Listen To Your Heart ;* Prvá časť.

Práve varím a mám pocit že pri mojom písaní a vzájomnom varení skončím ako bezdomovec -,- Fuck! :D dúfam že ma niekto s vás u seba ubytuje :D táto časť je dnes skôr kvôli Hokeju ktorý nemôžem zmeškať! :3333

Zvuk smiechu a ustavičného,  nezmyselného rozprávania do telefónu ktorý sa ozýval s druhej strany izby mi spôsoboval príšernú bolesť hlavy. S naštvaným zavrčaním som si s pod hlavy vybrala vankúš a hodila som ho presne na toho nevinného páchateľa ktorý s prekvapeným pohľadom hodil mobil na druhú stranu a zadíval sa na mňa.
"Čo ťa zasa žerie?!" zo smiechom mi hodila späť vankúš a opäť sa zadívala na telefón s tým jej pripečeným pohľadom.
"Narozdiel od teba som po veľmi dôležitom stretnutí."
"Stretnutí alebo ďalšej party? nabudúce vyvetraj nepotrebujem celú noc dýchať tvoje zvratky."
"Och bože, veľmi mama vyvádzala?"
"ešte spí, padaj sa dať dokopy. Pokúsim sa nejako zbaviť tejto skvelej misky ktorá je pravdepodobne už nepoužiteľná."
"Kryješ ma?"
"len pokiaľ to dáš do pätnástich minút."
"si úžastná!" s úsmevom na tvári som jej dala pusu na líce a čudnou chôdzou som sa rozbehla do kúpelne. Po úspešnom vyhýbaní sa zrkadlu, som sa osprchovala a kvôli času ktorý ma hnal dopredu som si rýchlo umyla zuby a po naozaj skvelom odmalovaní som si obliekla modré riflované šortky s čiernym tričkom na ramienka. Celá udýchaná a popri zápase s vyberaním si žuvačky s vlasov som sa úspešne dostavila do kuchyne kde už ako zvyčajne stála mama s kávou v ruke, Gemma s pobaveným pohľadom raňajkovala a Robin s novinami v rukách. S krčovitým pohľadom som sa posadila pri Gemmu a s myknutím hlavou k Robinovi som sa opäť zadívala ku Gemme ktorá mi zo znakom nesúhlasu alebo inak povediac o ničom nevedia všetko vysvetlila. Po raňajkách ktoré som našťastie prežila bez nejakých veľkých prednášok som sa rozvalila na gauči vedľa kuchyne a pri počúvaní pesničiek ktoré práve bežali v televízií som SMS-kovala s Lindou. S Lidnou sa poznám pár rokov, presťahovala sa pár ulíc od nášho domu pred siedmimi rokmi a od vtedy sa s nás stali tak povediac nerozlučné kamarátky. S môjho menšieho vypnutia ma opäť prebudila až melódia pesničky môjho skvelého brata. Po zhliadnutí videoklipu Little Things som položila mobil na stôl a s unudeným pohľadom som vošla znova do kuchyne kde už sedela len Gemma.
"už odišli?"
"Hej, stále nechápem ako ti to môže stále prejsť! sme sakra rodina Harryho Stylesa a ty si celú noc niekde v meste a alkoholom v ruke a mama ti na to vôbec nepríde a pritom si na titulnej strane každého časopisu a to nehovorím o internete."
"talent zlatko, nevieš nič nové o Harrym? dlho sa mi neozval."
"Nič veľa, dnes ráno mi volal ale ten jeho hlas bol príliš tajomný."
"to je celý život, čo chcel?"
"pýtal sa na otcov hosťovský dom, chcel tam ísť na pár dní."
"aj s tými jeho nafukanými hviezdičkami?"
"toto na tebe milujem, vždy sa vyhýbaš stretnutiam s nimi ale vieš o nich všetko. S kadiaľ máš túto informáciu? pochybujem že od Lidni lebo tá ti podľa mňa nejakú hlúpu poznámku na One Direction nedovolí vysloviť."
"to vidím nie?"
"stručné, pokiaľ sem prídu chovaj sa slušne teda pokiaľ nechceš aby sa mama dozvedela a tom stratenom kondóme ktorý sa zázrakom objavil v našej izbe."
"To nepovieš!"
"Tak sa kroť a hraj sa na milé dievčatko."
"Alebo sa jej priznám."
"to by som ti neradila, ako to že nie si v škole?"
"och, jediná vec o ktorej ešte nevie celý svet. sekla som s ňou."
"zbláznila si sa?!"
"čo, povedala som že som s ňou sekla nie že ma vyhodili alebo už nemôžem nastúpiť."
"ako vidím o dôležitých veciach sa s tebou naozaj nedá baviť si presne ako.."
"si presne ako Harry, viem! hovoríš mi to už celých osemnásť rokov, šťastie že nemáme viac bračekov. zdvihni si už ten telefón inak ti tvojho nápadníka odpinknem preč!" zo smiechom som si zo stola zobrala džús a s úsmevom na tvári som vybehla do mojej izby k milovanému notebooku. Po takmer troch hodinách nezmyselného ale dokonalého chatovania s Lindou som s pobláznením pohľadom presunula na balkón s kadiaľ som sledovala mamu ako sa nadšene premáva medzi jej kvietkami na ktoré by nedala dopustiť. Bola nádherná ako vždy, s jedným okom som sa zadívala na ulicu s kadiaľ sa ozýval neuveriteľne hlučný zvuk pesničiek a smiechu. S nadšeným pohľadom som sa zadívala na auto parkujúce pred naším domom a Harryho veselý úsmev..

Btw. krátke, čudne zakončené ale proste mne naozaj lezie na nervy starká! -,- nenávidím keď mi niekto brble do varenia! Fuck! I love you!! :DDDDDD verili by ste tomu?! :D práve som dovarila a žijem! :DDDDDDDD
Linda  Liam  Natasha ;)

Listen To Your Heart ;* "Intro"

Poďakovanie!! :DD Mojej milej zlatej Mimuš u ktorej v chate som si čistou náhodou uložila názov pesničky "Listen To Your Heart" a ona mi napísala či je to názov nového príbehu! :D keďže pôvodne mal byť My Perfekt Hero! :DD a ďakujem aj za komentáre k poslednej časti! :)

Ona neobyčajné nádherné mladé dievča žijúce v bláznivom svete alkoholu, cigariet a chlapčenskej spoločnosti. On otec svetoznámej Bristko-Írskej skupiny a jeden s piatich najviac populárnych spevákov. Aj keď ich životy sú na prvý pohľad dosť rozdielne, podobnosti ktoré vládnu v ich živote sú až neskutočné. Dokážu si títo dvaja aj cez všetky rozdielnosti, pokušenia a životy ktoré si každý s nich žije sám nájsť ku sebe cestu a tvoriť jeden s najviac sledovaných párov v nádhernom meste menom Londýn?

Natasha Style, mladé osemnásť ročné dievča žijúce si svoj život svojským spôsobom bez ohľadu na všetky problémy ktoré jej "výtržnosti" tvoria. Svojím spôsobom obyčajná mladá slečna žijúca v mestečku Holmes Chapel a s druhého pohľadu stále sledovaná očami novinárov a "trpiaca" otázkami tisícok  fanúšičiek kvôli jej bratovi ktorý sa s neobyčajným talentom dostal do svetoznámej skupiny One Direction.

Liam Payne, ťažký začiatok života no neskutočný odraz od všetkých problémom ktoré musel postúpiť. člen jednej s najsledovanejších skupín a "brat" štyroch ďalších nadaných, nádherných a bláznivých kolegov. Chalan žijúci si svoj sen po boku nádhernej tanečnice, a miliónoch nadšených fanúšičiek počúvajúcich každé jeho slovo.

život dvoch skvelých ľudí zo stovkami rozdielov, no aj cez to zo srdcom ktorým dokážu skutočne milovať len jednu osobu. nezvyčajný, neobyčajný no aj cez to dosť podobný (pri mojom písaní :DDD) príbeh dvoj zamilovaných ľudí ktorý si aj cez strmú jazdu dokážu nájsť k sebe tú správnu cestu!

