I wanna be everything you need. ♥ 15.

                               
S časťou meškám pretože tento týždeň bol pre mňa dosť vyčerpávajúci, ale dúfam že tento to všetko dobehnem! :) ďakujem za komentáre a nádhernú návštevnosť! :) I love you my Little bitches! ;DD
P.S Nečítam po sebe, idem sa "Učiť" :3 :DD

"Ďakujem zlato!" S miernym smiechom v hlase som sa načiahla za tanierom s palacinkami a zanechala som Harrymu pusu na líčku. Zo spokojným výrazom na tvári som sa posadila na gauč a nohy som si prehodila cez operadlo zvislo dole. S položením studeného taniera na tenkú látku môjho trička ktoré pokrývalo brucho som si do úst vložila prvú palacinku a nohou som začala hýbať do rytmu hudby ktorá vychádzala z pustenej televízie.
"Dobré ráno kráska." S úsmevom  sa postavil nado mňa a s dlhými kučerami ma slabo pošteklil na čele, kvôli puse ktorú mi zanechal na perách.
"Dobré zlato." Zamumlala som s plnými ústami a natočila som hlavu za zvukom zvončeka. "Je pol tretej, to budú asi baby. Otvoríš?" S nevinným pohľadom som ho slabo potľapkala po líci a poslala som mu vzdušnú pusinku.
"Prepáč Styles, dnes je táto malá mrcha naša." Zo smiechom zakričala Jane pred tým než vošla do veľkej obývačky spolu s nejakými ľuďmi.
"Na tomto sme sa teda nedohodli!" Nechápavo som sa posadila ako civilizovaný človek a tanier s neskoršími raňajkami som položila na malý, sklenený stolík. "Kto to vlastne je?"
"To teraz nerieš, bež si zobrať nejaké veci u nás sa pripravíš a s niekym ťa zoznámime." S vážnym pohľadom a malým náznakom nadšenia v jej tvári zahlásila Jane a načiahla sa za mojim tanierom s raňajkami. S prekrúteným očí som sa postavila z gauča a nevinne som sa pozrela na Harryho ktorý nemal práve moc nadšený pohľad.
"Vieš že ľúbim len teba zlato, tak netrucuj!" S úsmevom som mu šepla a vášnivo som ho pobozkala na pery pred tým než som vošla do izby a prezliekla sa. Do modrej kabelky som si nahádzala nejaké večerné šaty doplnky a topánky. S kritickým ohodnoteným môjho vzhľadu som vošla opäť do obývačky kde už všetci netrpezlivo čakali okrem Harryho ktorý sa nervózne hral s prstami na rukách.
"Ehmm. Počkáte v aute? Ja za päť minút prídem za vami." S úsmevom som prehovorila po pár sekundách tichého státia a spravila som krok pred Harryho ktorý si hypnotizoval čierne ponožky.
"Netrucuj zlato! Idem sa len zabaviť, jeden deň ťa snáď nezabije."
"To nie ja len.. dávaj si pozor."
"Dám si pozor, večer ma tu máš."
"Ehmm. ja len že.. no.."
"Takže preto tie raňajky!" Zo smiechom a prekvapeným pohľadom som ho slabo buchla do hrude a prekrížila som si ruky na prsiach.
"Zbláznim sa bez teba Láska.."
"V tom prípade rada." S miernym úsmevom na perách som mu šepla do ucha a na líci som mu nechala bozk pred tým než som zabuchla vchodové dvere a nastúpila som do auta.

"Tak čo? Môže byť?!" S nadšeným výrazom som vstúpila do obývačky a zatočila som sa. Dlhé blond vlasy ktoré som mala prehodené cez rameno sa mi roztriasli po chrbte a biele, obtiahnuté šaty s čiernym vzorom sa mierne nadvihli. S nevinným úsmevom som ich potiahla na svoje miesto a spravila som krok dopredu s vysokými čiernymi topánkami.
"Bombová si zlato. Tak, môžeme ísť?"
"Už len kabelku!" S rukou hore som vystrčila ukazovák do vzduchu a s tichým spevom som z postele potiahla malú kabelku.

"idiot! Vidíš tie kurvy? len tak ich pustí dopredu  lebo dobre že tu nie sú holé ale normálnych ľudí ktorý sa chcú baviť nepustí!" S naštvaným pohľadom sa na mňa pozrela Jane a bezmocne odula spodnú peru čo jej vzhľad ešte zdokonalilo. Neskutočný výbuch smiechu ktorý som nečakane vypustila si vyžiadal nechápavé pohľady celej mojej skupinky.
"Bože deti! Zabudli ste na to že ste tu s najviac sexy dievčaťom ktorému nerobí problém nejaký debilný krpec v čiernom obleku a papierom s menami?" S vážnym pohľadom som sa pozrela na Kim a vykročila som ku tomu chalanovi ktorý si pozeral svoj zoznam.
"Ehm.. Ahoj zlato, vidíš tú partiu ľudí vzadu? Tá vysoká, čiernovlasá  kráska je bývala priateľka Harryho Stylesa ktorý je mimochodom teraz mojim chalanom a tá menšia, rozkošná bruneta? Pred pár dnami sa dala dokopy s Liamom Paynom. Myslím že na tom zozname sa určite nájdu naše mená, teda pokiaľ nechceš skončiť ako buzerantský odpad niekde v riti." S milým úsmevom som si jemne zahryzla do peri a očami som prebehla po jeho tvári v ktorej sa škrtali náznaky prekvapenia a merného šoku.
"No.. Ehmm.. akože sa to voláte?"
"Na mojom mene snáď nezáleží nie?" Nechápavo som pokrútila hlavou a otočila som sa na všetkých ktorý nedočkavo stáli na druhej strane. S kývnutím ruky som ich zavolala pri mňa a s upravením šiat na normálnu úroveň som ich potiahla do klubu v ktorom to už poriadne žilo.
"Osem krát Jack Danieles!" Zo širokým úsmevom som zakričala mladému barmanovi ktorý miešal nejaké nápoje a posadila som sa na barovú stoličku pred pultom.
"Nech sa páči." Zo zvodným pohľadom predo mňa položil celú moju objednávku ktorú som automaticky podala každému jednému z mojej partie. Príjemné teplo ktoré sa mi automaticky rozprúdilo krvou keď som celý obsah pohára do seba naraz naliala mi pripomenul opäť tie staré, dobré časy. Ďalšie poháre tvrdého alkoholu ktoré sa nám v rýchlosti objavovali na stole, v sekunde mizli v našich perách. Melódia pesničky  A Little Party Never Killed Nobody sa rozšírila celým klubom a na mojich perách sa zjavil neskutočne potešujúci úsmev. S rukou hore a spievaním každého jedného slova pesničky som si to odtancovala do stredu parketu a spolu z hudbou som sa nechala unášať rytmom. Zo smiechom ktorý sa mi drel von z úst kvôli Jane a Kim ktoré sa pripojili k môjmu tancu som sa bezmocne oprela o Mayera ktorého som silno objala s neustálim smiechom.
"Vodku?" S rozkošným pohľadom sa na mňa pozrel a ponúkol mi ruku.
"Pokiaľ to zmeníš na Jim Beam tak beriem." S úsmevom som ho pevne chytila a nadšene som ho potiahla pomedzi dav ľudí ku pultu pri ktorom sme si opäť objednali.
"Jane sa pekne rozbila, myslel som že ju to už prešlo."
"Prečo čo?" S nechápavým pohľadom som sa na neho zadívala a odpila som si z pohára ktorý predo mňa položil barman.
"S tým balením chalanov na jednu noc v klube do ktorého sa dostala čistým zázrakom."
"Hééj! Dostali ste sa sem mojim talentom. Koho balí?" Zo smiechom som ho slabo buchla po ramene a rozhliadla som sa po klube. Zo zarazeným pohľadom som zastala na Jane ktorá sa opierala o nejakého chalana ktorý pevne stal opretý o stenu.
"Eh.. Nie je to ten...."
"Matt." S roztraseným hlasom som šepla a prudko som sa postavila od baru a pomedzi dav ľudí som prešla ku Kim. S pevným chyteným ju za ruku som ju potiahla ku východu. Silný stisk ktorý som pocítila na mojom ramene mi pozastavil dych. S pomalým otočeným ku Mattovi som pevne zavrela oči a pustila Kiminu ruku.
"Čo tu chceš?.."
"Bývam tu zlato, tento klub môžem navštíviť tak isto ako aj ty. Dlho som ťa nevidel máš?"
"Daj mi pokoj Matt fajn? Nestačilo ti to minule?"
"Čo myslíš? Ten tvoj veľký chalan ktorý skončil s rozbitou perou a dobre že sa nerozreval? Je taká istá citlivka ako ty. Obyčajná lama ktorá sa otočí za každou sukňou a prešmykol takmer všetky dievčatá v Londýne. Nehovorí ti tento opis jeho povahy niečo? Spravila si presne to isté zlato."
"Nemôžem za to že tebe som nedala, že si taký úbožiak že si ma najskôr musel byť a znehybniť aby si sa ku mne musel dostať. Prepáč, proste zo sráčmi nespím."
"Zabudol som že spíš len s bohatými aby si s čoho mala platiť nájom, och! Prepáč, zabudol som že tvoja mama už nemá žiadnu dcéru Clar a odtrhla ju od všetkých prímov takže musíš bývať u Harryho. Bola by si s ním vôbec keby máš kde bývať?"
"Si len malý, skurvený idiot. O tom čo je medzi mnou a Harrym nevieš vôbec nič!" S prudkým dýchaním som sa pozrela na jeho dlaň ktorú pevne omotal okolo môjho zápästia a silno ho stlačil.
"Si moja rozumieš?! Len moja!"
"Och, pojeb sa.." S prudkým hodením ho do steny som spravila krok do zadu. Výraz jeho tváre a napnuté žili na jeho rukách môj strach dali dosť jasne na povrch. Ostrá bolesť ktorá sa mi rozšírila po líci a silné sotenie spôsobilo môj pád na zem a buchnutie hlavy o ostrý roh stola. Neskutočná bolesť hlavy a krvavá tekutina ktorá sa mi spustila z  úst zaujala takmer celý klub vrátane novinárov ktorý sa tam ocitli. Zo slzami v očiach som sa postavila zo zeme a z venovaným zničeného pohľadu Jane som chytila Kim okolo krku a nechala sa zaviesť do jej auta.

