utorok 15. októbra 2013

I wanna be everything you need. ♥ 17.

                               
Pozerá tu niekto z vás Glee? Tiež ste pri tej časti venovanej Corymu tak neskutočne plakali? Obdivujem Leu že to zvládla.. Je to neskutočne silná žena! 
Pustite si pri čítaní! :)
*Harry
Zvuk pískajúcich kolies ktoré sa ozývali takmer prázdnou ulicou, spôsobilo vodičové prudké siahnutie po brzde. Z vystrašeným pohľadom som podal Kim do rúk môj mobil a zatiahol som ju za môj chrbát aby bola aspoň v miernom bezpečí.
"Zavolaj záchranku, áno?" S roztraseným hlasom som sa jej pozrel do očí automaticky som sa otočil späť ku ceste a rozbehol som sa ku Clar, ktorá bez známok života ležala na ceste.
"Zlato, prosím vydrž!.." Bezmocne som zakričal z celých pľúc a potiahol som ju do svojho náručia, krvavá cestička ktorá jej tiekla dole tvárou, lepila jej dlhé vlasy o líce.
"Pane, sanitka je už na ceste.." Ozval sa pri mne hlas nejakého muža, ktorý mi pobúchal po pleci.
"Trvá im to veľmi dlho! Nevydrží do vtedy! Je veľmi krehká, malá a.." Vystrašene som sa zasekol a bezmocne som sa pozrel na toho muža ktorý sa nado mnou týčil.
"Pane?!"
"Ona nedýcha! Pane bože.. ona.. nedýcha!.. Zavolajte sakra niekto tú záchranku!" Zo slzami ktoré sa mi spustili z očí som zvrieskol a pevne som ju chytil do svojho objatia.
"Odstúpte! Ovládam prvú pomoc, ja.. pokúsim sa ju oživiť.." Vážne sa na mňa pozrel a niekto ma pevne chytil za ruky a vytiahol od jej tela na pevnú zem. Zvedavo som sa otočil a pri pohľade na Kim ktorá mi pevne stláčala ruky, mi srdce opäť nadskočilo.
"Nereaguje, znova!" Zakričal jeden z tých ľudí ktorý stáli okolo jej tela.
"Trvá im to veľmi dlho! Clar nereaguje Harry! Čo ak... čo ak zomrie?!"
"Nezomrie Kim, sľubujem ti to, dobre? Clar je silné dievča ona to zvládne.."
"Ty to nechápeš Harry.. ona to chcela spraviť! Ona chcela zomrieť.. Je len blbá náhoda že práve teraz sa toto všetko deje pred tebou.. Nechcela ťa trápiť Harry.. Už dosť dlhú dobu... proste to plánovala. Dnes sme sa o tom rozprávali, pred pár debilnými hodinami! Mala som na to brať väčší ohľad, mala som si počkať kým mi nesľúbi že to nespraví, mala som ti to povedať ja proste.. zaváhala som, nemuselo sa nič z toho stať!"
"Prečo... prečo si mi to nepovedala?"
"Ľúbi ťa Harry, možno to vyzerá ako blbá náhoda, no som si sto percente istá že keď videla to auto, mala sto možností uhnúť sa, nespravila to, pozrela sa na teba, do tvojich očí.. Prosím sľúb mi.. že keď to skončí akokoľvek.. Nevyčítaj si to... Proste to len celé nezvládala, pred tým bola ona to silné dievča ktoré si žilo svoj sen, robila čo ju bavilo a jediný kto sa jej do toho staral bola ona sama. Chodila do školy, robila zakázané veci a ona bola tá ktorá šikanovala, tvárila sa že jej to je jedno... lenže som jej sestra, viem o nej aj veci o ktorých sama netuší, mrzelo ju to.. všetko.. A teraz? Musí hrať tu zásteru správneho, slušného dievčaťa, pretože ťa tak strašne miluje a.. nedokáže bez teba byť.. tie malé dievčatá ktoré ťa milujú si to neuvedomujú ale ubližujú jej.. nedokázala s tým už ďalej vydržať... Ona to chcela spraviť Harry.."
"Ona to zvládne Kim, zvládne to, rozumieš?" Potichu som šepol a roztrasene som vydýchol vzduch ktorý som držal v pľúcach..
"Je späť dýcha!" Radostne vykríkol jeden z mužov, vo chvíli keď sa pri nás zjavila záchranka.
"Ďakujem.. Bože ďakujem! nebyť vás.. nemusela tu už byť a.."
"To je v poriadku pane, nestojí to za reč, spravil by to určite každý."
"Každý nie. Keby čokoľvek potrebujete ozvite sa mi.. tu je moja vizitka ja.." S miernym úsmevom som mu ju podal do ruky a silno som ho objal. "Ďakujem." Šepol som a nastúpil som do sanitky v ktorej už ležala Clar a nervózne sedela Kim..

