Don´t Cry My Princess ♥ 29.

Tento začiatok nesúvisí s minulou časťou ale čo sa stalo sa dozviete v príbehu určite :) nečítala som po sebe :D nestíham meškám byť tabletku po ktorej budem zasa spať -,- :D

O Pár mesiacov neskôr (Alex)
"Nenávidím tie primitívne schody!" naštvane som zamumlala keď som vošla do kuchyne kde už čakal Niall s večerou na stole.
"Aj tebe pekný večer láska" jemne sa na mňa usmial a moje ústa obdaroval tým nádherným bozkom aký dokáže dať len on.
"Prepáč zlatko, len som mala pilný deň."
"chápem ťa, ale  vieš že by si nemala riešiť všetko sama. si v piatom  mesiaci nechceš mať snáď nejaké vážne komplikácie."
"viem čo mi povedal lekár, žiadne ťažké veci, alkohol ani návykové látky ale o vybavovaní pošty, nákupe alebo kamarátskych návštevách nehovoril nič.  budem v poriadku, nášmu synovi sa nič nestane."
"to dúfam, neprežil by som keby sa jednému s vás niečo stalo. hladná?"
"tú otázku si si mohol odpustiť, príšerne hladná!" s úsmevom som sa posadila a po vynikajúcej večery v ktorej je Niall na sto percent najlepší kuchár, sme sa vyčerpane rozvalili pred televízor kde sme sledovali nejaký romantický film pri ktorom som opäť kvôli hormónom non-stop revala. Zvuk zvončeka ktorý nás vyrušil práve pri rozuzlení nešťastnej svadby ma prinútil prejsť ku dverám. Osoba ktorá stála vo dverách mi opäť vyvolala stuhnutie všetkej krvi ako pri návšteve v nemocnici.
"čo tu chceš?..."
"Alex, chcem sa s tebou porozprávať"
"mi sa nemáme o čom rozprávať otec! skončila som s tebou, celé tie roky keď som ťa najviac potrebovala si ma svedomito ignoroval a zrazu sa zjavíš v Londýne ako najlepší otec a snažíš sa ma opäť namotať! nie som už to malé naivné dievča! som žena ktorá čaká dieťa zo svojím snúbencom a ty si naivný muž ktorý si hovorí otec a myslí si že s ním odídem späť na Slovensko ktoré mi toľké roky spôsobovalo bolesť ktorá ťa vôbec netrápila.." kričala som pričom som mu neustále  hľadela do oči a pomaly zatvárala dvere.
"vypočuj ma.."
"Nie.. nechaj ma na pokoji... prosím.." zo slzami v očiach som zatvorila dvere a pomalými krokmi som smerovala do izby snažiac sa nevšimnúť Niallov zničený pohľad. Chápem a viem koľko sily ho stálo to aby o mňa začal otec skutočne bojovať a nie zaujímať sa o mňa len keď patrím medzi ľudí vo vyššej "lige". Popri  držaní môjho brucha a tichých vzlykoch som opäť vytiahla malú obálku s fotkami na ktorú som pár mesiacov pekne zanevrela.
"môžem vstúpiť?"
"je to a tvoja izba..."
"čo ak ťa chce naspäť? stále si predsa jeho dcéra."
"Niall, ani si nevieš predstaviť ako strašne mi celé tie roky ubližoval!"
"viem, ale mala by si ho vypočuť. nikdy nevieš čo sa stane. čo ak jediné čo ti po ňom zostane je nejaká nahrávka, list alebo.."
"keď som mala deväť jednu takú mi dal ocino. bola na nej mama, ona vedela že zomrie mala to tušenie. stále dokola mi na nej hovorila ako strašne ma ľúbi a že ma nikdy neopustí. nechcem aby som sa musela pozerať na môjho otca len ako na nejakú starú pamiatku."
"nemusíš sa. stále tvrdíš a vidíš len to čo chceš. prečo na tých fotkách hľadáš len to zle?"
"bojím sa že mi zas ublíži..."
"som tu pre teba, všetci sme tu pre teba! nič sa nestane, chce len obyčajný rozhovor." zakončil náš rozhovor Niall a s vážnym pohľadom sa opäť vytratil niekam do domu. po pár minútach nemého pozerania na fotky a rozmýšľania nad tou správnou možnosťou som si s vešiaka zvesila bundu a kvôli jarnému dňu s drobným snehom roztraseným po ceste som si obula čierne kožené čižmy.
"tretí hotel na pravo od kaviarni.." tichým hlasom ale aj cez to s náznakom úsmevu šepol do izby Niall s čím mi spôsobil neuveriteľné rozbúchanie srdca. s jemnom pohľade ktorý som na neho hodila som vyšla do temného, tmavého Londýna v ktorom aj cez čas ktorý sa ukazuje na hodinkách život nezastal. Taxík ktorý ma odviezol na adresu kde by mal bývať otec mi priniesol pomerne veľké pochybnosti kvôli veci ktorú sa snažím po toľkých rokoch postúpiť.
"Vedel som že prídeš."
"o čom si sa chcel rozprávať?"
"poď ďalej." s úsmevom na tvári roztvoril dvere viac a ja som vošla do bytu ktorý práve najlacnejšie zariadený nebol.
"páni.. si celá mama, keď ťa čakala vyzerala úplne ako ty! ako najkrajší anjel.."
"chýba mi.."
"nie len tebe zlatko, celé roky som ti to dával za vinu len kvôli tomu že si sa na ňu už od malého dieťaťa neuveriteľne podobala, s každým slovom, pohybom alebo vecou ktorý si spravila si bola celá ona. nedokázal som žiť s tým pocitom že už ju nikdy neuvidím a tak som na teba kašlal.. mrzí ma to."
"práve najlepší spôsob ako zabudnúť na mamu to nebol."
"viem, bola to blbosť ktorú si neustále vyčítam! bol som slepý, mal som pri sebe šťastie ktoré nemá hocikto a ja som ho ignoroval."
"celé tie roky si videl len tú odpornú ženskú ktorá mi tak príšerne liezla na nervy, hrala sa na moju mamu a pritom ju vôbec netrápilo nič čo som robila, ako som trpela ani nič.."
"rozišiel som sa s ňou, pochopil som čo v živote je pre mňa dôležité."
"uh.."
"chcem aby sme zabudli na celé tie roky! nechcem byť už len ktorý sa o teba ako jediný netrápil. chcem byť opäť ten vzorný otec ktorý bude robiť nervy všetkým tvojím chlapcom a chrániť ťa ako malé dievčatko."
"myslím že túto šancu si už zmeškal, Nialla ti nenechám odplašiť."
"myslím že za to by si mi dolámala ruky pretože tvojho chlapca ktorý zdobil tvoje steny na ktoré si zízala celé dni ti žiadni hater nemôže siahnuť."
"Ako o tom vieš?"
"síce som sa hral na otca ktorý sa o svoje dieťa nestará ale veľa krát som ťa v noci prišiel skontrolovať a usmieval som sa nad tvojou izbou na ktorej boli len tí piati chalani a v ušiach ti znela stále len tá istá pesnička."
"ja naozaj neviem.."
"čo na to povedať? stačí pokiaľ mi len odpustíš! Danielle nenechám aby ťa odniesla v sobotu k oltáru."
"prosím?"
"tebe to Nialler ešte nepovedal? Danielle je síce milé dievča ale svoju dcérku v jej deň k oltáru odnesiem ja"
"veď to je už o týždeň!"
"to si vybav s tvojim snúbencom, ale šetri ho! je to skvelý mladý muž."
"a ty konečne dokonalý vzorný otecko?" s úsmevom na tvári som sa na neho zadívala a pevne ho objala...