"Bude to trochu štípať.." Súcitne sa na mňa pozrela Kim pred tým než priložila na moje čelo z ktorého mi ešte stále tiekla krv, dezinfekčnú látku.
"To je v poriadku.. Požičala by si mi tvoj notebook?"
"Vieš že to nie je dobrý nápad."
"Viem ale.. musím tam ísť."
"Fajn, len ti ešte zalepím ranu na čele a ošetrím pery." S miernym úsmevom sa načiahla za lekárničkou a ja som siahla po mobile ktorý som mala vybitý.
"Harry ma zabije.."
"Prečo by ťa mal zabíjať? Stavím sa že hneť ako sa to dozvie tak sem doletí a nebude ťa chcieť pustiť."
"Ďakujem Kim.."
"Za čo? Za to že ošetrujem svoju sestričku? Koľko krát si my pomohla ty?"
"O to nejde.. Nebyť teba tak teraz ležím v nemocnici a nie som v tvojej izbe."
"Dala si mi domou ktorý som u mami nemala. Nedovolím aby mojej veľkej sestričke niekto ubližoval. Hotovo, bež si ho zobrať." jemne sa na mňa usmiala a uvolnila mi cestu. Zo zatajeným dychom som napísala svoje prihlasovanie údaje a listovala som po Twitteri. Bola som dosť prekvapená na tom, koľko dievčat ktoré ma nikdy nestretli, nepoznajú ma alebo ma do teraz nerešpektovali ako Harryho dievča sa ma zastalo a dostalo moje meno do trendov. Zato milý, úžasný a večne debilný novinári to dokonalo pokašlali. Zo slzami v očiach som zaklapla notebook a dlane som si oprela o tvár, zatiaľ čo lakťami som sa opierala o stôl.
"Máš návštevu, mám ho pustiť dnu?"
"Harry?"
"Uhmm.."
"Je môj chalan, musí tu byť!" S miernym úsmevom som sa otočila na stoličke a pohľadom som hypnotizovala dlážku.
"Nemal som  ťa tam púšťať.. Vedel som že Jane má niečo za lubom a Matt využije situáciu že som nie je pri tebe."
"Harry, nemôžeš za to. Keby sa držím pri Kim tak sa nič nestane. Sama si za to môžem."
"Ublížil ti, toto mu už neprejde. Minule som ho nechal, no teraz pocíti čo je skutočná bolesť!"
"Upokoj sa, dobre? Je to len škrabanec."
"Hodil ťa o zem Clar! Máš celý ten leukoplast premočený od krvi a peru máš celú fialovú. Myslíš si že mu dovolím aby si myslel že vyhral? Si moje dievča, Ubližovať ti môžem len ja, s tým že ti budem kupovať drahé darčeky proti tvojej vôli."
"Poďme domou.."
"Nie.."
"Prečo nie?"
"Pred domom je kopec novinárov a typujem že o chvíľku budú aj tu. Nejaké veci som ti zobral, pokiaľ chceš zober si ešte niečo z tadiaľto a povedz Kim nech sa pobalí aj ona."
"Kam ideme?"
"Spravíme si menší výlet, kamarát má malý domček na pláži. Na pár dní nám ho prenajme kým tu neutíchne táto zlá atmosféra."
"Bude to drahé."
"Ale budeš v oveľa väčšom bezpečí. Poď sem.."
"Ľúbim ťa Harry."
"Tiež ťa ľúbim zlato, bež si zobrať nejaké veci. Mám pre teba nejaké prekvapenie ktoré nás čaká už na pláži."
"Harry!"
"Stále mi v tom nezabrániš."
"Nenávidím ťa." S miernym smiechom som ho pevne chytila okolo trupu a pobozkala som ho na krku čo spôsobilo jeho zachvenie. "Páči sa mi keď pri mne strácaš kontrolu." S úsmevom som sa postavila na špičky a obdarila som jeho pery tým najsladším bozkom aký som zo seba dokázala dostať.. 

I wanna be everything you need. ♥ 14.

                                     
Neskutočne vám ďakujem za tak nádhernú návštevnosť!! ♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥
14. časť? Skutočne? :O Bože.. zdá sa mi ako keby prešla večnosť od vtedy čo som si písala do Ntb začiatok tohto príbehu.. :)Prepáčte že s časťou meškám, proste sa zopár veci zkomplikovalo a nejako.. nevystal čas? ;D


Silný dážď trieskajúci o okná domu, chladný vzduch a slabý vietor. Starý, dobrý Londýn. S miernym úsmevom na perách som si zaviazala vysoké tenisky a pritiahla som si sveter bližšie ku telu. S rozprestretým dáždnika som si do tašky hodila nejaké drobnosti a vyšla som do toho príšerného nečasu ktorý pre tento krát skvelo zapadal do mojej nálady. Omamujúca melódia kvapiek dážďu ktoré sa spúšťali po mojom dáždniku ma prenášala do sveta  v ktorom sa zdá byť všetko tak iné. S rýchlim prebehnutým cez cestu ku veľkému domu, som si stiahla dáždnik a prudko som s ním zatriasla. Zo slabým stlačením zvončeka som spravila malý krok do zadu a rukou som si prečesala vlasy, ktoré obsahovali drobné kvapky vody.
"Najkrajšia, najlepšia a najviac očarujúca žena sa rozhodla navštíviť svoju rozkošnú sestričku?"
"Stále platí to že si adoptovaná!" Zo smiechom v hlase som ju objala okolo krku a slabo som ju pobozkala na líce. "Jane je už tu?"
"Zdržala sa v zápche, príde vraj o desať minút. Dáš si čaj?"
"Malinový poprosím. Ako vidím, krem týchto nevkusných obrazov sa tu nezmenilo vôbec nič."
"Myslím že nevkusnosť si spomínala aj keď si videla Harry a čo sa stalo? Slávny pán Harry Styles rozmrazil srdce našej ľadovej princeznej a teraz ju drží v svojom kráľovstve."
"Tvrdila som mame že tie debilné rozprávky budú mať na teba v dospelosti zlý vplyv."
"Takže tvrdíš že som dospelá?"
"Nie, aj keď musím uznať že vo veľa prípadoch si tá rozumná ty."
"Beriem to ako súhlas. Páči sa."
"Ďakujem."
"Inak.. Clar.. Ešte stále to neprešlo?"
"Nie.. A bojím sa že to tak ľahko ani neprejde.." Potichu som šepla a lyžičkou som zamiešala ružovo-červený čaj. "Ja otvorím." S falošným úsmevom som sa pozrela na Kim keď sa celým domom rozozvučal zvuk zvončeka. S potiahnutým Jane za ruku do kuchyne v ktorej sme do teraz sedeli s Kim som sa zarazene postavila zo šokovaným pohľadom ku dverách a nechápavo som sledovala Kim ktorá sa hrala s mojim mobilom.
"Čo.. to sakra robíš?!"
"Čo sakra robím ja?! Tebe len tak chodia správy plné vyhrážok a ty sa mňa pýtaš čo robím? Zbláznila si sa Clar?! Prečo to sakra nepovieš Harrymu?!"
"Nechcem ho stresovať, má dosť svojich problémov a nejaký idiot ktorý mi píše debilné SMS-ky ma nedonúti báť sa.."
"Lenže ty si bojíš Clar! Priznaj si to už sakra!"
"Fajn! Stop! Pred tým než sa pozabíjate, vysvetlíte mi niekto čo sa tu deje?"
"Pred pár dnami mi prišla SMS, raz ma niekto sledoval v meste a teraz mi prišla ďalšia SMS, nie je to nič vážne baby! Je to len nejaký psychopatický fanúšik ktorý nedokáže prehrýzť že som s Harrym."
"Tebe sa zdá normálne keď ti niekto napíše "Niekto sa o tomto dozvie a tvoj rozkošný priateľ pôjde dole"?!"
"Fajn a čo mám robiť? Dosť riskujem už len z tým že to viete vy."
"Povedz to Harrymu, on bude vedieť ako ochrániť teba a ostatných..."
"Ja neviem baby.."
"Kim má pravdu Clar.."
"Tak to ste mi bohovsky pomohli. Mala som si to radšej nechať pre seba, ja.. mala by som radšej ísť." Nervózne som šepla a zo zrakom som sa vrátila opäť ku mobilu ktorý začal vibrovať v Kiminej ruke.
"Nová správa.. neznáme.." Vystrašene a pritom zo súcitom sa na mňa pozrela a podala mi ho do ruky.
"O môj bože.." Potichu som šepla a zo slzami v očiach som sa posadila na stoličku. Telo ktorý sa mi v sekunde roztriaslo som aspoň mierne ukludnila s hlbokým nádychom a ruky som si priložila ku tvári.

"Nechápem to! Akože Harry neprišiel na skúšku? Môže to byť nejaký blbý ťah Clarisse, nemusí to hneť znamenať že nejaká posadnutá fanúšička ti ho odniesla a teraz ho znásilní a zabije!"
"Jane!"
"Fakt prepáč Clarisse ae môže to byť aj blbá náhoda! Dobre vieš že fanúšičky vedia o chalanoch všetko, každý ich krok, nádych aj žmurknutie.."
"Chcem tam ísť... Musím sa ubezpečiť že je Harry v poriadku.."
"Zlato, tá budova je dávno opustená, môžeš mi povedať ako by sa tam asi Harry dostal?"
"Fakt sa o neho bojím! Tak už sakra naštartuj to auto a poďme tam!" Nahnevane som zvrieskla a dlaňou ruky som buchla o okno auta.
"Upokoj sa!" Zo smiechom sa na mňa pozrela Kim zo zadného sedadla a hodila do mňa akýsi starý pohár s pitím.
"Fakt skvelý deň." Zamumlala som si viac menej pred seba a bruškami prstov som si začala kresliť rôzne vzory na zahmlené okno...
"Fajn, sme tu.. Ideš?"
"Vyzerá to tu fakt... opustene.."
"Hovorili sme ti to, ale pokiaľ chceš pôjdeme to pozrieť ako prvé."
"Skutočne? Ja by som sa zatiaľ skúsila opäť dovolať Harrymu."
"Pre tvoj strach čokoľvek, hneť sme tu." S úsmevom ma postrapatila Jane a spolu s Kim vystúpili z auta. S netrpezlivým čakaním na ich návrat a prijatie hovoru od Harryho sa hodinová ručička presunula s pol piate na trištvrte a okrem kvapiek dážďu, moju spoločnosť vytvárala jeho bunda na mojom drobnom tele. S neskutočným strachom som otvorila dvere na aute a s hladným buchnutím som sa pevne postavila na drobné kamienky pred opustenou, rozpadnutou budovou.. (Kamuš, neviem prečo ale ten opis mi pripomenul Bielak ;DDDD)