"Chýba mi... tak strašne mi chýba a to len leží za tými debilnými dverami! Obyčajné dvere ktoré ma delia od toho či môj život bude mať zmysel alebo... alebo sa práve skončil!.." Tichým a pritom tak hlasným tónom v hlase som odpovedal do telefónu ktorý som mal priložený pri uchu a čelom som sa opieral o bielu stenu, nemocničného priestoru.
"Chápem ťa Harry ale nemôžeš to takto brať, viem že.. ti na Clar záleží ale je to človek, tvoj život má zmysel a bude ho mať aj keby sa čokoľvek stane rozumieš?"
"Nechápeš to Gemma.. Pozri.. Žiadne dievča som nemiloval ako ju, som schopný odísť zo skupiny, vzdať sa jediného môjho sna len preto aby som mohol byť s ňou, prebúdzať sa vedľa nej a zaspávať s vedomím že je pri mne.. Ani si nevieš predstaviť čo sa zo mnou dialo keď som ju videl prvý krát, nebolo to ako u ostatných dievčat.. že som ich uvidel, chcem som sa s nimi vyspať, pár krát stretnúť a potom ísť za inou. U nej to bolo iné, proste som ju videl a nedokázal som sa prestať pozerať, spravila z mojou mysľou niečo čo žiadna iná nedokázala, Mal som chuť ju proste objať, starať sa o ňu a nikdy nepustiť. Myslíš že tu blbú polievku by som len tak varil? V živote som nevaril niečo, čo by bolo určené pre niekoho iného. Viem že som podvádzal Jane, viem že som spravil chybu no je to chyba ktorú neľutujem. Clar je tá jediná vec ktorú milujem viac ako svoj život, ako celý svoj sen.. všetko. Som schopný pre ňu spraviť všetko. Milujem ju Gemma, ani si nevieš predstaviť ako. Keď z týchto dverí vojde ten doktor späť na chodbu.. a povie mi že to nezvládla.. zomriem, nebudem mať už pre čo žiť... Áno, sú tu fanúšičky ktoré milujem, bez nich by sme neboli tam kde by, si tu ty, mama a otec ktorých nadovšetko milujem a dali sme mi.. ten pocit bezpečia a všetko čo som potreboval.. aj chalani ktorý sú mi ako bratia ale ona.. je niečim.. iná.. Ubíja ma to pomyslenie že mi mohla zomrieť pre očami.. že jej nemuselo nabehnúť srdce a... všetko sa mohlo v jednej sekunde stratiť.. Nechcem aby zomrela s tým že sa na mňa pozrela s ospravedlňujúcim pohľadom a pritom nič nespravila, ja som ten ktorý by sa jej mal ospravedlniť.. Ľúbim ju... Bože tak strašne ju ľúbim.." Zo zamysleným pohľadom som si chrbtom ruky zotrel slzy z tváre a prudko som sa nadýchol...
"Nerád zasahujem do vášho rozhovoru s vašou sestrou ale.. myslím že vaše dievča, ktoré vás tak neskutočne miluje že dokázalo tak perfektne zabojovať.. by to počulo radšej." S úsmevom za mnou prehovoril doktor čo do mojich očí nahrnulo opäť ďalšie slzy.
"Je.. v poriadku?!"
"Žije, má menší otras mozgu ale nieje to nič vážne, okrem zlomenej ruky a dvoch rebier je úplne v pohode.. Pár hodín bude ešte mimo a po prebratí bude chcieť spať ale.. to by malo byť už do konca týždňa v normále."
"Ďakujem ja.. môžem ísť za ňou?"
"Pravdaže." S úsmevom ma slabo pobúchal po ramene a odišiel niekam na koniec chodby.
"Žije.. ona.. žije." Zo slzami v očiach no aj cez to s neskutočným úsmevom sa na mňa pozrela Kim, ktorá ju držala za ruku a pritom ju hladila po vlasoch.
"Vravel som ti to, Clar je.. silná."
"Pochyboval si.. počula som ten rozhovor s Gemmou.. "
"Proste som sa bál."
"Chápem.. Ľúbiš ju, je jasné že si sa bál."
"Pokiaľ chceš, môžeš ísť späť do domu, príde  Gemma a moja mama.. mal by tam niekto byť keď prídu.. A potrebuješ oddych, na týchto stoličkách sa nevyspíš."
"Mala by som tu s ňou zostať, vieš keď sa preberie a..."
"Pár hodín bude ešte spať, sľubujem ti že, keď sa preberie tak ti zavolám."
"Ďakujem.. daj mi na ňu prosím pozor.."
"To je jasné.." Mierne som sa na ňu usmial a pevne som ju objal pred tým než zatvorila dvere a ocitol som sa s Clar v miestnosti  z jednou nemocničnou posteľou, úplne sám.

