Don´t Cry My Princess ♥ 30.

Vyhrali sméééé!!!! :O Nádherný zápas! Pre toto milujem Slovensko! :))
"šaty?"
"máme!"
"torta?"
"hotová!"
"výzdoba?"
"všetko je v perfektnom stave Alex! nemáš sa vôbec čoho báť!"
"akože sa nemám čoho báť? svadba je už o tri dni!"
"Presne! máš ešte kopec času a už je všetko hotové, netráp sa s tým!"
"niečo sa pokazí Dan, cítim to."
"nemá sa čo pokaziť! nerob si starosti všetko je v najlepšom poriadku"
"Dan? mám zlý pocit. s celého tohto."
"chceš zrušiť svadbu?"
"nie, ja len že.. už dlhšiu dobu sa mi dejú zvláštne veci bojím sa že to má na niečo poukazovať a strašne sa bojím že sa to vyplní.."
"Aké veci?!"
"poslednom čase mám proste čudné sny. už niekoľko krát za sebou sa mi snívalo s mamou, tie sny sú nepochopiteľné jednoducho stojíme na cintoríne. na niekoho pohrebe a je pri mne Niall. vyzerá to skôr ako keby sa pozerám s pohľadu tretej osoby. jediné čo viem s toho sna je to že v ňom mám slzy, vystrašenú tvár a s Nialla vládne taký neskutočný pokoj."
"to je v poriadku Alex, proste sa bojíš že sa zopakuje to čo pred pár rokmi"
"tie sny sú až veľmi skutočné, pár krát mi volalo neznáme číslo. jediná vec ktorá sa ozvala bolo ticho, šum a číslo neexistujúce. čo ak to niečo znamená?!"
"nemáš sa čoho báť! zabudni na to."
"Som príšerne unavená."
"bež si ľahnúť. mi dokončíme posledné úpravy."
"zajtra by sme mali ísť na letisko pre Niallových rodičov pôjdeš s nami?"
"na zajtra už niečo mám, prepáč zlatko."
"to je v poriadku." s úsmevom som prešla do izby kde som si opäť plná očakávaní ľahla a obraz môjho sna sa mi opäť zjavil pred očami.
"Daždivý chladný deň, smutná atmosféra a plno ľudí stojacích s kvetmi v ruke nad bielou truhlou. S nechápavým pohľadom sa rozhliadam medzi všetkými tými ľuďmi až kým nezazriem ich. Dokonalú ženu a mladého muža s vystrašeným pohľadom ktorý s roztrasenými rukami drží ruku mojej mame a díva sa jej priamo do očí. Bosými nohami kráčam po chladnom chodníku priamo ku ním. Ich nevinné pohľady ktoré na mňa hľadia zo slzami v očiach  mi pripadajú také živé. Chladný dotyk Niallových rúk na mojom bruchu mi rozbúši srdce. ich teľa ktoré sa zrazu strácajú v malom lesíku mi opäť dávajú iný pohľad." 
"upokoj sa! som pri tebe láska." jemným hlasom mi šepol Niall do ucha a jemne ma pobozkal na líce. s nechápavým pohľadom som sa zadívala do tmy v ktorej žiarili Niallové oči plné lásky.
"už nikdy nejdem spať!" vážne som prehovorila a po mojej tvári sa zrazu spustili stovky sĺz čo na Niallovej trávi spôsobilo nechápavý pohľad.
"bol to len sen zlatko! som pri tebe nemáš sa čoho báť, pokiaľ chceš môžeme sa rozprávať."
"ďakujem ti Niall, ale mal by si sa vyspať. celý deň si behal po meste a zháňal veci na svadbu."
"pretože tá svadba je s tebou! je mi jedno koľko energie mi to zoberie, pokiaľ mi to dá ďalšiu chvíľku s tebou tak späť nebudem nikdy!"
"môj drobček." zo smiechom som ho objala a s pocitom bezpečia som začala snívať už len tie dobré sny..

Niall.
"nechápem načo chceš nahrať to video, však nemáš žiadnu vážnu chorobu a otravovať nás s tvojimi chúťkami na jedlo budeš ešte pekne dlho!" zo smiechom ma buchol do ramena Louis a prehodil sa na druhú stranu gauča.
"tam pomôžeš mi to nahrať? je to pre mňa dôležité. vieš že stále lietame niekam a nikdy nevieš čo sa stane. chcem aby tu zostalo niečo pre moje dieťa a aj pre Alex keď niekedy zomriem."
"pomôžem, toho sa báť nemusíš."
"ďakujem, neboj nebude to bolieť." zo smiechom som mu do ruky podal kameru a držiac v ruke fotku Alex som všetko vyrozprával. všetko čo som mal na srdci a všetko čo mi práve v tú chvíľku pripadalo tak dôležité. Po Louisovom odchode som opäť zostal v izbe sám s mobilom v ruke a hypnotizoval som meno ktoré mi žiarilo na obrazovke.
"Prosím Danielle?"
"Už znova, si si istý že by sme nemali vyhľadať nejakého lekára? má rizikové tehotenstvo, bojím sa že jej to prejde do nejakého veľkého rizika."
"Lekár tvrdil že to nie je nič vážne, má len miernu poruchu mozgu ale to neznamená že nie je normálna."
"Na to vyšetrení bola pred štyrmi mesiacmi, vtedy to nebolo vážne Niall. Tie jej vidiny vtedy nič neznamenali ale čo ak sa vyplnia? vieš že tým netradičným ochorením sa môže stať čokoľvek, môže stratiť pamäť alebo skutočne vidieť niečo viac než my."
"tomu snáď neveríš Dan, nikto nevidí do budúcnosti sú to len obyčajné sny kvôli liekom ktoré musí užívať."
"ešte si jej o tom nepovedal?"
"nechcem ju s tým trápiť."
"bolo by dobre kedy o tom vie."
"Dan, ona sama si nepamätá čo sa presne v ten deň stalo. za všetko môže Zoe s tým jej lekárom."
"vyriešil si to už?"
"neuznali to. bude lepšie keď o tom nebude vedieť, nie teraz keď je tehotná."
"Niall? dávajte si zajtra prosím pozor. tie jej sny sú naozaj niečim zvláštne, nechcem stratiť tak skvelých ľudí."
"nestratíš Dan, všetko bude v poriadku a keby sa niečo stane Alex ochránim, aj drobca." s vážnym pohľadom a opäť zo zlým pocitom kvôli trápeniu Alex ktoré si kvôli jej nezvyčajnej chorobe neuvedomuje som po pár minútach hladenia do blba a voľného púšťania sĺz postavil a opäť si to namieril k najlepšej žene na svete....

Krátke, nedokončené dôvod? táto časť vám už určite veľa, ale až veľmi veľa našepkala! :) Pred koncom také malé otvorenie toho čo sa vlastne stalo :) Komentáre? prosím! :)