Zvuk starých, železných dverí na budove mi zaznel v ušiach keď som stlačila kľučku a pomaly som ich otvorila. S prejdením od mierne osvetlenej chodby do celkom tmavej miestnosti som sa s neskutočným strachom postavila na kraj a prudkým dýchaním som sa snažila uvidieť aspoň malý náznak akéhosi života.
"Je tu niekto?!" Hlasno som zakričala a spravila som drobný krok dopredu.. "Kim! Jane! Toto nie je fakt vtipné!" Zo slzami na kraji som opäť zakričala a kŕčovito som zastavila v strede miestnosti kvôli horúcemu dychu ktorý som pocítila na mojom krku.. Niečie ruky ktoré ma chytili za ústa a druhou rukou ma slabo chytili za pod bruško spôsobili moje okamžité pustenie sĺz ktoré som do teraz statočne držala na svojom mieste. Zvuk svetla ktoré sa pravdepodobne zapínalo po dlhej dobe sa mi ozval v ušiach a ostré svetlo sa mi automaticky dostalo v prudkom množstve do očí.
"Všetko najlepšie ty protivná mrcha!" Zo smiechom v hlase zvrieskla Kim spolu s Jane spolu s nejakými ľuďmi ktorých som kvôli môjmu prudkému otočeniu nedokázala rozoznať..
"Všetko najlepšie láska.." Potichu mi šepol do ucha Harry čo spôsobilo moje od tlačenie z jeho objatia a protestné zachytenie mojich dlaní na jeho hrudi.
"Vieš ako som sa bála?! Celý čas som trpela tie debilné správy aby sa tebe ani nikomu nič nestalo a pritom to bola iba vaša debilná hra! Myslela som si že ti fakt niekto ublížil! Si idiot Styles!" S vyčítavým tónom v hlase som si prekrížila ruky na prsiach a sklonila som svoj pohľad ku mojim topánkam.
"Ty si sa o mňa bála!"
"Bála som sa do riti! Vieš si predstaviť čo všetko sa mohlo stať?!"
"Takže ma miluješ?"
"Nie! Hnevám sa na teba!"
"No tak, kráska! Nehnevaj sa, pozri koľko ľudí tu čaká na tvoj povel aby sa mohli dať poriadne dole na tvoju počesť."
"Si idiot Styles."
"Aj cez to ťa môžem šialene milovať."
"To ti teda radím! Ale prisahám ti že nabudúce nebudem len tak v tej tme stáť! Bude mi jedno či budeš môj chalan alebo nejaký starý úchyl, jednoducho ti jednu pridrbem!"
"Vieš aké ťažké bolo len tak ťa držať a nemôcť nič spraviť?"
"Rozplakal si ma! Čo by si ešte chcel!" S prekvapeným pohľadom a úsmevom som som slabo buchla do ramena a pevne som ho objala za trúb ktorý sa pod mojom reakciou zatriasol od jeho rozkošného smiechu.
"Aj tak si pre mňa to najkrajšie dievčatko." Slabo mi šepol a jemne ma pobozkal do vlasov. Potlesk všetkých ľudí v miestnosti ma prinútil opäť sa ku nim otočiť a rozbehnúť sa ku Jane a Kim.
"To platí aj pre vás! Hnevám sa na vás!"
"Bolo fakt vtipné pozorovať ako sa vystrašene tváriš a nemôcť sa smiať!"
"Vy ste v tom išli s nimi?!"
"Prepáč zlato, ale týmto rozkošným chalanom sa proste nedalo odolať!"
"A vraj že sestry majú držať spolu!" S nechápavým pohľadom som sa na ňu pozrela a otočila som sa za Harrym ktorý ku mne natŕčal ruku zo šampanským.

"Tak teda.. Na nás!" Zo smiechom som zakričala a zdvihla som nad hlavu pohár. Zvuk rôznych po mixovaných pesničiek sa ozval celou budovou ktorá z vnútra vyzerala oveľa krajšie než z vonka. 

"Môžeš na chvíľku?" Nervózne sa na mňa pozrel Harry keď som tancovala pri akomsi jeho kamarátovi.
"Prečo by nie." S úsmevom som ho chytila za ruku a nechala sa viesť po schodoch, cez všetkých ľudí až na horné poschodie ktoré tvoria plochá strecha. Miliardy hviezd ktoré sa zrazu rozprestierali nad nami a príjemný čerstvý vzduch a všade sucho, ako keby pred pár minútami vôbec nepršalo vytvárali romantickú atmosféru a magický pohľad na rozsvietený Londýn ktorý sa pomaly ponáral do hlbokej tmy.
"Je to tu.. neskutočne nádherné.. Prepáč mi že som na teba pred všetkými tam vybehla."
"Zaslúžil som si to." S rozkošným smiechom sa postavil za mňa a ruky si omotal okolo môjho trupu, zatiaľ čo ja som sa pevne držala zábradlia a vychutnávala som si romantický výhľad na Londýn, ktorý som mala akoby v dlani.
"Ten chalan.. Poznáš ho?"
"Josh. Ako vidím, ešte stále nie si moje posadnuté dievčatko."
"Nebuď samoľúbi Styles! Nestačí ti že si ma dostal bez toho aby som ťa vnímala ako slávneho?"
"Bral by som ťa vždy, keby si ma vnímala akokoľvek."
"To sa mi páči. A ten Josh.. Máš na neho číslo?"
"Clar!"
"Takže žiarliš!"
"Kto by nežiarlil, Josh je skvelý, vtipný dobrý a nie je práve naj škaredší chalan."
"Lenže ja som blbé, malé stvorenie ktoré sa rozplače aj keď ju jej priateľ chytí v tme. Nikdy by som ťa nevymenila Harry, nemáš dôvod na to aby si žiarlil."
"To som rád. Zbláznil by som sa keby vidím ako ťa objíma, bozkávala a rozmaznáva niekto iný."
"To dovolím len tebe.. aj keď.. ten Josh nie je fakt taký zlý."
"Neprovokuj!" Zo smiechom som sa ku nemu otočila a dlane som mu jemne položila na lícia. Zelené, omamujúce oči ktoré mu žiarili v tme a odrážali hviezdy spôsobovali jeho vzhľad ešte rozkošnejším. Široký úsmev spojený s jamkami s ktorých padá do kolien nie jedna baba a vypracované telo ktoré sa takmer pri každej činnosti týči nado mnou ma prinútilo slabo sa usmiať.
"Čo sa deje?"
"Neskutočne ťa milujem Harry.. Skutočne neverím tomu že tu stojím práve s tebou a že.. S tých miliónov dievčat si za bojoval práve u mňa, u dievčaťa ktoré ťa pred tým odsudzovalo."
"Malo to tak byť, a nič by som na tom nezmenil. Ver tomu zlato, sľúbil som ti že ťa budem rozmaznávať nech sa deje čokoľvek."
"A za to ti neskutočne ďakujem. Ľúbim ťa.." Potichu som šepla a postavila som sa na špičky jeho topánok čo mi pridalo na zopár centimetroch.
"A ja teba milujem."
"Nehádaj sa." S úsmevom som si omotala moje ruky okolo jeho krku a pery som si pritisla na tie jeho. Sladká chuť po cukríku ktorý pravdepodobne pred nedávnom jedol sa mi rozšírila jazykom. Zo zapletením mojej ruky do jeho vlasov som ho jemne rozstrapatila a opäť som sa postavila na zem. S voľným presunom mojich rúk ku jeho trupu som ho silno potiahla ku sebe a zo spokojným úsmevom som vdychovala vôňu širiacu sa s jeho trička..

Tadáááá!! :D Milujte ma! :D Dva krát sa mi to vymazalo, asi štyri krát ma odhlásilo ale dopadlo to dobre, nie? ;DDD

I wanna be everything you need. ♥ 13.

"Som v poriadku, nič mi nie je a to včera bol len malý skrat. Je toho na mňa proste veľa zlato, netráp sa s tým dobre...?" Nahnevane som zopakovala túto vetu už asi po desiati krát a pretočila som očami. S rýchlim zapnutím dvoch háčikov na čiernej podprsenke som sa postavila pred zrkadlo pripevnené na Harryho starej skrini a napravila som si čierne rifle. "Netvár sa tak nadšene, príroda nám to najbližšie dni nedovolí." Zo smiechom som poznamenala keď som v zrkadle spozorovala jeho rozkošný úsmev a nadšenú detskú tváričku. "Ale pokiaľ chceš môžeš nám pomôcť piecť perníky." Škodoradostne som sa usmiala a zapla som si gombíky na bielej krátkej košeli. Nanesením sladkej vôni v podaní čerešne na krk som sa presunula ku posteli na ktorej sedel Harry a s úsmevom pozoroval každý môj pohyb. S potiahnutím veľkej, čiernej kabelky ktorá vytŕčala spoza Harryho chrbta som si ju voľne položila na stehná a posadila som sa na Harryho, pričom som si ruky omotala okolo jeho krku. "Prebuď sa.." Zo slabým smiechom som mu šepla a pobozkala som ho na líce.
"Si nádherná." Zo žiarivými, zelenými očami ma paralyzoval zatiaľ čo ma rukou hladil po chrbte.
"A len tvoja, tak tu netrucuj nad tým že ti nechcem povedať čo sa stalo, pretože sa nič nedeje." Bolestne som sa usmiala a silno som ho objala. S tichým výdychom som sa opäť postavila na podlahu a zadívala som sa na Harryho, ktorý sa vďaka vysokým topánkam ktoré zdobia moje nohy zdal taký malý. "Ľúbim ťa." Dôrazne som mu povedala a zanechala som mu dlhý bozk na perách pred tým než som zatvorila dvere a s úsmevom som vyšla pred dom.

"Pane bože Clarisse, teba som ako dlho nevidela!" Ozval sa predo mnou prekvapený hlas čo spôsobilo moje odtrhnutie zraku od košíka plného jedla ku osobe, ktorej patril zvonivý tón v hlase.
"Vivien? Bože, dievča teba by som čakala fakt všade ale vidieť sa sedieť za pokladňou je určite prekvapenie aj pre tvojich rodičov." Zo smiechom som ju objala a vrátila som sa späť do pôvodnej pozície. Vivien je také moje malé slniečko. Naše mami sa poznali práve neskutočnému počtu peňazí  a tomu, že nás zapísali do rovnakej škôlky. S Vivien sme trávili  celú škôlku a základnú školu spolu ako najlepšie kamarátky, kým firma jej otca neskrachovala a ony sa nemuseli odsťahovať niekam do neznáma. Práve v tedy nastala moja chvíľa premeny a z malého, romantického, slušného dievčatka ktoré malo pre všetko pochopenie sa stala veľká, namyslená hviezdička strednej školy ktorá mala svojich poskokov a idiotského chalana.
"Vnímaš?" Zo smiechom mi zamávala pred očami Vivieniná ruka.
"Uhmm. Len menší únik z reality, čo som dlžná?"
"42.08£, ale keďže si moja malá láska a chodíš s jedným z najviac sexy chalanov tak to bude len 31.98£." (42,08 je v prepočte takých 50€ a 31,98 môže byť tak 38€)
"Toto sa mi páči. Tak, snáď nabudúce!" S úsmevom som jej do ruky vložila peniaze a spolu s plnými taškami jedla som nastúpila do Harryho auta, s čistím smerom ku jeho rodičom.