1. Šaty! ;) Baby? myslím že... nie! nepoviem vám to!! :DDDD veď vi uvidíte ale poviem vám že už len 3 časti a nastane niečo obrovské, veľké, niečo čo plánujem a v poznámkach na mojom mobile to držím už niekoľko týždňov! :) ešte som len písala nejakú 19 časť Sweet Bad Girl a už som mala ústrižky napísané! :) proste.... no.. :D uvidíte v stredu!! :D
"Pohni si boha! nemám na to celú večnosť!" zo smiechom som zakričala na Danielle ktorá sa snáď do nekonečne lúčila s Liamom. po zázračnom odtrhnutí sa konečne posadila do auta s tým jej nevinným pohľadom.
"no nezazeraj tak na mňa! tie šaty nevydržia celú večnosť v tom obchode."
"áno, práve teraz ti ich berie nejaká neprajná fanúšička! bože mysli miláčik!" zo smiechom sa na mňa zadívala Danielle čo mi prinieslo neuveriteľné nervy s dôvodu že už len pár dni a ja nemám nič vybavené ale aj malý úsmev ktorý sa mi vyčaril na tvári. po hodinách skúšania šiat ktoré by sa aj kvôli brušku ktoré sa veľmi zväčšilo zmestilo do šiat som konečne zvolila tie naj dokonalejšie. krátke biele šaty bez ramienok  ktoré mali na konci čipkovanú látku a na vrchu strieborné trblietky ktoré perfektne ladili s trblietavým opaskom. biele baleríny ktoré som na výber nechala pre Dan znova neuveriteľne ladili. po nekonečných nákupoch rôznych doplnkoch som sa konečne unavene s kopami tašiek dostala domou kde jediná vec ktorá ma držala pri živote bola že posteľ mi na sto percent s mojou únavou pomôže..

blbý koniec ja viem ale stále myslím nad poslednými časťami, ja proste neverím že som dokázala napísať zas ďalší blbý príbeh! :DDDDDDDDDDD dobre! v utorok vypukne niečo nečakané, veľkolepé a súvisiace s úvodnou časťou :)) I love you! :) prosím komentáre! :/