Don´t Cry My Princess ♥ 32.

Toľko dní som venovala písaniu a toľko krát som s nervami sedela na posteli a trieskala si ruku o čelo pretože som nevedela ako začať alebo skončiť. Toľko krát som s tým chcela seknúť a jednoducho prestať písať ale potom som sa rozhodla dopísať tento príbeh, pretože je pre vás. Nečakaný zvrat situácií? ja viem.. ale myslím že k životu patrí aj niečo Smutné, ktorý život predsa končí šťastne? :)

Prudký náraz ktorý ma švihol do pravej strany mi vyrazil dych, zvuk pískajúcich kolies ktorý sa mi ozýval v ušiach a a vystrašený pohľad Nialla ktorý sa zrazu zmenil na tak zvláštny a tak prázdny.
"Niall!" napäto som zvrieskla s celých pľúc a s chladnými rukami som mu chytila tvár. jeho oči v ktorých bolo toľko bolesti sa na mňa zadívali s toľkou nádejou, láskou, očakávaním a neskutočným smútkom.
"M..Milujem ťa neznáma kráska.." slabým hláskom šepol a pred nami sa objavila sanitka ktorý mi do duše doniesla obrovské množstvo nádeje.
"vydrž to Niall prosím!" zo slzami ktoré sa mi valili po tvári som ho jemne pobozkala.
"Slečna poďte prosím s nami.." ozval sa pri mne hlas nejakého lekára ktorý sa ma snažil dostať s auta. môj pohľad stále smeroval k Niallovi ktorému sa hrudník nadvihoval každou sekundou menej.
"Nechajte ma! ja musím zostať tu! pri ňom!" zvrieskla som na celú ulicu a celou silou som začala búchať do hrudníka lekárovi.
"postarajte sa o ňu, je očividne v šoku a je tehotná." bez povšimnutia môjho návrhu ma postavil pri nejakú sestričku ktorá sa ma snažila posadiť do auta. Zo silným odhodením som sa opäť rozbehla do polovice cesty a sledovala som tie pohľady záchranárov ktorý kvočali nad Niallovím telom ktoré medzičasom položili na zem. Tá bolesť ktorá vládne mojím telom keď sa s vystrašeným pohľadom a veľkými hnedými očami plných sĺz dívam na záchranárov ktorý bezmocne oživujú jeho krehké telo. S krútením hlavy a s roztraseným telom si sadám na zem a všetko sledujem.
"Snažil sa ju zachrániť, inak by tak veľké zranenia nemal."
"bol to skvelý chalan.." ozývali sa hlasy lekárov a všetok čas okolo mňa v tú chvíľu zastal. S bezmocným, vystrašeným pohľadom som sa postavila a rýchlim krokom som sa rozbehla k jeho telu.
"sem nemôžete slečna."
"nechajte ma na pokoji sakra! je to môj snúbenec!"
"je nám to ľúto slečna, nedokázali sme ho zachrániť. bude lepšie pokiaľ sa vrátite späť ku sestričkám."
"Niééé!! on... nemôže.. nemôže byť mŕtvy!!"
"Alex, pane bože poď sem!" ozval sa za mnou plačúci hlas Danielle a moje telo sa opäť roztriaslo.
"On nemôže... nemôže zomrieť.."
"upokoj sa miláčik! to bude dobre.." tichým hlasom šepla a na jej tvári sa objavili stovky sĺz...