"Typujem že budúca, najkrajšie princezná v bielych šatoch je už doma!" Ozval sa hlas Anne z kuchyne spojený zo smiechom ostatných účastníkov domu.
"Myslím že do tohto dňa máme ešte veľmi veľa času." S úsmevom som na stôl položila tašky plné čerstvo nakúpeného jedla. Tichým dupotom som vyšla do izby v ktorej som sa zbavila nového oblečenia a zvolila som len sivé nohavice a modré tričko s dlhým rukávom.
"Clar?.."
"Harry?" S úsmevom som sa otočila od okna ku nemu a slabo som mu chytila ruku.
"Veľmi by si sa nahnevala keby.. keby zajtra ráno letíme späť do Londýna? Vyskytli sa nejaké problémy ohľadne natáčania a.."
"Stop! S tvojou rodinou sa môžem stretnúť aj inokedy, teraz sú dôležité fanúšičky, chápem to."
"Takže.. ti to nevadí?"
"Nie... aj tak musím ešte niečo v Londýne vybaviť." Mierne som sa usmiala a vrátila som sa späť do kuchyne v ktorej to aktuálne vyzeralo.. neopísateľne. Neskutočný bordel od cesta, čokolády a rôznych vecí na ozdobovanie vytvárali abstraktné umenie farebného bordelu. Počas počúvania pesničiek od chalanov, pečenia perníkov a neustáleho kritizovania chalanov som si všimla môj mobil ktorý neustále vyzváňal na kuchynskej linke. S miernym odbehnutím od všetkých ľudí natlačených v kuchyni som stlačila zelené tlačítko od neznámeho volajúceho a nedočkavo som sa oprela o dvere izby.
"Ha...halo?" Roztraseným hlasom som potichu šepla a nervózne som prekročila z nohy na nohu.
"Nabudúce by si si mala dávať vonku väčší pozor, nikdy nevieš kto ťa kedy vidí.. Uži si posledné dni šťastia ty malá mrcha!"... Ozval sa na druhej strane niečim zvláštny a neskutočne povedomý hlas a následné hlasné pípnutie znázorňujúce koniec hovoru. Zo slzami v očiach som sa pomaly zošuchla chrbtom po dverách na studenú dlážku pokrytú malým koberčekom a ťažko som vydýchla  do ticha izby..

-Ospravedlnte prosím chyby, je mi fakt zle a túžim len po teplom čaje, vreckovke a spánku! :3

I wanna be everything you need. ♥ 12.

Biches! ;DD Presne pred rokom som takto sedela za ntb a dobre že som si od nedočkavosti celé nechty nezjedla. Neverím že Live While We're Young má už rok!
Strašne rýchlo to všetok letí.. :) 




"Pane bože Clarisse si v poriadku?!" Ozval sa pri mne hlas Anne a na ruke som pocítila studený dotyk ktorý pravdepodobne patril Harryho ľadovým rukám. S pomalým otvorením očí som sa chrbtom oprela o drevené dvere kuchynskej linky a tvár som skrčila do bolestivej grimasy keď som na líci pocítila Harryho dotyk.
"Myslím že budem, nič mi nie je.. proste sa mi len zatočila hlava z tej únavy." Falošne som sa usmiala na Anne a zo zrakom som prešla ku mobilu na ktorom opäť blikalo modré svetielko znázorňujúce príchod novej SMS. S nenápadným potiahnutím ho ku mne som pevne chytila Harryho ruku a unavene som sa posadila na bielu dlážku.
"Nie je ti skutočne nič?" Starostlivo sa na mňa pozrel a bruškami prstov mi zastrčil neposlušné vlasy z pokazeného drdola za ucho.
"Nie, len si pôjdem dať niečo na tu ranu na tvári a trochu sa upravím. Pomôžeš Anne dokončiť to tu? Nerada by som ju  v tom nechala samú."
"Nepotrebuješ pomoc?"
"Toto zvládnem." S miernym úsmevom som ho pobozkala na líce a v ruke som pevne stisla mobil. S tichým dupotom som vyšla hore po schodoch vedúcich na poschodie a s hlbokým výdychom som sa oprela o dvere "našej" izby. Po menšom upokojení som prešla ku veľkému zrkadlu v kúpeľni  a zo šokovaným pohľadom som si prešla po malej, reznej rane ktorá sa v krvavo črtala na mojom líci. S ponorením tváre do studenej vody mi hlavou prebleskla opäť tá nová SMS ktorá mi počas môjho "spamätania" opäť blikla na mobile. S jemným vysušením tváre o modrý uterák som siahla po mobile a opäť zo slzami v očiach som prechádzala po písmenkách. S rýchlim zahnaným sĺz na pôvodne miesto som si cez stredne veľkú ranu na líci prelepila zelený, vzorovaný leukoplast a odznova som sa nalíčila. S upravením vlasov do jednoduchého drdola som si z kufra vybrala oranžový sveter a čierne legíny. S konečným upravením celého vzhľadu som sa posadila na okraj postele a zadívala som sa von oknom. Po dlhom premýšľaní som opäť siahla po mobile a vytočila som Jane..

*Harry*
"Už sa jej to niekedy stalo?"
"Nie.. Práve toho sa obávam, pred tým mala dosť komplikovaný vzťah proti jej vôli. Myslel som si že kvôli tomu zostala taká plachá ale teraz neviem čo si mám myslieť. Po ceste sem sa správala dosť zvláštne ale pripisoval som to skôr ku nervozite z vášho stretnutie no to dopadlo nad moje očakávania no aj tak sa stalo toto.."
"Možno je skutočne unavená Harry, mali ste dlhú cestu a je to predsa mladé dievča. Zajtra jej už možno bude lepšie. Bež ju zavolať, pripraviť to na stôl už zvládnem."
"Fajn, ľúbim ťa mami." Silno som ju zo zadu objal a potichu som vyšiel po schodoch hore. Zo zatajeným dychom som pomaly otvoril dvere a s pootvorenými ústami som zostal potichu stáť medzi dverami. Viem že sa to nepatrí, no obsah jej rozhovoru ma skutočne zaujímal.
"Nie.. fakt neviem čo už mám robiť, bojím sa len ísť von a nie ešte.. viem.. uhmm.. v pondelok prídem, stretneme sa u Kim?... hej, vrátila sa asi pred.. týždňom?.. dobre.. tiež sa teším.. dúfam.. pá.." Pár sekúnd po tom čo ukončila hovor zostal jej pohľad stále visieť niekde na strome pred susedovým domom. S hlasným cvaknutim kľučky na dverách som opatrne vošiel do izby a posadil som sa tesne za ňu.  S tisíckami otázok ktoré sa mi šírili hlavou som sa zahľadel na jej odraz v okne a jemne som si oprel hlavu o tu jej.
"Večera je na stole.. Budeš jesť dole či ti to prinesiem sem?"
"Idem dole.. Harry, fakt ma mrzí že som vás vystrašila. Proste som len neskutočne unavená."
"Ja to chápem. Poď sa napapať kým ti to nevychladne." Slabo som ju pobozkal do vlasov a kvokol som si chrbtom ku nej, pred jej drobné telo. Pocit tepla jej tela som okamžite pocítil na mojom chrbte. S úsmevom som sa postavil a popravil som jej drobné telo ktoré bolo omotané okolo môjho chrbta a silno som ju chytil za nohy.

*Clar*
Bojím sa.. A neskutočne... S tichým prežitým výbornej večere som cítila všetky pohľady na mojom chrbte zatiaľ čo som ukladala špinavé taniere do drezu. S nevinným prejdením okolo nich a za želaním dobrej noci som opäť vyšla do izby. S prezlečeným sa do voľného trička a šortiek som si ľahla bližšie ku stene. Pár sekúnd po mojom uložení sa spať, som cítila Harryho ruku ktorú omotal okolo mňa a slabo sa pritisol ku mne. S miernym úsmevom kvôli neskutočnému pocitu bezpečia som sa zadívala do steny ktorú vypĺňala len tma vychádzajúca z vonkajšku. Po pár hodinách ktoré sa zdali ako úbohé minúty som cítila Harryho uvoľnenie. Vedela som že nespí, presne tak isto ako ja. Jeho pravidelný teplý dych som neustále cítila na krku zatiaľ čo pohľad jeho žiarivých očí som cítila na mojom chrbte. S miernym pomrvením sa na posteli som sa otočila tvárou ku nemu a bolestne som sa mu zadívala do očí. Bez slov som ju silno objala a na tričku som mu nechala zopár mojich sĺz. Omamujúca vôňa ktorá sa šírila z jeho trička spôsobovala moje mierne upokojovanie, no ani ten najtemnejší strach sa z mojej mysle nedokázal presunúť na vedľajšiu koľaj.. 

I wanna be everything you need. ♥ 11.

"Dúfam že nemáš na dnes žiadne veľké plány, rád by som ťa s niekym zoznámil." Potichu som šepol do prázdna izby a opatrne som sa pretočil na bok, aby som mal lepší výhľad do jej nádherných očí.
"Dúfam že to nie je nejaká tvoja bývala priateľka ktorá  by mi rada dala nejakú pikantnú radu, alebo nejaká fanúšičky ktorá by mi strelila po papuli."
"Také niečo by som v živote nedovolil. Keď si v noci zaspala volala mi mama, dozvedela sa o našom vzťahu od nejakých fanúšičiek ktoré nás videli takže by bola rada keby sme prišli. Dokonca aj Gemma by ťa rada spoznala."
"Myslíš že je to dobrý nápad? Ako, myslím to tak že chodíme spolu tri dni a... ani chalani o tom ešte nevedia.. Čo ak sa im nebudem páčiť?"
"Hlavne je že sa páčiš mne, nie?"
"To znie oveľa lepšie. Dáš si raňajky?"
"Možno neskôr, musím ísť ešte do mesta niečo vybaviť, zobrať si voľno od Paula a nakoniec nenápadne potvrdiť že s tebou skutočne chodím."
"Nebude to problém?"
"To ťa nemusí trápiť. Inak, bolo by dobre keby sa po raňajkách pobalíš na taký týždeň, trochu sa u nás zdržíme."
"Fajn, bež už lebo to nestihneš." S rozkošným úsmevom sa ku mne nahla a pobozkala ma. Bola skutočne nádherná s mojím tričkom, ktoré jej siahalo po kolená a zo strapatým vrkočom ktorý jej padal do tváre. S rýchlim oblečeným do čistých vecí som zo stolíka zobral kľúče a zo zanechaným krátkej pusy v Clarinich vlasoch som zapol motor na aute..

*Clar*
"Áno.. Neboj sa!... Zvládnem to tam, bude tam predsa Harry a podľa toho čo som počula je tam nádherne.. Ozvem sa... Neboj sa, je to len zoznámenie s jeho rodinou.. Viem že to bude väčší problém.. Prišiel Harry, večer sa ozvem.. Tiež ťa mám rada." S úsmevom na perách som zrušila hovor a mobil som si odložila vo vačku bundy.
"Kto to bol?" Z vážnym pohľadom sa na mňa spoza dverí pozrel Harry  a načiahol ruky za kufrom ktorý som zvierala v ruke.
"Nežiarli zlato, bola to len Kim. Ideme?"
"Musím, inak by si mi utiekla. Máš všetko?"
"Tebe? Nikdy! Mám, môžeme ísť."  úsmevom som sa mu postavila na topánky a načiahla som sa na úroveň jeho úst. Zo zanechaným dlhého bozku som sa opäť vrátila pevne na podlahu a vložila som svoju ruku do jeho dlani.
"Mama je veľmi milá žena a s Gemmou si budeš určite rozumieť. Rozprával som sa s Robinom, zobral si kvôli tebe voľno. Bude to fajn, uvidíš." Prehovoril Harry takmer po pol hodine jazdy ktorá sa niesla v úplnej tichosti. S neistým úsmevom som sa na neho pozrela a svoj zrak som opäť odvrátila do okna.
"Tak hovor.. Čo sa stalo?"
"Nič zlato.. Som len unavená."
"Skutočne?"
"Skutočne. Na tvoju rodinu sa fakt teším, podľa toho čo som počula sú milý a aj keby nie, milujem ťa takže pre teba všetko."
"Mama má pre teba malú službu."
"Mám sa báť?"
"Nie je to až tak strašné. O mesiac sú to Vianoce a moja mama býva v neskutočne nedočkavá takže už začala vypekať rôzne perníky. Myslel som že by si jej pomohla, určite by ste s tým zblížili a zabila by si sa."
"Že ty chceš niekam ísť bezo mňa!"
"Nechcem zlato, budem poslušne stáť vedľa teba a rozprávať ti do toho."
"To skutočne račej niekam bež." Zo smiechom som pohladila po ruke a hlasno som si zívla. S položeným hlavy o okno auta som privrela oči a nechala som svoju myseľ zavítať do ríše snov..