*Budete čítať?
*Dáte komentár ak budete čítať? :DD
*zaujalo vás aspoň niečo? :D
*pomôžete mi sakra s tým komentárom? :DD        *mám písať ďalej? :) 

Don´t Cry My Princess ♥ 33. The end my loves! ;*

 "Together until death" Pamätáte si? Ten príbeh skončil podobne ako tento až na ten malí detail že každý s tých príbehov bol o niečom inom, s niečim iným a inými pointami. Vtedy sme zostali na mojom blogu a k poslednej časti ste mi napísali dlhé a nádherné komentáre. :) Prosím, bola by som neuveriteľne rada, najradšej na svete! Keby ste mi k tomuto článku a následne k poslednej časti k príbehu Don´t Cry My Princess napísali komentár nie k poslednej časti ale k celému príbehu, čo sa vám páčilo čo  nie, čo by ste zlepšili alebo nechali. Bola  by som vám veľmi rada pretože chcem počuť váš názor! Prosím, keby ste ešte napísali či chcete aby som vám napísala príbeh "Listen To Your Heart". Ľúbim vás princezné! ;**

Posledný krát prikladám moje roztrasené ruky na poslednú stránku môjho poznámkového denníka, mojej minulosti, najväčšej spomienky a veci ktorá je pre mňa tak neuveriteľne dôležitá. S pokrčenou tvárou, slzami ktoré sa mi opäť tlačia do očí ho zatváram a pozriem sa na fotku na prvej strane. Na fotku toho najlepšieho chlapca na svete ktorého som tak neuveriteľne milovala, a mladej dievčiny ktorou som pred pár rokmi bola. Posledný krát po nej prejdem bruškami od prstov a s roztrasenými perami sa pozriem na fotku na okne. Na fotku už teraz dospelého, správneho mladého muža ktorý je celý otec. S bolesťou v celom tele ktorú mi spôsobuje každý jeden pohyb sa zo zaťatými zubami posuniem na vozíčku k oknu a sledujem oblohu. nádherné zapadajúce slnko a kvapky dážďa ktoré sa zrazu rozbúchali po okne. s úsmevom na tvári prikladám moju roztrasenú vráskavú ruku na ústa a posielam bozk do neba. "forever together my prince" šepnem a posledná slza ktorá sa mi skotúľa po líci ma jemne zachveje. prístroj na ktorý som bola po celý čas pripojená sa zrazu zmení na rovnú čiaru a zvyšok môjho nebeského života ma čaká v nebi s ním. na mieste na ktorom nás už nič a hlavne nikto nerozdelí..

Milujem vás! neskutočne vás milujem a prosím vás aby ste mi napísali ten komentár čo si o tomto príbehu myslíte!! :) mám vám dať teda aj ten nový alebo nie? :)

Don´t Cry My Princess ♥ 32.

Toľko dní som venovala písaniu a toľko krát som s nervami sedela na posteli a trieskala si ruku o čelo pretože som nevedela ako začať alebo skončiť. Toľko krát som s tým chcela seknúť a jednoducho prestať písať ale potom som sa rozhodla dopísať tento príbeh, pretože je pre vás. Nečakaný zvrat situácií? ja viem.. ale myslím že k životu patrí aj niečo Smutné, ktorý život predsa končí šťastne? :)

Prudký náraz ktorý ma švihol do pravej strany mi vyrazil dych, zvuk pískajúcich kolies ktorý sa mi ozýval v ušiach a a vystrašený pohľad Nialla ktorý sa zrazu zmenil na tak zvláštny a tak prázdny.
"Niall!" napäto som zvrieskla s celých pľúc a s chladnými rukami som mu chytila tvár. jeho oči v ktorých bolo toľko bolesti sa na mňa zadívali s toľkou nádejou, láskou, očakávaním a neskutočným smútkom.
"M..Milujem ťa neznáma kráska.." slabým hláskom šepol a pred nami sa objavila sanitka ktorý mi do duše doniesla obrovské množstvo nádeje.
"vydrž to Niall prosím!" zo slzami ktoré sa mi valili po tvári som ho jemne pobozkala.
"Slečna poďte prosím s nami.." ozval sa pri mne hlas nejakého lekára ktorý sa ma snažil dostať s auta. môj pohľad stále smeroval k Niallovi ktorému sa hrudník nadvihoval každou sekundou menej.
"Nechajte ma! ja musím zostať tu! pri ňom!" zvrieskla som na celú ulicu a celou silou som začala búchať do hrudníka lekárovi.
"postarajte sa o ňu, je očividne v šoku a je tehotná." bez povšimnutia môjho návrhu ma postavil pri nejakú sestričku ktorá sa ma snažila posadiť do auta. Zo silným odhodením som sa opäť rozbehla do polovice cesty a sledovala som tie pohľady záchranárov ktorý kvočali nad Niallovím telom ktoré medzičasom položili na zem. Tá bolesť ktorá vládne mojím telom keď sa s vystrašeným pohľadom a veľkými hnedými očami plných sĺz dívam na záchranárov ktorý bezmocne oživujú jeho krehké telo. S krútením hlavy a s roztraseným telom si sadám na zem a všetko sledujem.
"Snažil sa ju zachrániť, inak by tak veľké zranenia nemal."
"bol to skvelý chalan.." ozývali sa hlasy lekárov a všetok čas okolo mňa v tú chvíľu zastal. S bezmocným, vystrašeným pohľadom som sa postavila a rýchlim krokom som sa rozbehla k jeho telu.
"sem nemôžete slečna."
"nechajte ma na pokoji sakra! je to môj snúbenec!"
"je nám to ľúto slečna, nedokázali sme ho zachrániť. bude lepšie pokiaľ sa vrátite späť ku sestričkám."
"Niééé!! on... nemôže.. nemôže byť mŕtvy!!"
"Alex, pane bože poď sem!" ozval sa za mnou plačúci hlas Danielle a moje telo sa opäť roztriaslo.
"On nemôže... nemôže zomrieť.."
"upokoj sa miláčik! to bude dobre.." tichým hlasom šepla a na jej tvári sa objavili stovky sĺz...

Pohreb. (práve po desiatich použitých vreckovkách kvôli tomu že to až veľmi prežívam sa idem pokúsiť napísať druhú polovicu. neskutočne plačem! :DDD)
Nemala sa to stať.. nie teraz! mal to byť deň našej svadby a nie jeho pohrebu. Posledný krát som sa pozrela do zrkadla a studenými rukami som si prešla po perách.
"zvládneš to? pokiaľ nie vieš že môžeš odísť s pohrebu.."
"zvládnem to.. musím to zvládnuť Liam.." s bolestivým pohľadom v tvári som sa pozrela na našu spoločnú fotku a vykročila som na chodbu. Na chodbu na ktorej sme sa každé ráno zrážali, smiali, prechádzali alebo jednoducho len pozerali na seba. Po krátkej jazde v čiernom aute v ktorom vládlo neskutočné ticho sme zastavili pred obrovským cintorínom na ktorom stáli tisícky ľudí. popri prechádzaní medzi tými stromami po chodníku ktorý mi bol tak strašne povedomí sa mi vybavil môj sen. zo zadržaným dychom som prešla až ku miesto kde pri zemi stala jeho truhla a malý mikrofón ktorý podali Liamovi ktorý ako jediný bol schopný ako tak prehovoriť. Zo slzami v očiach a neskutočnou bolesťou v tele som počúvala každé jedno slovo a sledovala som zamračenú oblohu s ktorej padali malé drobné kvapôčky dážďa.
"Ako malý som si želal mať brata ktorého som získal vďaka x-factoru. síce bolo naše stretnutie nečakané a naozaj za zvláštnych okolností ďakujem tomu. Niall bol perfektný mladý chalan ktorému úsmev na tvári nechýbal a nikdy sa nebál prejaviť svoje city. Jeho láska k jedlu, životu a hlavne k rodine bola neskutočná. keď si spomeniem na to že pred pár mesiacmi sme mali koncert na Slovensku kde sa zadíval na jedno dievča a potom sa otočil ku mne zo slovami "Nie je anjelská?" vedel som že konečne našiel tú pravú princeznú. Stále ma prosil aby som išiel s ním za ňou pretože ju chcel strašne pozvať von, robil ako malý ale chápem kvôli čomu. Alex je milé, neskutočne múdre a nádherné dievča ktoré si Niall zaslúžil a ktoré tak neuveriteľne miloval. Hovorí sa že človek nezomrie pokiaľ bude žiť v srdciach, Niall  nich určite zostane bez pochyby. človek sa často krát vracia na miesta kde prežil krásne chvíle ale je bolestivé keď viete že tam neuvidíte toho anjelského chlapca ktorého by ste chceli. Bol to kamarát ktorý vedel vyčariť úsmev na tvári všetkým okolo seba, teraz nám ten jeho úsmev zostal už len v pamäti a na fotkách. ľúbite ťa Nialler.." zakončil som preslov Liam a truhla sa pomaly začala strácať pod ťažkou zemou...
"Alex?"
"Louis?..."
"Myslím že toto patrí tebe."
"čo to je?"
"pred pár dnami sme s Niallom boli u mňa sami a strašne chcel natočiť nejaké video keby sa mu niekedy niečo stane. myslím že to patrí tebe.." do rúk mi podal malú obálku s CD a zo smútkom sa mi zadíval do očí...