Pohreb. (práve po desiatich použitých vreckovkách kvôli tomu že to až veľmi prežívam sa idem pokúsiť napísať druhú polovicu. neskutočne plačem! :DDD)
Nemala sa to stať.. nie teraz! mal to byť deň našej svadby a nie jeho pohrebu. Posledný krát som sa pozrela do zrkadla a studenými rukami som si prešla po perách.
"zvládneš to? pokiaľ nie vieš že môžeš odísť s pohrebu.."
"zvládnem to.. musím to zvládnuť Liam.." s bolestivým pohľadom v tvári som sa pozrela na našu spoločnú fotku a vykročila som na chodbu. Na chodbu na ktorej sme sa každé ráno zrážali, smiali, prechádzali alebo jednoducho len pozerali na seba. Po krátkej jazde v čiernom aute v ktorom vládlo neskutočné ticho sme zastavili pred obrovským cintorínom na ktorom stáli tisícky ľudí. popri prechádzaní medzi tými stromami po chodníku ktorý mi bol tak strašne povedomí sa mi vybavil môj sen. zo zadržaným dychom som prešla až ku miesto kde pri zemi stala jeho truhla a malý mikrofón ktorý podali Liamovi ktorý ako jediný bol schopný ako tak prehovoriť. Zo slzami v očiach a neskutočnou bolesťou v tele som počúvala každé jedno slovo a sledovala som zamračenú oblohu s ktorej padali malé drobné kvapôčky dážďa.
"Ako malý som si želal mať brata ktorého som získal vďaka x-factoru. síce bolo naše stretnutie nečakané a naozaj za zvláštnych okolností ďakujem tomu. Niall bol perfektný mladý chalan ktorému úsmev na tvári nechýbal a nikdy sa nebál prejaviť svoje city. Jeho láska k jedlu, životu a hlavne k rodine bola neskutočná. keď si spomeniem na to že pred pár mesiacmi sme mali koncert na Slovensku kde sa zadíval na jedno dievča a potom sa otočil ku mne zo slovami "Nie je anjelská?" vedel som že konečne našiel tú pravú princeznú. Stále ma prosil aby som išiel s ním za ňou pretože ju chcel strašne pozvať von, robil ako malý ale chápem kvôli čomu. Alex je milé, neskutočne múdre a nádherné dievča ktoré si Niall zaslúžil a ktoré tak neuveriteľne miloval. Hovorí sa že človek nezomrie pokiaľ bude žiť v srdciach, Niall  nich určite zostane bez pochyby. človek sa často krát vracia na miesta kde prežil krásne chvíle ale je bolestivé keď viete že tam neuvidíte toho anjelského chlapca ktorého by ste chceli. Bol to kamarát ktorý vedel vyčariť úsmev na tvári všetkým okolo seba, teraz nám ten jeho úsmev zostal už len v pamäti a na fotkách. ľúbite ťa Nialler.." zakončil som preslov Liam a truhla sa pomaly začala strácať pod ťažkou zemou...
"Alex?"
"Louis?..."
"Myslím že toto patrí tebe."
"čo to je?"
"pred pár dnami sme s Niallom boli u mňa sami a strašne chcel natočiť nejaké video keby sa mu niekedy niečo stane. myslím že to patrí tebe.." do rúk mi podal malú obálku s CD a zo smútkom sa mi zadíval do očí...