"Sme tu zlato." Ozval sa Harryho tichý šepot pri mojom uchu a vzápätí som pocítila jeho teplé pery na mojom líci. S rozospatým úsmevom som sa natiahla a opäť som zívla čo spôsobilo Harryho zlatý smiech.
S otvoreným dverí na aute som si prehodila nohy von, no stále som zostala sedieť na sedačke spolujazdca. S prekvapeným pohľadom som zo zrakom  prechádzala po obrovskom dome pred ktorým sme zaparkovali.
"Smiem moju princeznú vziať cez tento mokrý chodník na rukách?" S úsmevom sa mi prihovoril Harry zatiaľ čo jeho telo si kvoklo predo mňa a ruky si priložil na moje stehná. Zo skloneným hlavy kvôli červeni ktorá sa mi dostávala do líc som sa jemne usmiala. Harryho čelo ktoré sa vzápätí dotklo toho môjho ma prinútilo zdvihnúť zrak a zadívať sa do jeho očí.
"Kamkoľvek chceš." Potichu som mu šepla a pobozkala som ho na pery ktoré sa mu s formulovali do širokého úsmevu. Zo smiechom ktorý sa ozýval snáď celou ulicou som šialene kopala nohami zatiaľ čo Harryho ruky ma pevne držali v náručí. S dosť zvláštnym ťahaním čierneho kufra za nami som mu nechala pusu na líci a pred dverami ich domu som poslušne zoskočila na dláždené schody.
"Si nádherná." Potichu mu šepol pred tým než ma silno chytil za ruku a zabúchal na dvere ktoré po pár sekundách otvorila jeho mama.
"Konečne ste tu! Celý deň som sa vás nevedela dočkať. Bože zlato, ako si vyrástol.." Mumlala jeho mama do jeho náručia zatiaľ čo ju Harry silno držal a hladil po chrbte. S nefalšovaným úsmevom som ich pozorne sledovala, zatiaľ čo som v ruke zvierala vrchnú časť kufra. (P.S myslím tú vec s čím sa tlačí kufor.)
"Ty budeš asi Clar však? Harry mi o tebe veľa hovoril, očarila si ho! Ešte o žiadnom dievčati tak neskutočne nebásnil ako o tebe."
"To som rada. Neskutočne som sa na vás tešila, počula som na vás len samé chváli takže dúfam že si budeme rozumieť."
"Pokiaľ mi nebudeš vykať všetko pôjde v najlepšom poriadku, som Anne zlato."
"Clar." Zo smiechom som ju objala a vrátila som sa späť ku Harrymu ktorý ma chytil okolo pása.
"No nestojte tu tak! Poďte dnu už vás čaká Robin aj Gemma. Och a Clar, pokiaľ niečo potrebuješ tak hovor, rada ti to tu ukážem."
"V poriadku, ďakujem." S poslušným krokom som pomaly nasledovala Harryho telo ktoré predo mnou kráčalo.
"Ahoj, ty si pravdepodobne Clar, však?" Ozval sa za mnou dievčenský hlas čo spôsobilo moje otočenie.
"Uhmm. Ty si tuším Gemma."
"Správne, ako vidím braček nežartoval, skutočne vyzeráš neskutočne dobre!"
"Tak to ma teda teší." Zo smiechom som sa pozrela na Harryho ktorý sa opieral o stenu a o niečom sa rozprával s jeho mamou.
"Som Robin, Harryho nevlastný otec." Zo šarmantným úsmevom ku mne nastrčil ruku starší pán a pobozkal ma na obe líca. S drobným úsmevom kývla hlavou a opäť som za sebou potiahla kufor kvôli začínajúcej sa tréme...

(Neviem ako mám to časť ukončiť, preto skončím na túto pasáž. :)..)
"Takže ste sa zoznámili na tej párty?"
"Presne, pôvodne nebol vôbec môj typ. Ako rozumiete, slávny speváci, dobre vyzerajúci a také tie sladké typy. Na druhý deň proste ku mne prišiel s polievkou na moju chrípku, nejakými filmami a všetko sa to nejako zomlelo že som sa do neho postupne zamilovala."
"To je sladké. Som rada že nakoniec spolu chodíte. Harry tu veľa krát počas vášho romániku bol a pýtal si rady. No aj tak vždy odišiel s tým že on ťa dostane aby ťa mohol chrániť a všetkým ukázať že má to najkrajšie dievča. Ako vidím, jeho sny sa plnia takmer vždy. Ste skutočne spolu zlatý."
"Ďakujem Anne. Skutočne si to vážim že ste ma k sebe tak rýchlo priali. Pravdu povediac, fakt som sa tohto stretnutia bála."
"Nemala si sa čoho, zatiaľ sme žiadnej Harryho priateľke nič zlé nespravili. Podáš prosím pohár vody?" S miernym úsmevom sa na mňa pozrela a zamiešala Čínu ktorú sa snažila uvariť čo najlepšie. S rýchlim pootočením ku kuchynskému drezu som z vrchnej poličky vybrala pohár a pustila studenú vodu. S vybraním telefónu z vačku, ktorý mi šialene vibroval som otvorila novú SMS. S vystrašeným a neistým pohľadom som zo zrakom prechádzala po písmenkách na obrazovke. Sklenený pohár ktorý mi hneť po následnom vložení mobilu na pôvodne miesto spadol  na zem sa rozbil na drobné kúsky. S roztraseným telom som rýchlo zažmurkala kvôli prichádzajúcej tme a drsne som padla na rozbite črepiny skla..


Za chyby prosím prepáčte, nečítam po sebe pretože sa musím ísť naučiť a som neskutočne unavená, časť som písala narýchlo takže prosím.. Fakt prepáčte! :)

Poďakovanie+oznam! :)

Zdravím moje naj rozkošnejšie lásky! :3

Áno, som si vedomá toho že som nepridala časť opäť dlhšiu dobu. Dnes vám ju určite pridám, len sa vyskytol menší problém. V piatok som chytila teplotu, v sobotu som sa spamätávala, včera opäť a dnes som pre istotu odišla do zo školy. Áno, viem že vás to neskutočne zaujíma! :D Okey, späť k blogu, časť sa vám pokúsim pridať dnes, najneskôr zajtra. Mám rozpísané aj nejaké jedno-dielne poviedky takže skúsim ich doladiť a možno sa o ne s vami podelím. :)

Je tu ešte taká jedna malá vec, viete o tom že tento blog mám už niečo cez pol roka? :3 Ako ten čas beží. Pokiaľ dobre rátam tak presne o 77 dní to bude presne rok čo som si založila vôbec nejaký ten blog a o necelé dva?, mesiace by som mala mať ročné výročie môjho nulového "talentu" :3 :D. Inak, všimli ste si že som zmenila opäť vzhľad blogu? :) Čo naň hovoríte? :)

Bonus: Mia, Mima, Julíí, Kamka, Chiara, Ver, Deni, Karmen .. a ostatné baby! :D

Julíí: Som rada že mi komentuješ poctivo každú časť! :3 Neskutočne ťa za to obdivujem. P.S Som rada že som sa s tebou stretla! :*

Mima: Ty moja malá mrcha! :D Konečne dobehneš všetky časti, pridám jednu a ty suka si lenivá si to prečítať?! :D Nevadí, aj tak ťa ľúbim! :D verím tomu, že to dobehneš! :*

Kamka: "Maslo" ;DD Ty moja 15! :D ešte raz a verejne! :D Všetko najlepšie k tvojím pred dvoj dňovým narodeninám! :D Pokiaľ by mal niekto z vás chuť, určite si pozrite tento blog! :3 som do neho totálne zažratá! :3 http://bella-stories-about-one-direction.blogspot.sk/ :*

Chiara: Zlato! :3 Ďakujem za tábor, pekné komentáre a neskutočne rady! ._. :D Nedáme sa dokopy vole! :D Och, a ďakujem! :*

Mia, Ver, Deni, Karmen... a ostatné! ._. :D Mám vás skutočne veľmi rada, aj všetkých anonymov a každého kto príde na tento blog a číta si to len prosím! Dajte mi aspoň jeden komentár aby som vedela že ma zmysel pokračovať, lebo keď si to prečítate a nekomentujete ako mám vedieť čo mám zlepšiť, čo sa vám nepáčilo a či je to vôbec dobré? ._. :D Fakt, jeden krátky, keď aj jednoslovný komentár s vaším menom na konci by ma neskutočne potešil a dokopol k novým, lepším a skorším častiam! :*

A na záver? :3 Kochajte sa krásou a zanechajte komentár! :D Nezabudnite že ja vidím štatistiku! :D a chodí vás sem skutočne neúrekom! :) 

I wanna be everything you need. ♥ 10.

                            
Len v skratke, ďakujem že vás sem toľko chodí, že to toľký čítate no bola by som nesmierne rada keby aj komentujete! :) xx
Mimochodom, ako je v škole? ;D Ja mám tak povediac len začiatok roka a problémov ako keby končím! ;D ale čo som mohla čakať keď si na mňa všetky učiteľky zasadli kvôli minuloročnému problému ._.