*O pár hodín- doma*
(začiatok videa s Niallom)
"Takže ahoj princezná, prípadne malý drobček! nazaj neviem ako mám začať pretože netuším kedy príde táto chvíľa. viem že pokiaľ to bude o sto rokov, deň alebo hneť teraz chcem toto video natočiť pretože to je jediná možnosť ako ti ukázať že ťa milujem. je jedno koľko rokov budem mať a aký dátum bude pretože v mojej pamäti stále zostane ten nádherný deň koncertu na Slovensku keď som sa počas koncertu zadíval do davu ľudí a stála si tam ty. vyzeralo si tak neskutočne sexy, anjelsky a vedel som že ty si tá práva. a tvoja prvá veta? "prepáčte mám krámy?" originálne, ale preto ťa tak neskutočne milujem. Zlatko, každá chvíľka ktorá bola spojená s tebou bola neskutočná, aj cez všetky tie prekážky a chyby ktoré som urobil nikdy som neprestal vrieť láskou k tebe. teraz mám neskutočnú chuť spraviť niečo tomu pakovy za kamerou pretože ma znervózňuje s jeho ksichtami. ale späť k téme. prosím postaraj sa o naše malé mimčo, o baby a chalanov a hlavne o seba! neskutočne ťa milujem a viem že je minimum šance že toto video uvidíš chcem aby si vedela si nádherné dievča ktoré si zaslúži o sto krát lepšieho chlapca ale v mojom srdci budeš vždy.." jemným hlasom zakončil a s tým nádherným úsmevom a slzami na tvári sa zadíval do kamery. "I love you.." šepla som do izby a opäť som sa zadívala na jeho dokonalý obraz na monitore počítača... po pár hodinách spomínania som sa nevedela zbaviť toho príšerného pocitu prázdnoty, (pane bože práve mi v slúchadlách hrajú nahrávky z x-factoru, viete si predstaviť ako vyzerá?! -,- :/) a príšernej samoty. s vešiaka som si zvesila Niallovú bundu ktorá voňala presne ako on. s ďalším návalom sĺz som vykročila do ulíc Londýna a zastavila som sa až pri jeho hrobe ktorý bol už celkom prázdny.
"Nemala sa to stať.. nemala som na teba tlačiť.. nemala som na teba kričať ani ti nič vyčítať.. tak strašne ľutujem ten pekelný deň s ktorým som všetko pokazila! keby nie som hlúpa a neukazujem ti tie príšerné kvetiny na obyčajnej lúke nemuselo sa to stať! Nezničila som život len sebe, dieťaťu, tvojej rodine, chalanom či babám. zničila som ho miliónom dievčat ktoré sa s tebou mali stretnúť! mali sa s tebou vyfotografovať a zadívať sa ti do tých nádherných očí.. Nikdy si to neprestanem vyčítať! zničila som všetko, každý okamžik ktorý som prežila už nikdy nezažijem, už nikdy sa neprebudím v tvojom objatí a nebudem ťa sledovať ako sa zo sna usmievaš a už nikdy nebudem môcť spoza dverí tajne sledovať tvoj dokonalý hlas prevádzaný hrou na gitare.. (to sa nedá bože!! :/ takto som neplakala ani pri Nattaly a Harrym ;((..) Nezvládnem to bez teba Niall! nedokážem to! tak príšerne by som chcela byť znova s tebou! keby aj na chvíľku ale hlavne byť s tebou a môcť ti povedať ako hrozne ťa milujem..." Zo  sklonenou hlavou som sa zadívala na malý kvietok a na mojom líci som pocítila chladný dotyk. S nechápavým pohľadom som sa zadívala na prázdne miesto s ktorého som cítia niečo zvláštne, niečo neopísateľné.. niečo také... kúzelné.
"Niall?.." tichým hlasom som šepla a opäť som sa zadívala na miesto kde pred tým kvitla kvetina ktorá bola zrazu položená vedľa mňa. S malým úsmevom na tvári som svoju ruku položia na svoje brucho kde som opäť cítila malé chladné zachvenie.. "Milujem ťa láska.." šepla som a zadívala som sa priamo pred seba, na hrob na ktorom žiaria jeho dokonalá nádherná fotka...   (O 18:00 pridávam aj záver a o 19:00 alebo 20:00 prvú časť nového príbehu...)

Revem, revem, revem! ako malé decko a pritom je to nereálny príbeh ktorý je totálne od veci! :/ :D prepáčte to tie hormóny ale proste... uch! fajn... Komentáre? prosím, prosím, prosííím!! :* Nemajte mi to za zlé, One Direction milujem a Niall je proste moja výnimočná srdcovka! ale pokiaľ ste si všimli každý môj 2 príbeh končí šťastne nechcela som to! ja viem ale to už tým začiatkom ktorý som dala som pokazila celý príbeh.. ľutujem to! neskutočne to ľutujem! :( prepáčte mi som blbá, hrozná a.. och! som krava! :( 

Don´t Cry My Princess ♥ 31.

tak a toto je tá rozhodujúca časť, nie tá veľmi ale na tejto časti závisí celý príbeh :) ďakujem za dva komentáre -,- really?! :D Fuck! -,- už viem prečo končím s písaním príbehu! :DD ešte si rozmyslím či pridám ten nový! :DD Nečítala som po sebe! 

S kruhmi pod očami, rozmazaným make-upom a príšernou náladou som vkročila do spoločnej kuchyne kde už čakal Niall ktorého pohľad do blba tiež neznačil nič dobrého. s vrchnej poličky som vybrala fialový hrnček do ktorého som naliala pomarančový džús a znudene som sa posadila oproti Niallovy ktorý svoj pohľad namieril na mobil položený na stole.
"Stalo sa niečo?"
"Nie.."
"ahá.. skvelé!"
"čo?!"
"nič.."
"skvelá ranná debata!"
"o čo ti sakra ide?! prídem do miestnosti a nepovieš mi ani jedno slovko a kvôli obyčajnej otázke sa na mňa hneť urazíš?!"
"prepáč ja.. nechcel som.."
"nie Niall! ty si posledom čase dosť zvláštny! zajtra sa máme brať a koľko času si mi za posledné dni venoval? čo sa s tebou sakra deje?"
"nič! jednoducho.."
"kašli na to Niall fajn?"
"Fajn! ideš so mnou? mama a otec nás čakajú na letisku."
"aspoň na niečo ti budem dobra." naštvaným hlasom som šepla a otočila som sa späť do izby pre kabelku.
"Alex?..."
"čo?!"
"Prepáč ja... nemal som tak na teba vyletieť."
"to nevadí.."
"Vadí to princezná! nechcem aby si sa trápia a viem že toto som totálne pokazil ale.."
"nerieš to Niall, chápem ťa." jemne som sa na neho usmiala a s končekmi prstov som ho pohladila po líci.
"Si nádherná zlatko."
"na teba nemám."
"Milujem ťa! tak neskutočne ťa milujem." sladkým hlasom mi šepol a čelom sa oprel o to moje. Jeho nádherné oči od ktorých nedokážem nikdy odtrhnúť pohľad sa mi opäť dívali do tých mojich a naše pery sa vzápätí spojili.
"mali by sme ísť, tvoji rodičia nebudú čakať večnosť."
"nekaz mi to!" zo smiechom mi šepol do úst a jeho ruku priložil na moje vypuklé bruško. s úsmevom na tvári a zo slzami v očiach som ho sledovala, vyzeral tak anjelsky, dokonalo a úžastne. Stále nechápem ako práve mne sa mohol vyplniť sen ktorý som tak dlho snívala.
"všetko v poriadku?"
"och, prepáč. všetko, ideme?"
"poď." zo spokojným pohľadom na chytil za ruku a ťahal za ním. Popri pokojnej hudbe sme prechádzali zaplnením Londýnom a môj pohľad padol na nádherný pohľad lúčnych kvetov.
"sú nádherné.."
"na teba určite nemajú."
"prestaň už s týmito sladkými rečami!" zo smiechom som pobozkala na líce a opäť som sa usadila na sedadle. Jeho usmievavý pohľad ktorý sa pozeral pár sekúnd na moju stranu ma tak príjemne hrali pri srdci, nebyť okamžiku ktorý zrazu všetko zmenil. Jeho vystrašení pohľad a šialené krútenie volantu mi vyrazilo dych a zastavilo všetku prúdiacu krv v tele...

