ja som sa pevne držala zábradlia a vychutnávala som si romantický výhľad na Londýn, ktorý som mala akoby v dlani.
"Ten chalan.. Poznáš ho?"
"Josh. Ako vidím, ešte stále nie si moje posadnuté dievčatko."
"Nebuď samoľúbi Styles! Nestačí ti že si ma dostal bez toho aby som ťa vnímala ako slávneho?"
"Bral by som ťa vždy, keby si ma vnímala akokoľvek."
"To sa mi páči. A ten Josh.. Máš na neho číslo?"
"Clar!"
"Takže žiarliš!"
"Kto by nežiarlil, Josh je skvelý, vtipný dobrý a nie je práve naj škaredší chalan."
"Lenže ja som blbé, malé stvorenie ktoré sa rozplače aj keď ju jej priateľ chytí v tme. Nikdy by som ťa nevymenila Harry, nemáš dôvod na to aby si žiarlil."
"To som rád. Zbláznil by som sa keby vidím ako ťa objíma, bozkávala a rozmaznáva niekto iný."
"To dovolím len tebe.. aj keď.. ten Josh nie je fakt taký zlý."
"Neprovokuj!" Zo smiechom som sa ku nemu otočila a dlane som mu jemne položila na lícia. Zelené, omamujúce oči ktoré mu žiarili v tme a odrážali hviezdy spôsobovali jeho vzhľad ešte rozkošnejším. Široký úsmev spojený s jamkami s ktorých padá do kolien nie jedna baba a vypracované telo ktoré sa takmer pri každej činnosti týči nado mnou ma prinútilo slabo sa usmiať.
"Čo sa deje?"
"Neskutočne ťa milujem Harry.. Skutočne neverím tomu že tu stojím práve s tebou a že.. S tých miliónov dievčat si za bojoval práve u mňa, u dievčaťa ktoré ťa pred tým odsudzovalo."
"Malo to tak byť, a nič by som na tom nezmenil. Ver tomu zlato, sľúbil som ti že ťa budem rozmaznávať nech sa deje čokoľvek."
"A za to ti neskutočne ďakujem. Ľúbim ťa.." Potichu som šepla a postavila som sa na špičky jeho topánok čo mi pridalo na zopár centimetroch.
"A ja teba milujem."
"Nehádaj sa." S úsmevom som si omotala moje ruky okolo jeho krku a pery som si pritisla na tie jeho. Sladká chuť po cukríku ktorý pravdepodobne pred nedávnom jedol sa mi rozšírila jazykom. Zo zapletením mojej ruky do jeho vlasov som ho jemne rozstrapatila a opäť som sa postavila na zem. S voľným presunom mojich rúk ku jeho trupu som ho silno potiahla ku sebe a zo spokojným úsmevom som vdychovala vôňu širiacu sa s jeho trička..

Tadáááá!! :D Milujte ma! :D Dva krát sa mi to vymazalo, asi štyri krát ma odhlásilo ale dopadlo to dobre, nie? ;DDD