Harryho pohľad.
Rukami som silno zvieral volant auta zatiaľ čo nohou som neustále zväčšoval silu na pedál zobrazujúci rýchlosť. Studené kvapky dážďa ktoré sa spúšťali dole po okne ma mierne upokojovali, no pri spomienke na toho idiota ktorý ublížil Clar sa môj tlak neskutočne zvyšoval. Silný dážď ktorý celý deň sprevádza Londýnske počasie osvetľovali len svetla môjho auta kvôli tme ktorá pohltila behom pár minút celé mesto. S vypnutím motora a vybratím kľúčov zo zapaľovania, ktoré som následne uložil do vrecka mojich nohavíc som silno zabuchol dvere na aute a vykročil som do tmavej ulice v ktorej sa črtal Mattov dom, v ktorom sa vo veľkom svietilo. S hlasným za klopaním na dvere som nedočkavo prestúpil z nohy na nohu a ruku som skrčil v päsť. Pár sekúnd po mojom za klopaní sa spoza dverí ozývali kroky smerujúce ku mne. S vystretým môjho tela som spravil malý krok v pred  hneť po otvorení dverí som vkročil dnu, s chytením Matta za tričko a pritlačením o stenu.
"Malý skurvený idiot! Myslel si si že ti to prejde?! Si až taký úbožiak že musíš byť dievčatá?! Spravila ti snáď niečo?! Nie, len si vybrala lepšie pretože nie je malé decko aby sa riadila tvojimi príkazmi a rešpektovala tvoje tresty v podaní ďalšej bitky. Raz, počuješ?! Raz sa jej ešte dotkneš a skončíš v nemocnici rozumel si?!"
"Si len ďalšia namyslená hviezda za ktorou letí práve kvôli prachom, myslíš že by s tebou bola keby nie je na mizine? Phá.. tá na takých dobre vyzerajúcich, slušných a stereotypných chalanov nie je."
S pritlačením mojich dlaní okolo jeho krku a pridržaním nohou jeho tela som sa s nenávistným pohľadom priblížil ku jeho tvári a tichým šepotom som pokračoval v stupidnej konverzácií ktorá ma každou minútou vytáčala do väčšej nepríčetnosti. "Radšej budem namyslená hviezda ktorá bude mať každodenný stereotyp a budem dobre vyzerať než by taký hajzel ako ty.  A mimochodom, nezabúdaj na to, že vedľa najviac sexy ženy na svete sa budem prebúdzať ja, a nie ty." S ironickým úsmevom na perách som mierne odstúpil do zadu päsťou som ho silno buchol do brucha, čo spôsobilo jeho pohotový pád na zem. S miernym pokrčením nôh, na úroveň jeho očí som sa na neho nenávistne pozrel  a zo snahou postaviť sa, som nechápavo skončil na zemi s krvavou perou a kučerami prilepenými na čele.
"Bastard!" Hlasno som zvrieskol a z rýchlim vystretým môjho tela do pôvodnej pozície som ho drsne kopol do jeho pokrčeného tela, a z rukou priloženou na krvavej pere som zabuchol dvere od jeho domu..

"Pane bože Harry! Kde si bol?! Ja.. bála som sa o teba a.. ja.. pane bože.. čo sa ti stalo?!" S vystrašeným hlasom sa predo mnou objavila Clar, pred tým než som stihol zavrieť vchodové dvere.
"Nerieš to.. Choď do izby Clar.." Drsným tónom v hlase som prehovoril bez naviazania očného kontaktu a hodil som kľúče do malej nádoby za jej telom. Zo šuchtavým krokom som prešiel do obývačky a z vrchnej, sklenenej, poličky som vybral akýsi alkohol. S priložením sklenenej fľašky na pery sa mojím telom rozliala štipľavá bolesť a neskutočná úľava z odchádzajúcich nervov.
"Ahá, takže ty len tak odídeš preč, nič mi nepovieš a vrátiš sa domou z rozbitou hubou a prvé čo spravíš je že bez vysvetlenia sa načiahneš za fľaškou a budeš ma ignorovať?!"
"Do riti Clar! Niečo som ti snáď povedal! Vypadni do tej izby a nestaraj sa do toho!" S nahnevaným tónom v hlase som bezdôvodne zvrieskol a prudko som na zem hodil fľašku ktorú som do teraz zvieral v ruke. Tekutina sa následne rozliala po celej dlážke a sklenené sklíčka sa roztrieštili po celej obývačke. Vystrašený pohľad ktorý sa črtal na jej tvári spôsobil moje znepokojenie ktoré ovládlo celé moje telo a prinieslo mi vyčítavý pocit. Obrovská slza ktorá sa skotúľala po jej líci priamo na dlážku ma prinútila priblížiť sa k jej drobnému telu ktoré stálo oproti mne. Uhýbavý pohľad ktorý nasmerovala na črepiny skla prerušil jej tichý chrapľavý hlas.
"Večeru máš v chladničke.. Upracem to tu a nechám ti priestor.."
"Clar.. nechcel som na teba kričať.."
"To je v poriadku.."
"Nie nie je.. nechaj to tak.. ja to upracem."
"Fajn.. prídeš do spálne či zostaneš tu?!"
"Prídem za tebou.."
"Ako chceš.."
"Clar!"
"Čo?.."
"Prepáč mi to ako som na teba vyletel.. proste si moje dievča a ja som sa o teba bál.. nechcem aby ti niekto ubližoval a už vôbec nechcem aby si plakala kvôli tomu že som idiot..Ľúbim ťa, Clar, ja len.. bojím sa že o teba prídem.."
"Je to skutočne  v pohode zlato, chápem to a je to moja vina, keby na teba tak nenalieham všetko mohlo dopadnúť inak a..Mrzí ma to.."
"Nechcem aby si plakala, dobre?"
"Fajn.."
"Nepočul som."
"Nebudem!" S miernym úsmevom na perách sa na mňa konečne pozrela a slabo ma pobozkala na pery z ktorých mi ešte stále tiekla krv. S chytením jej krehkého tela do môjho náručia som ju bezpečne preniesol do spálne a položil som ju na postel. S víťazným úsmevom som ju prehodil na mňa a s pevným objatim som jej obdaroval jej telo tisíckami bozkov... 

I wanna be everything you need. ♥ 9.

Prepáčte, prepáčte a ešte raz prepáčte! :D Proste som si drbla z nabíjačkou do ntb a on sa vypol a všetky časti sa mi vymazali. Takže som vám teraz napísala novú! :D Posnažím sa už polepšiť! :**

Slabý vánok, studeného, ranného vetra ktorý fúkal z polootvoreného okna mi po celom tele spôsobil drobné zimomriavky. S rozospatým pohľadom som prehodila nohy cez posteľ a ku telu som si pritiahla Harryho bundu, ktorá bola položená na nočnom stolíku. S miernym úsmevom kvôli spomienke na včerajší deň som si ju prehodila cez ramená a s použitým miernej sily som zatvorila okno po ktorom medzi časom začali padať drobné kvapôčky dažďa. Podľa mierneho buchotu ktorý sa ozýval domom, som usúdila že Harry je pravdepodobne ešte doma. S prehodeným mierne kučeravých vlasov na jednu stranu som s tichým dupotom zišla po schodoch dole a pevne som zozadu objala Harryho, ktorý sa starostlivo snažil o výborne vyzerajúce raňajky.
„Dobré ráno kráska.“ S úsmevom sa na mňa otočil a zanechal mi na čele mokrú pusu. „Dáš si?“
„Veľmi rada ale musím si dať sprchu, dať sa do poriadku a bežať do mesta.“
„Uh, niečo mi uniklo?“
„Ja som ti to nepovedala? Keď si večer zaspal prišla mi správa od Kim. Vraj sa vrátila pre nejaké veci do domu takže ma pozvala na kávu a na taký menši rozhovor. Zlato, ja viem že som si sľúbila že budeme spolu a zájdeme niekam von ale jednoducho..“
„Budeme spolu večer, aj tak by to dnes nešlo. Ráno mi volal Paul, máme nejaké mimoriadne stretnutie ohľadom filmu.“
„Ľúbim ťa! A Harry? Vyzerá to perfektne, určite mi niečo z toho odlož!“ S nadšeným úsmevom som mu zakričala zatiaľ čo som sa snažila vytrepať hore po schodoch...

„...Takže aktuálne žijem u Harryho a tvoríme nádherný jednodňový vzťah.“ S miernym úsmevom a zo slzami ktoré sa mi zachytili na tvári som dopovedala Kim celý príbeh ktorý sa odohral od vtedy čo odišla preč, a odpila som si z jahodového Latte ktoré príjemne zohrievalo moje zamrznuté ruky.
„Neverím! Vždy sa mi zdal byť Matt hajzel ale že až takýto! Od Harryho je to milé, verila som že skončíte spolu.“
„A to je to zvláštne.. Nikdy som pri chalanovi necítila niečo tak silné ako pri ňom. Neviem ako sa mám správať, čo robiť a.. ako mu správe prejaviť lásku.“
„Harryho poznám veľmi dobre, aj keď len ako spevácku hviezdu ale aj to sa počíta. Miluje ťa, myslím že mu nezáleží na tom či sa správaš ako ploché dievčatko alebo drsná žena. Si jeho dievča a bude ťa chrániť v každom prípade.“
„Tiež ho ľúbim.“
„Tomu verím, Clarisse, fakt som rada že si si našla čas na rozhovor s tvojou milovanou sestričkou ale musím bežať.“
„Do domu alebo späť domou?“
„Do domu, povedzme že večer má tvoja drahá sestrička rande.“
„Mám sa pýtať?“
„Radím ti radšej možnosť nie.“ Zo zvonivým smiechom ma silno objala na stôl položila nejaké peniaze, čím zaplatila aj moje Latte. S prekvapeným pohľadom som si z vačku nohavíc vybrala mobil ktorý mi šialene vyzváňal na celú kaviareň.
„Malá, protivná mrcha! Myslela si si že keď si ujdeš za tým tvojím kurevníkom tak si ťa nenájdem?! Pha.. stále si to naivné, rozmaznané decko! Zakývaj do okna ty malá štetka! –Matt.“ S roztrasenými rukami som si vložila mobil späť na pôvodne miesto a s miernym nakloneným hlavy som sa pozrela von oknom kde sa črtala Mattová postava. S nervóznym postavím sa od stola som vyšla von na preplnenú, chladnú ulicu zamorenú farebným lístím.
„Čo tu ešte chceš?! Som s Harrym rozumieš?! Mám svoj život, nebaví ma znášať tvoje debilné nálady a všetko okolo toho! Daj mi láskavo pokoj!“ Zo zatajeným dychom som šepla a odstúpila som krok dozadu od jeho tela ktoré sa nado mnou týčilo s naštvaným výrazom v tvári.
„Si štetka! Obyčajná, debilná štetka!“ Jeho psychopatický vreskot sa rozšíril po celej ulici čím si vyslúžil zvedavé pohľade okoloidúcich. Jeho silná ruka ktorá sa v momente ocitla na mojom krku mi spôsobila okamžité nahrnutie sĺz do očí. Bolestné odtiahnutie spôsobilo jeho stisk ešte sinejším než bol do teraz a tým aj nemožný prístup k potrebnému kyslíku. S bezmocnými pohľadmi na všetkých ľudí ktorý sa len zvedavo pozerali, bez záujmu na akúkoľvek pomoc som sa zo vzdaním na akýkoľvek protest voči jeho činom pozrela na zem. Známe čierne topánky ktoré sa objavili priamo za tými Mattovimi mi mierne rozšírili zorničky a dodali silu zhlboka sa nadýchnuť.
„J... ane..“ Šokovane som šepla keď sa Mattov stisk zázrakom povolil a moje telo bolestne padlo medzi farebné, mokré lístie.
„Oh, bože! Si v poriadku Clar?“ Vystrašene ku mne načiahla ruku čo vo mne vyvolalo isté pochybnosti ktoré som okamžite zahodila za hlavu.
„Ja.. myslím že.. budem.“  S krátkymi prestávkami som zo seba vyšuchtala zrozumiteľnú vetu a potiahla som si tričko bližšie ku brade, z dôvodu Mattovich otlačkov ktoré sa podľa ostrej bolesti určite rysovali na krku.
„Aby si vedela toto nebol koniec! Raz zomrieš! Zoberiem z teba duší ty malá protivná..“
„Vypadni Matt!“ Zvrieskla na neho Jane zatiaľ čo ja som sa venovala vyhýbaniu akémukoľvek očnému kontaktu medzi všetkými ľuďmi ktorý sa nehrnuli okolo nás.
„Poď, zoberiem ťa domou.“
„Jane... ja..“
„Pozri zlato, viem že bývaš s Harrym, viem že s ním chodíš a taktiež viem o tom že toto na ulici sa určite nestalo prvý krát. Zoberiem ťa domou aj keby bývať s akoukoľvek osobou ktorú nenávidím. Nedovolím aby ten idiot išiel za tebou a spôsobil ti niečo oveľa horšie.“ S úprimným úsmevom ma potiahla za ňou, do auta ktoré parkovalo neďaleko kaviarne.