Táto časť nemusí nič znamenať! :DD absolútne nič znamenať...! :D viete aká som, ja dokážem všetko v okamihu zmeniť a preto pokiaľ dáte komentáre tak sa všetko dozviete! ;) tieto časti sú krátke lebo táto čo nasleduje bude sakra dlhá! ;DDD a Poprosím naozaj dajte komentár lebo neviem či sa to oplatí písať! -,- 

Don´t Cry My Princess ♥ 30.

Vyhrali sméééé!!!! :O Nádherný zápas! Pre toto milujem Slovensko! :))
"šaty?"
"máme!"
"torta?"
"hotová!"
"výzdoba?"
"všetko je v perfektnom stave Alex! nemáš sa vôbec čoho báť!"
"akože sa nemám čoho báť? svadba je už o tri dni!"
"Presne! máš ešte kopec času a už je všetko hotové, netráp sa s tým!"
"niečo sa pokazí Dan, cítim to."
"nemá sa čo pokaziť! nerob si starosti všetko je v najlepšom poriadku"
"Dan? mám zlý pocit. s celého tohto."
"chceš zrušiť svadbu?"
"nie, ja len že.. už dlhšiu dobu sa mi dejú zvláštne veci bojím sa že to má na niečo poukazovať a strašne sa bojím že sa to vyplní.."
"Aké veci?!"
"poslednom čase mám proste čudné sny. už niekoľko krát za sebou sa mi snívalo s mamou, tie sny sú nepochopiteľné jednoducho stojíme na cintoríne. na niekoho pohrebe a je pri mne Niall. vyzerá to skôr ako keby sa pozerám s pohľadu tretej osoby. jediné čo viem s toho sna je to že v ňom mám slzy, vystrašenú tvár a s Nialla vládne taký neskutočný pokoj."
"to je v poriadku Alex, proste sa bojíš že sa zopakuje to čo pred pár rokmi"
"tie sny sú až veľmi skutočné, pár krát mi volalo neznáme číslo. jediná vec ktorá sa ozvala bolo ticho, šum a číslo neexistujúce. čo ak to niečo znamená?!"
"nemáš sa čoho báť! zabudni na to."
"Som príšerne unavená."
"bež si ľahnúť. mi dokončíme posledné úpravy."
"zajtra by sme mali ísť na letisko pre Niallových rodičov pôjdeš s nami?"
"na zajtra už niečo mám, prepáč zlatko."
"to je v poriadku." s úsmevom som prešla do izby kde som si opäť plná očakávaní ľahla a obraz môjho sna sa mi opäť zjavil pred očami.
"Daždivý chladný deň, smutná atmosféra a plno ľudí stojacích s kvetmi v ruke nad bielou truhlou. S nechápavým pohľadom sa rozhliadam medzi všetkými tými ľuďmi až kým nezazriem ich. Dokonalú ženu a mladého muža s vystrašeným pohľadom ktorý s roztrasenými rukami drží ruku mojej mame a díva sa jej priamo do očí. Bosými nohami kráčam po chladnom chodníku priamo ku ním. Ich nevinné pohľady ktoré na mňa hľadia zo slzami v očiach  mi pripadajú také živé. Chladný dotyk Niallových rúk na mojom bruchu mi rozbúši srdce. ich teľa ktoré sa zrazu strácajú v malom lesíku mi opäť dávajú iný pohľad." 
"upokoj sa! som pri tebe láska." jemným hlasom mi šepol Niall do ucha a jemne ma pobozkal na líce. s nechápavým pohľadom som sa zadívala do tmy v ktorej žiarili Niallové oči plné lásky.
"už nikdy nejdem spať!" vážne som prehovorila a po mojej tvári sa zrazu spustili stovky sĺz čo na Niallovej trávi spôsobilo nechápavý pohľad.
"bol to len sen zlatko! som pri tebe nemáš sa čoho báť, pokiaľ chceš môžeme sa rozprávať."
"ďakujem ti Niall, ale mal by si sa vyspať. celý deň si behal po meste a zháňal veci na svadbu."
"pretože tá svadba je s tebou! je mi jedno koľko energie mi to zoberie, pokiaľ mi to dá ďalšiu chvíľku s tebou tak späť nebudem nikdy!"
"môj drobček." zo smiechom som ho objala a s pocitom bezpečia som začala snívať už len tie dobré sny..

Niall.
"nechápem načo chceš nahrať to video, však nemáš žiadnu vážnu chorobu a otravovať nás s tvojimi chúťkami na jedlo budeš ešte pekne dlho!" zo smiechom ma buchol do ramena Louis a prehodil sa na druhú stranu gauča.
"tam pomôžeš mi to nahrať? je to pre mňa dôležité. vieš že stále lietame niekam a nikdy nevieš čo sa stane. chcem aby tu zostalo niečo pre moje dieťa a aj pre Alex keď niekedy zomriem."
"pomôžem, toho sa báť nemusíš."
"ďakujem, neboj nebude to bolieť." zo smiechom som mu do ruky podal kameru a držiac v ruke fotku Alex som všetko vyrozprával. všetko čo som mal na srdci a všetko čo mi práve v tú chvíľku pripadalo tak dôležité. Po Louisovom odchode som opäť zostal v izbe sám s mobilom v ruke a hypnotizoval som meno ktoré mi žiarilo na obrazovke.
"Prosím Danielle?"
"Už znova, si si istý že by sme nemali vyhľadať nejakého lekára? má rizikové tehotenstvo, bojím sa že jej to prejde do nejakého veľkého rizika."
"Lekár tvrdil že to nie je nič vážne, má len miernu poruchu mozgu ale to neznamená že nie je normálna."
"Na to vyšetrení bola pred štyrmi mesiacmi, vtedy to nebolo vážne Niall. Tie jej vidiny vtedy nič neznamenali ale čo ak sa vyplnia? vieš že tým netradičným ochorením sa môže stať čokoľvek, môže stratiť pamäť alebo skutočne vidieť niečo viac než my."
"tomu snáď neveríš Dan, nikto nevidí do budúcnosti sú to len obyčajné sny kvôli liekom ktoré musí užívať."
"ešte si jej o tom nepovedal?"
"nechcem ju s tým trápiť."
"bolo by dobre kedy o tom vie."
"Dan, ona sama si nepamätá čo sa presne v ten deň stalo. za všetko môže Zoe s tým jej lekárom."
"vyriešil si to už?"
"neuznali to. bude lepšie keď o tom nebude vedieť, nie teraz keď je tehotná."
"Niall? dávajte si zajtra prosím pozor. tie jej sny sú naozaj niečim zvláštne, nechcem stratiť tak skvelých ľudí."
"nestratíš Dan, všetko bude v poriadku a keby sa niečo stane Alex ochránim, aj drobca." s vážnym pohľadom a opäť zo zlým pocitom kvôli trápeniu Alex ktoré si kvôli jej nezvyčajnej chorobe neuvedomuje som po pár minútach hladenia do blba a voľného púšťania sĺz postavil a opäť si to namieril k najlepšej žene na svete....

Krátke, nedokončené dôvod? táto časť vám už určite veľa, ale až veľmi veľa našepkala! :) Pred koncom také malé otvorenie toho čo sa vlastne stalo :) Komentáre? prosím! :)

Don´t Cry My Princess ♥ 29.