*O pár hodín- doma*
(začiatok videa s Niallom)
"Takže ahoj princezná, prípadne malý drobček! nazaj neviem ako mám začať pretože netuším kedy príde táto chvíľa. viem že pokiaľ to bude o sto rokov, deň alebo hneť teraz chcem toto video natočiť pretože to je jediná možnosť ako ti ukázať že ťa milujem. je jedno koľko rokov budem mať a aký dátum bude pretože v mojej pamäti stále zostane ten nádherný deň koncertu na Slovensku keď som sa počas koncertu zadíval do davu ľudí a stála si tam ty. vyzeralo si tak neskutočne sexy, anjelsky a vedel som že ty si tá práva. a tvoja prvá veta? "prepáčte mám krámy?" originálne, ale preto ťa tak neskutočne milujem. Zlatko, každá chvíľka ktorá bola spojená s tebou bola neskutočná, aj cez všetky tie prekážky a chyby ktoré som urobil nikdy som neprestal vrieť láskou k tebe. teraz mám neskutočnú chuť spraviť niečo tomu pakovy za kamerou pretože ma znervózňuje s jeho ksichtami. ale späť k téme. prosím postaraj sa o naše malé mimčo, o baby a chalanov a hlavne o seba! neskutočne ťa milujem a viem že je minimum šance že toto video uvidíš chcem aby si vedela si nádherné dievča ktoré si zaslúži o sto krát lepšieho chlapca ale v mojom srdci budeš vždy.." jemným hlasom zakončil a s tým nádherným úsmevom a slzami na tvári sa zadíval do kamery. "I love you.." šepla som do izby a opäť som sa zadívala na jeho dokonalý obraz na monitore počítača... po pár hodinách spomínania som sa nevedela zbaviť toho príšerného pocitu prázdnoty, (pane bože práve mi v slúchadlách hrajú nahrávky z x-factoru, viete si predstaviť ako vyzerá?! -,- :/) a príšernej samoty. s vešiaka som si zvesila Niallovú bundu ktorá voňala presne ako on. s ďalším návalom sĺz som vykročila do ulíc Londýna a zastavila som sa až pri jeho hrobe ktorý bol už celkom prázdny.
"Nemala sa to stať.. nemala som na teba tlačiť.. nemala som na teba kričať ani ti nič vyčítať.. tak strašne ľutujem ten pekelný deň s ktorým som všetko pokazila! keby nie som hlúpa a neukazujem ti tie príšerné kvetiny na obyčajnej lúke nemuselo sa to stať! Nezničila som život len sebe, dieťaťu, tvojej rodine, chalanom či babám. zničila som ho miliónom dievčat ktoré sa s tebou mali stretnúť! mali sa s tebou vyfotografovať a zadívať sa ti do tých nádherných očí.. Nikdy si to neprestanem vyčítať! zničila som všetko, každý okamžik ktorý som prežila už nikdy nezažijem, už nikdy sa neprebudím v tvojom objatí a nebudem ťa sledovať ako sa zo sna usmievaš a už nikdy nebudem môcť spoza dverí tajne sledovať tvoj dokonalý hlas prevádzaný hrou na gitare.. (to sa nedá bože!! :/ takto som neplakala ani pri Nattaly a Harrym ;((..) Nezvládnem to bez teba Niall! nedokážem to! tak príšerne by som chcela byť znova s tebou! keby aj na chvíľku ale hlavne byť s tebou a môcť ti povedať ako hrozne ťa milujem..." Zo  sklonenou hlavou som sa zadívala na malý kvietok a na mojom líci som pocítila chladný dotyk. S nechápavým pohľadom som sa zadívala na prázdne miesto s ktorého som cítia niečo zvláštne, niečo neopísateľné.. niečo také... kúzelné.
"Niall?.." tichým hlasom som šepla a opäť som sa zadívala na miesto kde pred tým kvitla kvetina ktorá bola zrazu položená vedľa mňa. S malým úsmevom na tvári som svoju ruku položia na svoje brucho kde som opäť cítila malé chladné zachvenie.. "Milujem ťa láska.." šepla som a zadívala som sa priamo pred seba, na hrob na ktorom žiaria jeho dokonalá nádherná fotka...   (O 18:00 pridávam aj záver a o 19:00 alebo 20:00 prvú časť nového príbehu...)

Revem, revem, revem! ako malé decko a pritom je to nereálny príbeh ktorý je totálne od veci! :/ :D prepáčte to tie hormóny ale proste... uch! fajn... Komentáre? prosím, prosím, prosííím!! :* Nemajte mi to za zlé, One Direction milujem a Niall je proste moja výnimočná srdcovka! ale pokiaľ ste si všimli každý môj 2 príbeh končí šťastne nechcela som to! ja viem ale to už tým začiatkom ktorý som dala som pokazila celý príbeh.. ľutujem to! neskutočne to ľutujem! :( prepáčte mi som blbá, hrozná a.. och! som krava! :(