"Si.. tu dlho?" Ozval sa miestnosťou Clarin tichý, chrapľavý hlas čo ma donútilo prebrať sa z môjho zamysleného počítania kvapiek dážďa stekajúcich po plastovom okne.
"Na tom nezáleží! Ako sa cítiš?" S iskričkami v očiach som si kvokol pred jej postel a pevne som ju chytil za ruku.
"Všetko ma bolí.."
"To by aj malo. Všetko bude v pohode, ani si nevieš predstaviť ako si ma vystrašila!"
"Nemusel si sa o mňa báť.."
"Si moje dievča, musím sa o teba báť!"
"Ľúbim ťa zlato."
"Bože, ani si nevieš predstaviť ako mi to chýbalo.."
"Myslela som že to povieš aj ty mňa." S mäkkým smiechom sa na mňa pozrela a slabo mi prešla po kučerách.
"Milujem ťa kráska, najviac na svete!" Jemne som ju pohladil po líci a slabo pobozkal na pery. 

"Som unavená."
"To ti verím, mala si namáhavý deň. Po spi si."
"Budeš tu keď sa zobudím?"
"Blázniš? Od teraz sa ma už nezbavíš?" Zo smiechom som sa narovnal a potiahol som jej paplón bližšie ku telo kvôli chladnému počasiu ktoré sa zrazu rozhodlo, že je ten správny čas, aby nastalo.
Zvuk otváranie dverí ktorý sa ozval asi pol hodinu po tom čo sme dokončili náš rozhovor a ja som takmer bez dýchania sledoval jej nádhernú tvár ktorá pôsobila ako ten najkrajší anjelik.
"Mrzí ma to Harry.. Mrzí ma že som to všetko takto ukončila.." Ozval sa od dverí tichý, uplakaný hlas čo moju pozornosť upriamil na jediného človeka stojaceho medzi dverami..

-Časť tu nie je po týždni takže! :D Bez hubovania! :D
-Ďakujem za komentáre! :33
-Chcete novú časť čo najskôr? Komentujte! :3
-Neviem či pesničky zapadajú, čítala som si to asi tri krát a preto som to aj zopár krát vymazala a prerobila, preto som nakoniec zvolila pesničky z Glee, pretože mi počas celého písania tejto časti hrala tá časť venovaná Corymu 

-Pokiaľ vám pesničky neskončili, ale časť ste dočítali tak si ich vypočujte, sú skutočne nádherné! :) 

2 komentáre:

  1. Cory :( Anjel ♥ :'(
    Časť je úžasná! Som rada, že si to takto napísala! A ten koniec, teraz som maximálne zvedavá, kto to bol a ... Chytro ďalšiu, zlatko ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  2. :( chudáčik Cory........ale späť k časti....ani si nevieš predstaviť aká som bola celá netrpezlivá z toho či to dopadne dobre....mala som chuť plakať ale našťastie som sa ovládla :D je to to najužastnejšie čo som kedy čítala slniečko :) P.S musíš rýchlo napísať ďalšiu časť lebo nevydržím :D *Bella

    OdpovedaťOdstrániť

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...