Tento začiatok nesúvisí s minulou časťou ale čo sa stalo sa dozviete v príbehu určite :) nečítala som po sebe :D nestíham meškám byť tabletku po ktorej budem zasa spať -,- :D

O Pár mesiacov neskôr (Alex)
"Nenávidím tie primitívne schody!" naštvane som zamumlala keď som vošla do kuchyne kde už čakal Niall s večerou na stole.
"Aj tebe pekný večer láska" jemne sa na mňa usmial a moje ústa obdaroval tým nádherným bozkom aký dokáže dať len on.
"Prepáč zlatko, len som mala pilný deň."
"chápem ťa, ale  vieš že by si nemala riešiť všetko sama. si v piatom  mesiaci nechceš mať snáď nejaké vážne komplikácie."
"viem čo mi povedal lekár, žiadne ťažké veci, alkohol ani návykové látky ale o vybavovaní pošty, nákupe alebo kamarátskych návštevách nehovoril nič.  budem v poriadku, nášmu synovi sa nič nestane."
"to dúfam, neprežil by som keby sa jednému s vás niečo stalo. hladná?"
"tú otázku si si mohol odpustiť, príšerne hladná!" s úsmevom som sa posadila a po vynikajúcej večery v ktorej je Niall na sto percent najlepší kuchár, sme sa vyčerpane rozvalili pred televízor kde sme sledovali nejaký romantický film pri ktorom som opäť kvôli hormónom non-stop revala. Zvuk zvončeka ktorý nás vyrušil práve pri rozuzlení nešťastnej svadby ma prinútil prejsť ku dverám. Osoba ktorá stála vo dverách mi opäť vyvolala stuhnutie všetkej krvi ako pri návšteve v nemocnici.
"čo tu chceš?..."
"Alex, chcem sa s tebou porozprávať"
"mi sa nemáme o čom rozprávať otec! skončila som s tebou, celé tie roky keď som ťa najviac potrebovala si ma svedomito ignoroval a zrazu sa zjavíš v Londýne ako najlepší otec a snažíš sa ma opäť namotať! nie som už to malé naivné dievča! som žena ktorá čaká dieťa zo svojím snúbencom a ty si naivný muž ktorý si hovorí otec a myslí si že s ním odídem späť na Slovensko ktoré mi toľké roky spôsobovalo bolesť ktorá ťa vôbec netrápila.." kričala som pričom som mu neustále  hľadela do oči a pomaly zatvárala dvere.
"vypočuj ma.."
"Nie.. nechaj ma na pokoji... prosím.." zo slzami v očiach som zatvorila dvere a pomalými krokmi som smerovala do izby snažiac sa nevšimnúť Niallov zničený pohľad. Chápem a viem koľko sily ho stálo to aby o mňa začal otec skutočne bojovať a nie zaujímať sa o mňa len keď patrím medzi ľudí vo vyššej "lige". Popri  držaní môjho brucha a tichých vzlykoch som opäť vytiahla malú obálku s fotkami na ktorú som pár mesiacov pekne zanevrela.
"môžem vstúpiť?"
"je to a tvoja izba..."
"čo ak ťa chce naspäť? stále si predsa jeho dcéra."
"Niall, ani si nevieš predstaviť ako strašne mi celé tie roky ubližoval!"
"viem, ale mala by si ho vypočuť. nikdy nevieš čo sa stane. čo ak jediné čo ti po ňom zostane je nejaká nahrávka, list alebo.."
"keď som mala deväť jednu takú mi dal ocino. bola na nej mama, ona vedela že zomrie mala to tušenie. stále dokola mi na nej hovorila ako strašne ma ľúbi a že ma nikdy neopustí. nechcem aby som sa musela pozerať na môjho otca len ako na nejakú starú pamiatku."
"nemusíš sa. stále tvrdíš a vidíš len to čo chceš. prečo na tých fotkách hľadáš len to zle?"
"bojím sa že mi zas ublíži..."
"som tu pre teba, všetci sme tu pre teba! nič sa nestane, chce len obyčajný rozhovor." zakončil náš rozhovor Niall a s vážnym pohľadom sa opäť vytratil niekam do domu. po pár minútach nemého pozerania na fotky a rozmýšľania nad tou správnou možnosťou som si s vešiaka zvesila bundu a kvôli jarnému dňu s drobným snehom roztraseným po ceste som si obula čierne kožené čižmy.
"tretí hotel na pravo od kaviarni.." tichým hlasom ale aj cez to s náznakom úsmevu šepol do izby Niall s čím mi spôsobil neuveriteľné rozbúchanie srdca. s jemnom pohľade ktorý som na neho hodila som vyšla do temného, tmavého Londýna v ktorom aj cez čas ktorý sa ukazuje na hodinkách život nezastal. Taxík ktorý ma odviezol na adresu kde by mal bývať otec mi priniesol pomerne veľké pochybnosti kvôli veci ktorú sa snažím po toľkých rokoch postúpiť.
"Vedel som že prídeš."
"o čom si sa chcel rozprávať?"
"poď ďalej." s úsmevom na tvári roztvoril dvere viac a ja som vošla do bytu ktorý práve najlacnejšie zariadený nebol.
"páni.. si celá mama, keď ťa čakala vyzerala úplne ako ty! ako najkrajší anjel.."
"chýba mi.."
"nie len tebe zlatko, celé roky som ti to dával za vinu len kvôli tomu že si sa na ňu už od malého dieťaťa neuveriteľne podobala, s každým slovom, pohybom alebo vecou ktorý si spravila si bola celá ona. nedokázal som žiť s tým pocitom že už ju nikdy neuvidím a tak som na teba kašlal.. mrzí ma to."
"práve najlepší spôsob ako zabudnúť na mamu to nebol."
"viem, bola to blbosť ktorú si neustále vyčítam! bol som slepý, mal som pri sebe šťastie ktoré nemá hocikto a ja som ho ignoroval."
"celé tie roky si videl len tú odpornú ženskú ktorá mi tak príšerne liezla na nervy, hrala sa na moju mamu a pritom ju vôbec netrápilo nič čo som robila, ako som trpela ani nič.."
"rozišiel som sa s ňou, pochopil som čo v živote je pre mňa dôležité."
"uh.."
"chcem aby sme zabudli na celé tie roky! nechcem byť už len ktorý sa o teba ako jediný netrápil. chcem byť opäť ten vzorný otec ktorý bude robiť nervy všetkým tvojím chlapcom a chrániť ťa ako malé dievčatko."
"myslím že túto šancu si už zmeškal, Nialla ti nenechám odplašiť."
"myslím že za to by si mi dolámala ruky pretože tvojho chlapca ktorý zdobil tvoje steny na ktoré si zízala celé dni ti žiadni hater nemôže siahnuť."
"Ako o tom vieš?"
"síce som sa hral na otca ktorý sa o svoje dieťa nestará ale veľa krát som ťa v noci prišiel skontrolovať a usmieval som sa nad tvojou izbou na ktorej boli len tí piati chalani a v ušiach ti znela stále len tá istá pesnička."
"ja naozaj neviem.."
"čo na to povedať? stačí pokiaľ mi len odpustíš! Danielle nenechám aby ťa odniesla v sobotu k oltáru."
"prosím?"
"tebe to Nialler ešte nepovedal? Danielle je síce milé dievča ale svoju dcérku v jej deň k oltáru odnesiem ja"
"veď to je už o týždeň!"
"to si vybav s tvojim snúbencom, ale šetri ho! je to skvelý mladý muž."
"a ty konečne dokonalý vzorný otecko?" s úsmevom na tvári som sa na neho zadívala a pevne ho objala...

1. Šaty! ;) Baby? myslím že... nie! nepoviem vám to!! :DDDD veď vi uvidíte ale poviem vám že už len 3 časti a nastane niečo obrovské, veľké, niečo čo plánujem a v poznámkach na mojom mobile to držím už niekoľko týždňov! :) ešte som len písala nejakú 19 časť Sweet Bad Girl a už som mala ústrižky napísané! :) proste.... no.. :D uvidíte v stredu!! :D
"Pohni si boha! nemám na to celú večnosť!" zo smiechom som zakričala na Danielle ktorá sa snáď do nekonečne lúčila s Liamom. po zázračnom odtrhnutí sa konečne posadila do auta s tým jej nevinným pohľadom.
"no nezazeraj tak na mňa! tie šaty nevydržia celú večnosť v tom obchode."
"áno, práve teraz ti ich berie nejaká neprajná fanúšička! bože mysli miláčik!" zo smiechom sa na mňa zadívala Danielle čo mi prinieslo neuveriteľné nervy s dôvodu že už len pár dni a ja nemám nič vybavené ale aj malý úsmev ktorý sa mi vyčaril na tvári. po hodinách skúšania šiat ktoré by sa aj kvôli brušku ktoré sa veľmi zväčšilo zmestilo do šiat som konečne zvolila tie naj dokonalejšie. krátke biele šaty bez ramienok  ktoré mali na konci čipkovanú látku a na vrchu strieborné trblietky ktoré perfektne ladili s trblietavým opaskom. biele baleríny ktoré som na výber nechala pre Dan znova neuveriteľne ladili. po nekonečných nákupoch rôznych doplnkoch som sa konečne unavene s kopami tašiek dostala domou kde jediná vec ktorá ma držala pri živote bola že posteľ mi na sto percent s mojou únavou pomôže..

blbý koniec ja viem ale stále myslím nad poslednými časťami, ja proste neverím že som dokázala napísať zas ďalší blbý príbeh! :DDDDDDDDDDD dobre! v utorok vypukne niečo nečakané, veľkolepé a súvisiace s úvodnou časťou :)) I love you! :) prosím komentáre! :/

Oznam k Don´t Cry My Princess ♥ + bonus :)

PROSÍM TOTO SI PREČÍTAJTE!! TENTO PRÍBEH BUDE KONČIŤ!! MOŽNO BUDE UŽ LEN 5 MOŽNO MENEJ-VIAC ČASTÍ ALE CHCEM VÁM POVEDAŤ PREČÍTAJTE SI HO DO KONCA! :) P.S MÁM NÁPAD NA NOVÝ PRÍBEH TOHO SA BÁŤ NEMUSÍTE ALE, TENTO MI BUDE VEĽMI CHÝBAŤ :/ O PÁR DNÍ NASLEDUJE NÁŠ LIAM! :) + ešte jedna vec, časť vám pridám buď dnes večer alebo zajtra ráno, teraz ma príšerne bolí celé telo takže posteľ, čaj a vreckovky! :/ prisahám že večer ju tu máte! ;) a viete čo? tešte sa na prípravy dvojitej svadby! :) I Love You! :) Prosím komentár čí súhlasíte :) 

Don´t Cry My Princess ♥ 28.

