Don´t Cry My Princess ♥ 31.

tak a toto je tá rozhodujúca časť, nie tá veľmi ale na tejto časti závisí celý príbeh :) ďakujem za dva komentáre -,- really?! :D Fuck! -,- už viem prečo končím s písaním príbehu! :DD ešte si rozmyslím či pridám ten nový! :DD Nečítala som po sebe! 

S kruhmi pod očami, rozmazaným make-upom a príšernou náladou som vkročila do spoločnej kuchyne kde už čakal Niall ktorého pohľad do blba tiež neznačil nič dobrého. s vrchnej poličky som vybrala fialový hrnček do ktorého som naliala pomarančový džús a znudene som sa posadila oproti Niallovy ktorý svoj pohľad namieril na mobil položený na stole.
"Stalo sa niečo?"
"Nie.."
"ahá.. skvelé!"
"čo?!"
"nič.."
"skvelá ranná debata!"
"o čo ti sakra ide?! prídem do miestnosti a nepovieš mi ani jedno slovko a kvôli obyčajnej otázke sa na mňa hneť urazíš?!"
"prepáč ja.. nechcel som.."
"nie Niall! ty si posledom čase dosť zvláštny! zajtra sa máme brať a koľko času si mi za posledné dni venoval? čo sa s tebou sakra deje?"
"nič! jednoducho.."
"kašli na to Niall fajn?"
"Fajn! ideš so mnou? mama a otec nás čakajú na letisku."
"aspoň na niečo ti budem dobra." naštvaným hlasom som šepla a otočila som sa späť do izby pre kabelku.
"Alex?..."
"čo?!"
"Prepáč ja... nemal som tak na teba vyletieť."
"to nevadí.."
"Vadí to princezná! nechcem aby si sa trápia a viem že toto som totálne pokazil ale.."
"nerieš to Niall, chápem ťa." jemne som sa na neho usmiala a s končekmi prstov som ho pohladila po líci.
"Si nádherná zlatko."
"na teba nemám."
"Milujem ťa! tak neskutočne ťa milujem." sladkým hlasom mi šepol a čelom sa oprel o to moje. Jeho nádherné oči od ktorých nedokážem nikdy odtrhnúť pohľad sa mi opäť dívali do tých mojich a naše pery sa vzápätí spojili.
"mali by sme ísť, tvoji rodičia nebudú čakať večnosť."
"nekaz mi to!" zo smiechom mi šepol do úst a jeho ruku priložil na moje vypuklé bruško. s úsmevom na tvári a zo slzami v očiach som ho sledovala, vyzeral tak anjelsky, dokonalo a úžastne. Stále nechápem ako práve mne sa mohol vyplniť sen ktorý som tak dlho snívala.
"všetko v poriadku?"
"och, prepáč. všetko, ideme?"
"poď." zo spokojným pohľadom na chytil za ruku a ťahal za ním. Popri pokojnej hudbe sme prechádzali zaplnením Londýnom a môj pohľad padol na nádherný pohľad lúčnych kvetov.
"sú nádherné.."
"na teba určite nemajú."
"prestaň už s týmito sladkými rečami!" zo smiechom som pobozkala na líce a opäť som sa usadila na sedadle. Jeho usmievavý pohľad ktorý sa pozeral pár sekúnd na moju stranu ma tak príjemne hrali pri srdci, nebyť okamžiku ktorý zrazu všetko zmenil. Jeho vystrašení pohľad a šialené krútenie volantu mi vyrazilo dych a zastavilo všetku prúdiacu krv v tele...

Táto časť nemusí nič znamenať! :DD absolútne nič znamenať...! :D viete aká som, ja dokážem všetko v okamihu zmeniť a preto pokiaľ dáte komentáre tak sa všetko dozviete! ;) tieto časti sú krátke lebo táto čo nasleduje bude sakra dlhá! ;DDD a Poprosím naozaj dajte komentár lebo neviem či sa to oplatí písať! -,-