„Pár dni to bude vyzerať určite divoko ale uvidíš že zo správnym make-upom to zakryješ.“
„Jane? Prečo si to spravila? Prečo si prišla za mnou, odtiahla si Matta a pomohla mi? Prečo si tam bola práve ty? Dobre viem čo všetko som ti spravila, prebrala som ti kamaráta, zosmiešnila som ťa, zničila som kamarátstvo a.. bože, prečo?“
„Pretože si bola moja najlepšia kamarátka, je mi jedno či sa pohádame pre chalana, či si sa vyspala z mojím chalanom a aj to že si ma zosmiešnila. Môže za to aj ja, nie si v tom sama. Je mi jedno čo sa medzi nami stane, nedovolím aby ti ubližoval nejaký idiot!“
„Ďakujem Jane. Ja fakt neviem čo by sa stalo keby tam neprídeš a..“
„Prišla som, tak to už nerieš! Si zdravá aj keď s menšou modrinou ale to už Harry určite vyrieši. Musím bežať, čaká ma ešte kopec práce. Ozvi sa niekedy jasné? A hlavne keď sa niečo podobné zopakuje, neváhaj a zakrič moje meno! Určite budem niekde okolo obchodov.“
„Z radosťou, ahoj.“ S úsmevom som ju jemne objala a zatvorila som dvere na izbe. S postavím sa pred veľké zrkadlo som si opatrne prešla po fialovej modrine v tvare rúk ktorá zdobila môj krk.

„Nič to nie je Harry! Bola to len nehoda dobre? Môžem si za to sama!“ bezmocne som rozhadzovala rukami zatiaľ čo som sa snažila upokojiť Harryho, ktorý sa naštvane prechádzal po izbe.
„Môže za to Matt, však?! To on ti to spravil?“ Súcitne sa na mňa pozrel zatiaľ čo mi ukazovákom nadvihol bradu na úroveň jeho očí. S miernym prikývnutím som ho pevne chytila za ruku a silno som ho objala. Drobné, horúce slzy ktoré sa mi pustili z očí na jeho tričko spôsobili jeho mierne upokojenie, no na druhej strane omnoho väčšie nervy.
„Harry.. prosím nerob blbosti!“
„Nedovolím aby môjmu dievčaťu niekto ubližoval, rozumieš? Je mi jedno čo to bude stáť ale teba sa už nedotkne!“
„Harry..“
„Ľúbim ťa Clar.. teraz bež do izby.“ S bruškom palca ma jemne pohladil po líci a zanechal mi vo vlasoch pusu, pár minút pred tým než sa z pred domu ozval motor auta a hlasné zapišťanie kolies na ulici...

Za chyby prepáčte, niečo na mňa ide takže som neskutočne unavená! :/ P.S komentáre za to že som sa odhodlala napísať novú časť? ;DDD 

Taký malý oznam! ;3

Baby! Skutočne prepáčte že som sa vám týždeň nevenovala! :/ Skutočne ma zo mrzí! :/ Ale chápete, psychická príprava na zajtra! :D Nenávidím to slovo začínajúce sa na "Š" a končiace "A" -_- najradšej by som ho vyškrtla z celého sveta! :D

Takže! Časť pridám dnes určite! :) Pokúsim sa vám už pridávať každý deň aj keď neviem či mi to bude časovo vychádzať, viete ako 9 ročník takže budem musieť zabrať, rozhodla som sa že sa zapíšem na tanečnú a k tomu by som nejaký ten čas rada strávila aj s kamarátmi. :) Ale jednoznačne blog pokračuje, zlá správa však? ;DDD

Ďalšia vec, boli ste niekto v Nitre na This Is Us, 31.8? :O Totálne božia atmosféra, všetky tie baby a chalani! Proste raj! Pokiaľ sa ma niekto opýta ako vyzerá nebo moja odpoveď bude bez rozmýšľania "Max 31.8!" :D proste tri hodiny som sa tam stretávala zo samými babami, neverím že až tri hodiny sa takmer polovici chcelo čakať! :D Ale ani sa nečudujem! :) Pridám vám zopár fotiek ktoré som robila počas kina a počas tej troj hodinovej nudy pred ním. :) teda, nuda ako sa to vezme! ;D Jednoznačne som sa poriadne zabavila! :)

Poprosím ešte jednu vec! Začnite prosím komentovať! Veľmi mi na tom záleží a veľmi by ste ma potešili! :(

I wanna be everything you need. ♥ 8.

Dlhá? Krátka? Dobrá? Zlá? Netuším, to nechám na vás :) Poprosím komentáre! :) 

„Nakupovala si snáď v Antarktíde?!“ Zadunel za mnou Mattou hlas hneť po tom čo som siahla po kľučke na vchodových dverách. S vystrašeným pohľadom som položila tašky na drevený stolík a na vešiak nad ním som si zavesila čierny sveter ktorý ma márne chránil pred mrazivým počasím ktoré pohltilo Londýn. „Niečo som sa ťa pýtal!“ Zvrieskol na mňa a mojím telom zrazu prebehol prúd horúcej krvi. Jeho silné ruky ktoré spevnili moje zápästie ktoré na sebe ešte stále mali otlačky od jeho včerajšieho výbuchu zlosti, ma otočili tvárou ku nemu. S rýchlim vyhnutím sa spojeniu našich pohľadov som sa zadívala na biele dlážky ktoré pokrývali celú miestnosť. „Takže ty budeš mlčať?! Že si sa stretla s tým buzrantom?! Je to tak? Pretože ak áno vieš čo ťa čaká ty malá suka! A teraz vypadni do kuchyne, som hladný!“ Postupne jeho hlas strácal na hlasitosti no zovretie v ktorom ma stále držal ma nútil udržať si na tvári bolestný pohľad. S pohotovým skrčením tváre a vystretím rúk pred seba som pocítila ostrú bolesť ktorá pohltila celé moje telo pri náraze na tvrdú, studenú stenu spojenú s kľučkou od dverí. Zo zošmyknutím sa na dlážku som si svoje  zamrznuté prsty skrčila do päste a privrela som oči kvôli slzám ktoré sa mi drali do očí. Nie, nebudem plakať. A už vôbec nie pre takého idiota akým je Matt. S postavením sa s môjho bezmocného sedenia na zemi som si pošúchala chrbát s ktorého mi tiekla v miernom množstve krv, ktorú som zakryla zo svetrom ktorý som zvesila z vešiaka. Do rúk som si zobrala tašky ktoré do teraz zabudnuto stáli pri topánkach a položila som ich na jednu zo stoličiek pri kuchynskej linky. S vybratím hrnca spod dresu som do neho nechala natiecť studenú vodu a postavila som ho na šporák. S rýchlim ale zato dôkladným uložením celého nákupu do chladničky a poličiek som sa s jedným okom pozrela na Matta ktorý bol zatiaľ zaujatý nejakou reality šou. S tichým vytratením sa do mojej izby som prehodila kľúčik na dverách a z kufra som si vybrala čisté veci. S bez hybným státím pod prúdom teplej vody som rozmýšľala snáď na všetkými scenármi, utiecť cez okno? Odísť normálne? Ísť dole a zabiť ho? Stojí mi vôbec za to aby som nad tými rozmýšľala? Nie.. Mám na výber? Opäť nie. Zo zaslzenými očami som zastavila kohútik a postavila som sa pred zrkadlo. S nechápavým pohľadom kvôli všetkým modrinám ktoré som si nechala spôsobiť som si na seba postupne obliekala čisté veci. Kde sa vytratilo to dievča ktorému bolo jedno to čo kedy spravilo? Odišlo spolu s mojím pravým ja a vymenilo sa za naivnú kravu? Možno.. Alebo len jednoducho stratilo chuť zaoberať sa idiotmi akými je Matt. S rýchlim zatrasením hlavy som sa načiahla za mobilom a vyťukala som Harryho číslo. S tajným dúfaním že mi to zdvihne som sa nervózne pozerala na môj odraz v zrkadle a pri každom pípnutí som nervózne prešľapovala z nohy na nohu.
„Harry? Ja.. potrebujem pomoc..“ Potichu som šepla keď mi to na tretie pípnutie zodvihol.
„Clar? Stalo sa niečo?“
„Nevydržím to tu už.. Bojím sa ja.. Prosím príď pre mňa..“
„Kde si?“
„U Matta, je to ulica od obchodu kde sme sa stretli, potom zabočíš doprava a štvrtí dom. Len prosím.. zaparkuj ďalej..“
„Matt nevie o tom že..“ Bez toho aby dopovedal vetu ktorú mal na jazyku som zrušila hovor a popravila som si rifle. S nasadením bielych tenisiek a zapnutím bundy som do malej tašky prehádzala nejaké veci a hodila som ich na trávnik pred domom. S tichým uistením sa že Matt ešte stále zaujato sleduje tú hlúposť v televízií som sa vrátila späť do izby a na rádiu som spustila nejakú hudbu. S hlasným výdychom vzduchu ktorý sa nachádzal v mojich ústach som sa chytila parapety okna a opatrne som zoskočila pri moju tašku na mäkký trávnik.
„Si v poriadku?!“ Vystrašene sa na mňa pozrel Harry keď som zabuchla dvere na aute a usadila som sa na sedadle spolujazdca. Bez záujmu na dlhé vysvetľovanie toho v čom som nie je určite v poriadku som ho zo slzami v očiach pevne objala. Známa vôňa ktorá mi automaticky udrela do nosa mi na perách vyčarila aspoň mierny úsmev ktorý mi tak neskutočne chýbal. „Takže, ideme k nám domou?“
„Znie to dobre.“ S malým náznakom smiechu som sa dala späť do pôvodnej pozície a prehodila som cez seba pás. Zo zavretím očí kvôli ospalosti ktorá sa preukazuje už tretí deň, som si položila hlavu o okno auta a zo započúvaním sa do tichej melódie ktorá sa šírila z rádia som pomaly ale isto zaspala.