Fáááájn!! vy ste hrozné! :D pokiaľ chcete aby som každú časť ukončila tak že niekomu hrozí nebezpečenstvo tak ja to spravím veľmi rada! :D toto nie je normálne aby som pridala časť pozriem komentáre po 3 hodinách počet dva.. pozriem teraz a po pol hodine 4?! :D Fuck! :D aby som zasa rozmýšľala. :DDDD I love you bejby!! ;** nečítam po sebe lebo sa začala búrka aby nevyplo elektriku :)

Nialler
"Alex! nestojte tu tak! zavolajte preboha sanitku!" vystrašene a hlavne nervózne som zakričal na celý dom a môj pohľad opäť padol na Alexine telo ktoré bezmocne ležalo v malej kaluži krvi na chladnej zasneženej podlahe.
"Vydrž to zlatko! prosím..." zo slzami ktoré sa mi drali von s oči som jej pritlačil ruku na brucho aby som aspoň trochu zmiernil krvácanie. Po pár minútach ktoré by inokedy trvali tak krátko no teraz sa neuveriteľne dlho sa vo dverách zjavili traja záchranári s nosidlami a lekárničkou.
"vy ste volali záchranku?"
"Nie, volal ju niekto s nich."
"viete nám povedať čo sa presne stalo?"
"Ja neviem! bola úplne spokojná, vôbec nič sa nedialo a zrazu padla na zem a začala krvácať."
"je niečo čo by sme o jej zdravotnom stave mali vedieť? neradi by sme jej podali lieky ktoré by jej mohli uškodiť."
"Nie, nič zvláštne. teda až na to že je tehotná, prosím zachráňte ich!"
"urobíme čo je v našich silách, nemôžeme vám sľúbiť niečo dopredu ale tým že je tehotná určite nastanú nejaké komplikácie, najlepšie bude pokiaľ ju odvezieme do nemocnice."
"môžem ísť s vami?"
"potrebuje mať pokoj, lekári ju v sanitke budú musieť ošetrovať takže... jedine žeby ste išli za nami vlastným autom."
"áno... jasné.. len prosím pohnite si.." bezmocne som šepol a opäť som sledoval jej krehké telo ktoré boli pripojené k rôznym hadičkám a hlasité rozprávanie ktoré malo až príliš veľa lekárskych slov na to aby som ich pochopil. (nie, nie je to tým že žiadne nepoznám! :DDDDDDDDDDDDD) Popri jazde po preplnenom Londýne som sa modlil ku každému jednému bohu len aby boli v poriadku, obidve. Po ďalšom rýchlom premiestnení jej tela zo sanitky do najbližšej nemocnice som sa vystrašene posadil na stoličku a čakal som na lekára ktorý by mi povedal čokoľvek o jej zdravotnom stave.
"čo sa preboha stalo?! Kde je Alex?"
"Prosím?! kto ste?!"
"Som jej otec, je v poriadku?"
"pochybujem že chce aby ste tu boli."
"kto si ty že mi hovoríš čo chce a čo nie?!"
"som ten ktorý pri nej bol ako jediný keď sa jej celá rodina otočila chrbtom a ten ktorý ju bude chrániť v každej situácií bez ohľadu na to aká ťažká je."
"a ja som jej otec ktorý celé tie roky robil najväčšiu chybu, zobral som si za manželku ženu ktorú absolútne nemilujem a vyčítal som smrť mojej bývalej manželky za vinu Alex. bol som totálny idiot keď som zanevrel na to jediné čo mi po nej zostalo."
"mne to hovoriť nemusíte, to povedzte jej.. pokiaľ to prežije.."
"je silná, prežila toho v živote veľa a stále sa postavila na vlastné nohy. aj keď som sa na ňu pozeral s očami plných nenávisti a nezáujmu stále som v sa na ňu s celej duše pozeral ako milujúci otec na prvé krôčiky svojho dieťaťa."
"Naozaj neviem ako to prežijem pokiaľ sa im niečo stane."
"Je silná hovorím ti, a má pre koho bojovať."
"Dobrý deň, pár Horan?"
"áno, stalo sa niečo?!"
"Ide o Alex."
"pane bože... je v poriadku?!"
"stratila mierne množstvo krvi ale to nie je ten vážny problém. keďže je tehotná nemôžeme ju operovať. ubezpečujem vás že dieťa je v poriadku aj keď za tento nepríjemný zážitok môže práve ono. prestalo mu byť srdce ale našťastie po pár sekundách opäť naskočilo. Horšie je to s vašou priateľkou. keďže nieje možná žiadna operácia musíme ju kontrolovať každú sekundu s dôvodu že už... štyri krát jej zlyhalo srdce. tak povediac bola minútu a pár sekúnd mŕtva." (baby? pozerala som včera kosti takže budem čerpať s toho :) aby ste si nemysleli že kopírujem tak je to len s dôvodu že veľa o týchto veciach naozaj neviem a jediné veci kde sa s tým stretávam sú moje milované kosti! ;33)
"ale bude v poriadku? však?"
"to vám zatiaľ povedať nevieme. aktuálne je stabilizovaná ale je otázne ako dlho."
"môžeme ísť za ňou?"
"myslím že to nebude najlepší nápad, bolo by dobre keby sa vrátite domou. my sa vám ozveme keby sa niečo stalo a bolo by dobre keby  ste priniesli nejaké veci."
"ja.. musím byť s ňou!"
"nemôžete, je nám to ľúto ale bude to lepšie."
"dobre. ... ja prinesiem ráno nejaké veci."
"dobre, dovidenia." s vážnym pohľadom si niečo zaškrtol do zošita a opäť sa otočil späť do izby. zo zahmlenými očami som opäť nastúpil do auta a počúval som kvapky dážďa ktoré mi stekali po oknách a hromy ktoré sa ozývali niekde s druhého konca Londýna. Po krátkej jazde spojenej s nadávkami od výmyslu sveta a búchaní po volante som vyšiel po schodoch do nášho spoločného domu a unavene som sa rozvalil na gauč. sledovaním našich spoločných fotiek som strávil zvyšok dňa až do "osudnej" druhej hodine ráno.
"Prosím?!"
"Pán Horan? Mohli by  ste sa prosím čo najskôr dostaviť do nemocnice?"...

Končíííím! :DD nevládzem! zomieram! :DDDD och, bože! :DDD dobre! :D pozerám že ste dali za cca hodinu? 7 komentárov! :DD fájn! :D zajtra asi časť nepíšem takže pokiaľ bude do, do, dooo napríklad Soboty alebo Piatku večer tiež 7 komentárov tak sa pokúsim o novú :DD teraz vás nechám zas v neistote! :DD I Love you! :D 

Don´t Cry My Princess ♥ 27.

Nie je päť komentárov ale keďže mi dnes cez hodinu prišiel taký nádherný lístoček alebo inými slovami "Tá časť bola super, a tá veta "Styles, len aby sa aj tebe niečo nepostavilo" som chytila taký smiech! daj dnes ďalšiu prosím!" :D Proste ja musím! :DDD baby takto vám poviem, stovky vreckoviek a červený nos! zomriem! :/ ešte ide aj búrka takže môj plán vypadnúť von sa musí zrušiť! :( snáď sa potešíte s časťou, venujem ju Veronike ktorá mi posiela tie sexy lístočky! :D a Julíí ktorá napísala tak brutálnu časť! ;33

"Niall? cítiš niečo k Holly?"
"Nie, asi... ja neviem Liam.."
"Niall máš dievča ktoré ťa nadovšetko miluje, požiadal si ju o ruku. musím vedieť čo medzi tebou a Holly je inak ti nemám ako pomôcť."
"cítim k nej niečo, ale nie je to také ako k Alex, ona je niečim výnimočná. Je nádherná, milá, múdra a pritom má aj svoje "temné" stránky ktoré aj tak milujem. ale Holly je zas niečo iné, bola pri mne aj cez to ako na mňa všetci kašlali, bola prvé dievča ktoré som skutočne miloval."
"Priznávam že Holly je pekná a dobrá ale takých dievčat je na svete veľa, nájde si niekoho lepšieho. Taká aká je Alex je na svete len jedna, ceň si to že ju máš ty! bol by si blázon keby ju necháš ísť kvôli dievčaťu ktoré nemiluješ len si to hlúpo namýšľaš."
"čo ak je Holly tá ktorá mala byť od začiatku moja princezná?"
"teraz ma pozorne počúvaj, v Londýne ťa čaká dievča ktoré miluješ, požiadal si ju o ruku a teraz s nervami na pokraji bojuje zo všetkými hormónmi pretože vie že ťa nemôže nechať kvôli tajomstvu o ktorom všetci vieme len ty si ten ktorý si ho prehliadol. chceš ju nechať kvôli niekomu koho si celé roky nevidel alebo vypadneš na letisko s obrovskou kyticou ruží a nejakým strašne veľkým plyšovým medveďom?! rozmysli si to Niall, a ver tomu že Holly tá správna možnosť nie je." (nemôžem dýchať!! :DD mám zapchatý nos! :D och kriste! -,- aj čaj mi vychladol! : :( :( :DD)
Zo zamysleným pohľadom som sa oprel o stenu a zahľadel som sa na tapetu mobilu kde žiarila Alexina fotka. Po pár ďalších neúspešných hovoroch som sa zmohol len na jedno...

Alex
"tu je pekne dusná atmosféra, kde je ten tupec nech mi dolámem kosti!" s úsmevom na tvári a desiatkami kufrov sa vo dverách zjavila Danielle spolu s Perrie.
"Baby!! bože, čo tu robíte?"
"zlatko pozastavila si sa v čase? dnes oslavujeme nový rok!" zo smiechom ma objala a zvláštnym spôsobom sa prehodila cez gauč.
"Ako keby som mala čas starať sa o to aký deň je, ako bolo?"
"asi päť manažérov sme videli, ak minimálne traja s nich nemali nadržaný pohľad alebo nemali cez sedemdesiat, tak ani jeden! našťastie tak prišiel jeden sympatický muž. po menšom pohovore sme ho schválili takže po novom roku nastupuje."
"Byť na tvojom mieste! sa tam kukáš na ľudí. absolútne si necítim nohy, každý deň sme nacvičovali nejaké choreografie a aj tak sme nakoniec skončili pri starej a na jednom mini koncerte. zabiť tých idiotov! ale teraz mám lepší nápad, ide sa viete čo?!"
"Danielle, zlatko pokiaľ myslíš oslavovať tak vieš že to je najväčšia kravina!"
"och, skoro som zabudla! ako sa darí malému alebo malej?"
"ako o tom vieš?"
"miláčik, všetci okrem tvojho podareného Nialla o tom vedia."
"hneváš sa na neho veľmi?"
"Liam mi to vysvetlil, ale myslím že pár dni hrať ešte urazenú mi neuškodí. nedokážem sa na neho dlho hnevať, je predsa otcom môjho dieťatka."
"Ja by na tvojom mieste tak.."
"El, stop! vieme aké zvláštne veci predvádzaš s Louisom v spálni, opisovať nám váš postup nemusíš!" zo smiechom som hu zastavila a pomalým krokom som si to namierila do pivnice vnútri domu. po nájdené nejakých ozdôb som sa s pichľavou bolesťou v bruchu vyštverala späť na horné poschodie kde už čakali vysmiaté baby. (vy ste si mysleli že tehotenstvo bude v poriadku? :DDDDDDDDDDD ale nie! :) :D ja som dobrá :D :))
po dosť nešikovnom vyzdobený domu sme sa o pol desiatej prezliekli do slávnostných šiat a s džúsom v ruke sme prešli na veľký spoločný balkón s dokonalým výhľadom na London eye a Big Ben. Uprostred neuveriteľne nádherného ohňostroju som pocítila jemné objatie ktorému som veľkú pozornosť nedávala nebyť toho najsladšieho hlasu na celom svete.
"Prepáč mi to Princezná! ja naozaj neviem čo sa stalo, proste jednu chvíľku sme sa prechádzali a druhú bola pri mne tak blízko.."
"Niall.."
"Spravím čokoľvek chceš, dokonca som sa s tým maximálne veľkým mackom motal cez celé mesto pričom som zrážal nejakých ľudí a to nehovorím o tom nadšenom taxikárovi." s vážnym pohľadom sa na mňa zadíval a ja som nedokázala už viac odolávať tým jeho nádherným očiam.
"nehnevám sa Niall, ja ťa chápem a milujem ťa najviac na svete."
"úsmev!" zo smiechom zakričala Alysse spolu s Harrym ktorý držali  ruke nejaký gigantický fotoaparát. zo smiechom som pobozkala Niall pričom nádherné pozadie s rôznymi farbami dúhy neuveriteľne žiarilo.
"Niall? mám pre teba také... malé.. prekvapenie."
"Viem že si tá najlepšie baba na svete a že ja som totálny idiot."
"niečo pravdy na tom je ale to nie je to čo som chcela, proste Niall, čakáme bábo."
"Ja budem otec? ty mama?"
"Niall nie si škôlkár! myslím že vieš ako to chodí."
"viem! ja len, pane bože ja som taký šťastný!" s úsmevom na tvári ma objal a jeho ruka ktorá sa dotkala môjho pomaly rastúceho brucha mi opäť vyčarila úsmev na tvári. Malé zahmlenie pred očami, ostrá bolesť a príšerné krútenie hlavy mi vyčerpali akékoľvek sily ktoré sa vo mne cez deň nazbierali. S pomalým skĺznutím medzi Niallové ruky sa mi podlomili kolená a vystrašené hlasy ktoré sa ozývali v mojej hlase sa mi opäť pomaly strácali...

I LOVE YOU BEJBY!! :DD MILUJETE MA?! :D JA VÁS TIEŽ !! :D PREPÁČTE! :DD 4 KOMENTÁRE A DÁM NOVÚ!! ;** nečítala som po sebe, ledva rozmýšľam! :D 

Don´t Cry My Princess ♥ 26.

Chiara a Narry v prvom rade pred tým než napíšem časť by som sa vám chcela ospravedlniť, proste viem že som nemala všetku vinu zhadzovať len na vás ale viete že nenávidím keď ma niekto rozoberá v chate a hlavne nie vtedy keď mi to potom obidve vyčítate bez toho aby ste si to nechali vysvetliť! Mrzí ma to a určite by ma mrzelo ešte viac keby sa stene to isté ako pred pár mesiacmi, určite viete obidve o čom hovorím pretože ste mi vtedy pomerne dosť pomohli. "Manželka" viem že pravdepodobne sa nebudeme baviť pretože chybu na tom máme obidve ale kým sa Harry a Niall bavia tak Narry kontakt prerušiť nemôže. a taktiež moja "milenka" Niall a Liam forever! Mám vás rada Baby :/ a Julíí ďakujem ti :)

"Ako si na to prišla?"
"myslíš že si nevšimnem tvoje rastúce brucho, vzťah k deťom a vzrušujúce noci?"
"Počkať! to brucho ešte také veľmi veľké nie je, a deti sú roztomilé.. počkať! aké noci?!"
"No vieš, Louis a Niall nikdy nič neutaja."
"El, však to nikomu nepovieš?"
"Mali by o tom vedieť."
"neboj poviem im to hneť ako prídu. chalani chcú volať cez skype ideš?"
"môjho idiota snáď neodmietnem."
"tak pomôž Lux prezliecť sa ja zatiaľ bežím pre niečo hriešne sladké a notebook."
"mám zavolať chalanom že či už môžu?"
"budeš taká dobrá?"
"snáď ťa v tom nenechám samú. inak baby o tom vedia?"
"len Dan." s úsmevom som vybehla na horné poschodie s kadiaľ som zobrala notebook a nejaké rôzne kombinácie jedla na ktoré som mala neskutočnú chuť a vrátila som sa späť do obývačky kde tie dve bláznivé trúbky robili kraviny.
"volala si im?"
"už nás tam čakajú."
"však o tom pomlčíš?"
"keď budem dávať len malé pripomienky?"
"tak ťa vyhodím s izby!" s vražedným pohľadom som sa na ňu zadívala a prihlásila som sa. Po pár pípnutiach sa na obrazovke zjavili tí piaty idioti ktorý sa tlačili ku kamere.
"Bože vy ste nie je normálny! sadnite si!" s výbuchom smiechu som zakričala a na kolena som si posadila Lux.
"áno mami!"
"Nie som tvoja mama Tomlinson!"
"to sa naozaj musíte hádať aj cez skype?"
"to sa ťa netýka Liam!" naraz sme zahlásili s čoho vznikol ďalší nával smiechu.
"zapamätám si Alex! ako sa tam máte?"
"zatiaľ všetko v poriadku."
"dom stojí?"
"len či nestojí aj tebe niečo Styles, kde si nechal Alysse?"
"veľmi vtipné, je unavená išla si ľahnúť."
"rozkošné, bežím uložiť Lux je dosť hodín."
"Princezná!"
"áno?"
"bež na môj počítač chcem s tebou chvíľku volať."
"počkaj chvíľku." s úsmevom som preložila notebook k El a spolu s Lux som prešla do Niallovej izby v ktorej mala aktuálne malú postieľku. po krátkom uspaní som si zobrala počítač a prešla som do hosťovskej izby.
"Tak o čom si chcel hovoriť?"
"volala my Holly."
"ako myslíš že ti volala?!"
"upokoj sa zlatko, všetko je v poriadku len.."
"Len?!"
"chce sa stretnúť."
"Ahá..."
"nemáš sa čoho báť, je to len obyčajné stretnutie a myslím že by bolo lepšie keby o tom vieš skôr než toho budú plné noviny."
"Niall nemala som sa báť ani Zoe a čo sa stalo?! takmer ma zabila a vyhlásila Luciu za mŕtvu!"
"Holly je iná než je Zoe."
"áno pretože Holly je prvé dievča ktoré si miloval a s ktorým si mal vážny vzťah."
"Milujem teba Alex, nie žiadnu Holly, Zoe a ani nie Demi ako tvrdí väčšina fanúšičiek."
"Ale miloval si ich, nemôžeš predsa len tak zahodiť za hlavu lásku ktorú si mal takú dlhú dobu v sebe! s Holly si bol niekoľko mesiacov a rozišli ste sa kvôli x-factoru nie kvôli tomu že by to medzi vami prestalo vrieť. koľko krát ste sa stretli od vtedy? ani raz.. nevieš aké to bude keď spolu pôjdete von."
"Mám to zrušiť?"
"Nie, sľúbil si jej to.." Zo zadržanými slzami som zrušila hovor a nervózne som buchla po posteli. Po pár minútach hlasitých výdychov sa vo dverách zjavila El.
"ooch, miláčik! čo sa stalo? Niall bol celý zničený keď sa vrátil ku chalanom a to už nehovorím o jeho "skvelej" nálade. pohádali ste sa?"
"Ako keby nestačilo že ma nenávidí Zoe teraz sa ešte do nášho vzťahu pletie Holly. chce ísť s ňou von."
"určite to nie je nič hrozné! medzi nimi je definitívny koniec a miluje predsa teba."
"to sa ti ľahko hovorí ale proste... ja neviem čoho je Holly schopná rozišli sa keď medzi nimi bola ešte stále láska."
"ale rozišiel sa s ňou pretože hľadal princeznú ktorou ona nebola. našiel ju v tebe a nevymení ťa kvôli starej letnej láske."
"Nechápem ako to všetko s babami zvládate, musíte dôverovať svojím chalanom, udržiavať si skvelé vzťahy s ich fanúšičkami a mať úsmev na tvári aj keď ste naštvané a sklamané s tých správ čo o vás píšu."
"Nie je to ľahké, posledné dni nečítam o ničom inom len o tom že som rozbila vzťah medzi Harrym a Louisom. rozhodli sa tak ony, každý má proste svoje dievča a to čo bolo medzi nimi bolo len čisté kamarátstvo a nič viac."
"tiež som o tom niečo počula, nečítaj si tie blbosti, ony nechápu tomu všetkému čo sa medzi vami deje keď nie ste pred kamerami, fotoaparátmi alebo pred stovkami fanúšikov."
"Nie raz som nad tým rozmýšľala ale potom mi napadla ešte jedna vec. fanúšičky ma veľmi v láske nemajú a s Louisom môžeme predsa zostať kamarátmi."
"Zbláznila si sa?! nemôžete! ste dokonalý pár a snáď sa ho nevzdáš kvôli dievčatám ktoré o ňom len snívajú."
"tieto problémy s láskou."
"ale stoja za to! čokoládu?"
"ďakujem, Niall si vybral správne. si pre neho dokonalá tak isto ako on pre teba."
"takže pokiaľ mu zlomím srdce tak mi nedolámete kosti?"
"Nie! to sme povedali každej." zo smiechom sa na mňa pozrela a oprela sa o druhú stranu postele.
**Ráno** (meníme situáciu nič sa nestalo! :DDDDD)
s rozmazaným make-upom po celej tvári a s príšerným pocitom zo včerajšieho dňa som zišla dole kde už čakala El spolu s Lux, Lou a raňajkami.
"Dobré ránko." rozospato som prehovorila keď som vošla do kuchyne.
"Ehm.. Dobre!"
"Stalo sa niečo?"
"Nie! všetko je v poriadku!"
"El?! Lou?!"
"on za to naozaj nemôže!"
"kto za čo nemôže?!"
"on.." tichým hlasom šepla El a na stôl položila noviny na ktorých bol Niall spolu s Holly.
Mladý spevák Niall Horan ktorý je členom skupiny One Direction to pravdepodobne dlho s mladou nádejnou speváčkou zo Slovenska nevydržal! podľa našich informácií majú chalani na pár dni koncert mimo Londýnu pričom svoje polovičky vrátane Niallovej snúbenice Alex nechali u seba doma. Zopár fanúšikom sa Nialla včera v neskorých hodinách podarilo stretnúť v malej kaviarni a spoločnosť ktorú mal pri sebe ich maximálne šokovala! Holly Scelly ktorá je bývalou priateľkou Nialla sa nám podarilo odfotografovať aj pri vychádzaní s hotela kde sa chalani zdržujú a podľa letmých romantických pohľadov to neskončilo len pri skvelej káve ktorú Niall nepochybne robí najlepšiu! Pri včerajšej prechádzke ktorá trvala oveľa viac než kamarátske, prípadne obchodné stretnutie sa dalo zistiť že medzi nimi stále vrie stará láska. žeby bol medzi nádhernou talentovanou Slovenkou a populárnym roztomilým Írom definitívny koniec? Alex sa nám podarilo zopár krát odfotografovať v nemocnici Londýna a pri nakupovaní rôznych vecičiek v obchode medzi deťmi! zatiaľ čo Alex sa pripravuje na budúcu rolu mamičky tak otecko si vytvára nové vzťahy zo starými láskami!"Prosím?! obyčajné stretnutie?! len raz?!"
"Alex upokoj sa! vieš že novinári neustále vymýšľajú samé kraviny nemôžeš veriť všetkému!"
"Pochybujem je majú časť ihruškať sa s fotomontážou fotky ako sa bozkávajú!" nervózne som zvrieskla a s očami plných sĺz som skĺzla po dverách na studenú zem.

Niall.
"ty si sa zbláznil?! kde sú tie tvoje sladké reči že Alex je pre teba jediná!"
"Je pre mňa jediná Liam! sú to obyčajné hlúpe keci! vieš predsa ako to bolo! Holly prišla včera do nášho hotela pretože býva cez ulicu, nechcel som ísť pre ňu aby s toho neboli nejaké debilné reči. v tej kaviarni sme sa naozaj len rozprávali! Holly som strašne dlho nevidel a sme len kamaráti nič viac!"
"čo ten park?! tebe sa zdá normálne bozkávať sa s bývalou priateľkou pred novinármi keď tvoja snúbenica ťa čaká zo slzami v očiach niekde u teba doma?!"
"vôbec nechápeš ako to bolo! bola to obyčajná pusa na líce, nemôžem za to že ony si všetko prekrútia tak ako chcú. nepobozkal som ju na ústa bola to len letmá pusa na líce Liam.."
"mne to nevysvetľuj, Alex je tá ktorá by to mala všetko pochopiť."
"volal som jej, nezdvíha to.."
"čuduješ sa?!"
"Nie.."
"Niall? cítiš ničo k Holly?"
"..."

Muhaha!! aj ja vás milujem tak neskutočne vás milujem že pokiaľ nezačnete komentovať tak vás prídem vyvraždiť! :DDDDDDDD nečítala som po sebe prepáčte :)