„Dobre ránko, vyspatá?“ S úsmevom na perách ma jemne pohladil po líci a slabo sa zamrvil na gauči. S prekvapeným pohľadom som sa obhliadla okolo seba. Podľa televízií ktorá bola zapnutá a toho že som ležala Harrymu na nohách som pochopila že sa nachádzam v jeho obývačke, s unaveným posadením sa na gauč, na ktorom som do teraz spala som zo sebou potiahla deku a bolestne som sa natiahla.
„Prečo spím v obývačke?“
„Zaspala si v aute, rozmýšľal som nad tým či ťa dať do spálne ale nakoniec som sa rozhodol že zostanem s tebou v obývačke. Bál som sa že budeš mať zle sny tak som radšej zostal pri tebe a počas celých štyroch filmov som sa ťa snažil nezobudiť.“
„To je od teba milé. Nemusel si to robiť. Oh, a ďakujem.“
„Nemáš začo, ani si nevieš predstaviť aký rád som bol keď si mi zavolala.“
„Nevedela som čo mám robiť, bála som sa vrátiť späť ku Mattovi a ja.. spanikárila som že..“
„Pšššt! Si so mnou, už sa ti nič nestane rozumieš? Teda.. jedine že by si ma nechala spraviť večeru, to by nedopadlo dobre ani pre jedného z nás.“
„Harry ja.. chcela by som ti niečo povedať.“
„Počkaj! Priviezli večeru!“ Zo smiechom ma zastavil a postavil sa s gauča. S úsmevom na perách kvôli predstave výrazu ktorý sa mu objaví na tvári som prešla ku veľkému zrkadlu ktoré stálo na druhej strane obývačky a zo šokovaným výrazom som sa zadívala na odraz ktorý sa mi naskytol pred očami. Kruhy pod očami, strapaté vlasy, bez make-upu a s modrinou snáď na každom centimetri môjho tela. Zo slzami v očiach som si opatrne prešla po mojom zápästí a sklonila som pohľad ku zemi.
„Vyzeráš perfektne a každú jednu modrinu na tvojom tele s tvojím dovolením vymením za pusu. Len sa tým už prosím netráp, nerád ťa vidím sklamanú.“
„Prečo? Prečo mi sakra pomáhaš, si tu stále pre mňa a tvrdíš že ma ľúbiš?“ Zo spýtavým pohľadom som sa mu pozrela do očí a vzápätí na jeho ruky do ktorých vložil moje.
„Práve pretože ťa ľúbim Clar, aj keby ma milión krát odmietneš a ublížiš mi stále tu pre teba budem. Je mi jedno čo hovorí ostatný, aká zlá, zákerná mrcha si. Pretože ja ťa vidím ako nádherného anjela s tým najrozkošnejším úsmevom ktorý jednoznačne máš!“
„Harry ja..“
„Prosím odmietni ma až po tej večeri, som skutočne hladný.“
„Styles! Môžeš sakra držať na pár minút hubu a vypočuť si to ako neskutočne ťa milujem?!“ Zo smiechom som do neho drgla a s nevinným pohľadom som sa s rukami oprela o jeho hruď.
„Počkať, čo si povedala?“
„Že ťa milujem, vyhral si Styles.“
„Vážne?“
„Úplne vážne. Pozri ja viem že si o mne budeš myslieť  že som to povedala len preto že si ma dnes zachránil ale ja to myslím skutočne vážne.. Nechcem ťa kvôli tomu že nemám kde bývať, kvôli peniazom alebo ja neviem čomu. Ja len..“
„Pššt!“ S úsmevom odhaľujúcim jeho jamky mi bruškami prstou nadvihol tvár ku nemu a jemne ma pobozkal na pery. S neskutočným šťastím ktoré sa rozprúdilo mojím telom som ho pevne objala a hodnú chvíľu som v tejto pozícií zotrvala. „Je príjemne vedieť že od teraz si moje dievča.“ S chrapľavým hlasom mi potichu šepol do ucha z čoho mi po tele prešli zimomriavky, v bruchu sa ocitli motýliky a srdce sa rozbúchalo ako nikdy pred tým.

„Nie prosím toto nerozbíjaj!“ Zo smiechom mi zakričal Harry a žalostne sa pozrel na cenu ktorú dostal spolu s chalanmi za najlepšiu pesničku.
„Tak mi vráť to tričko!“
„Bez neho si aj tak viac sexy.“
„Chceš to ocenenie ešte niekedy vidieť po kope?!“ S vážnym pohľadom som sa na neho pozrela a načiahla som pred seba ruku. Zo šikovným chyteným Harryho trička do mojej ruky som vrátila ich cenu na pôvodné miesto a obliekla som sa. S rýchlim pricupkaním ku nemu som ho pevne objala a omotala som si nohy okolo jeho trupu. S prejdením po jeho nahom hrudníku som s nevinným pohľadom sledovala jeho zelené oči ktoré ma hypnotizovali pohľadom. S jemným pobozkaním na krk som zoskočila s jeho objatia späť na zem a chytila som ho za ruku. S potiahnutím ho na úroveň mojich pier som sa zmocnila vojny našich jazykov a s miernym úsmevom kvôli jeho vlasom ktoré ma šteklili v tvári som ho potiahla do spálne ktorá už bola kvôli neskorým hodinám ponorená do úplnej tmy. S miernym odhalením môjho smiechu kvôli potknutiu sa o neporiadok ktorý sme tu nechali ešte počas našej večernej vojny som ho jemne hodila na posteľ a obkročmo som sa na neho posadila a opäť som sa začala venovať vojne našich jazykov zatiaľ čo som sa bezmocne snažila zbaviť opasku ktorý držal jeho rifle pevne na tele. S menšou pomocou sa vedenia tento krát zmocnil Harry zbavil sa zvyšného oblečenie ktoré nám bránilo k ceste.  S užívaním si každého jedného pohybu, dotyku, bozku či vzdychu ktorý sa ako jediný ozýval prázdnotou domu.
„Vieš že ťa neskutočne milujem?“ S chrapľavým hlasom sa na mňa otočil Harry keď som si zadýchane ľahla na posteľ.
„Vieš že aj ja teba?“ Zo smiechom som sa ku nemu otočila a ľahla som si na jeho hruď čo spôsobilo jeho viditeľné zimomriavky nad ktorými som sa musela pousmiať. 
„Už vieš čo chceš robiť zajtra?“
„Kolotoče?“
„A vraj že nie si dieťa.“
„Ale len tvoje!“ Zo smiechom som ho jemne pobozkala na líce a nechala som sa rozmaznávať jeho láskavými dotykmi a rozkošným tichým spevom ktorý ma uspával..

Nečítala som po sebe, prepáčte! :D už ma štípu oči čo to píšem asi tri hodiny -_- :D áno, som blbá to preto! :D každopádne, prepáčte že som to neopísala podrobne! :D po druhé, fakt komentujte! -_- :D 

I wanna be everything you need. ♥ 7.

Prepáčte, prepáčte a ešte raz prepáčte! Neskutočne ma mrzí že som sa vám takú dlhú dobu nevenovala ale viete ako, končia prázdniny a treba ich ukončiť poriadne. :) Takže bola u mňa najlepšia kamarátka a viete aké to je, chuť na písanie som mala nulovú no našťastie začalo moje počasie takže nápady sa mi hrnú jeden za druhým. Dúfam že ste na tento blog nezabudli a dáte mi pekný komentár! :)

„Clar?..“
„Čo Harry?.. Nestačilo ti to poníženie mojej osobnosti včera dostatočne? Potrebuješ si ešte viac podpichnúť?!“
„Nie.. Mrzí ma to, všetko čo som povedal. Ale pochop ma, celý svet rieši to okolo koho chodím, čo robím a keď konečne nájdem niekoho kto so mnou nie je kvôli sláve tak to kvôli stresu zo všetkého pokazím hneť prvý deň.“
„Tak to ma úprimne mrzí lenže pokiaľ si si nevšimol, prišla som o kamarátov, prišla som o dom, rodinu a je dosť možné že ma vyhodia zo školy. Bývam tu  v dome s chalanom s ktorým som sa poznám pár dní a aj to len jeho praktiky v posteli a nie jeho pravú osobnosť. Myslíš že ja nemám dostatočný stres?! A povedala som ti snáď že na mňa pôsobíš ako sukničkár?! Alebo ako čo?!“
„Prepáč mi to..“
„Ach...“
„Zostaň, prosím..“
„Nie.. Harry nebude to dobrý nápad, ako si povedal celý tvoj život všetci riešia a naozaj nepotrebujem aby začali aj môj kvôli tomu že máš v dome cudzie dievča zatiaľ čo tvoja priateľka drie v škole.“
„Bože Clarisse, ako ti to mám ešte povedať?! Dokázať alebo ja už neviem..“ Zo zúfalím pohľadom sa na mňa pozrel a posadil sa predo mňa na posteľ, zatiaľ čo som hypnotizovala moje topánky schované za veľkým čiernym kufrom.
„Povedať čo?“
„Ľúbim ťa Clar! Ani si nevieš predstaviť aké ťažké je držať sa od teba ďalej, nedať ti to najavo ani nič práve kvôli tomu že si mi povedala že sa nerada viažeš, pamätám si to. Ako každé jedno slovo ktoré si od nášho prvého stretnutia povedala. Musel som vtedy za tebou prísť, tá debilná výhovorka s tou polievkou ktorá pomôže tvoje chrípke bola len lacná vec aby som mala dôvod byť s tebou. Nebaví ma predstierať to ako neskutočne šťastný som s Jane, pretože aj tak vždy pri pohľade na teba vidím človeka ktorého skutočne milujem.“
„Prepáč ja.. nemôžem..“ S roztraseným hlasom som za sebou potiahla kufor a zo sklonenou hlavou kvôli zakrytiu sĺz som vybehla na ulicu ktorá voňala po čerstvom daždi.

O dva týždne neskôr.
„Dobrý deň, som Clarisse  Walker, prišla som kvôli tomu pohovoru na tu prácu asistentky.“
„Dobrý deň. Isteže priniesli ste váš životopis?“
„Áno, nech sa páči tu je.“ S milým úsmevom som podala staršiemu pánovi do ruky papiere a opäť som sa usadila do pôvodnej polohy. S nervóznym sledovaním všetkých výrazoch v jeho tvári som netrpezlivo sledovala hodinky ktoré viseli na stene oproti.
„Uhmm. Vyzeráte nádejne, mohol by som vás poprosiť aby ste mi nechali na vás kontakt? Určite sa vám do konca týždňa ozveme.“
„Isteže, nech sa páči. A ďakujem!“ Konečne s úprimným a šťastným úsmevom som mu na stôl položila vizitku zo všetkými dôležitými informáciami a po točených schodoch som vyšla opäť na veľkú, bielu chodbu zo staršou pani na konci chodby ktorá sa starala o zapisovanie všetkých návštevníkov, a vysvetlenie kde sa čo nachádza.
„Tak čo máš to?“
„Pane bože Niall! Čo tu robíš?“
„Dozvedel som sa že hľadáš prácu a taktiež som uvidel tvoje auto pred budovou tak som myslel že ťa počkám a mohli by sme zájsť napríklad na obed?“
„Ehm.. Niall myslím že toto nebude dobrý nápad, musím sa ponáhľať domou a k tomu mám ešte veľa práce..“
„Pokiaľ ide o to že som Harryho kamarát tak môžeš zostať v poko...“
„Deje sa niečo zlato?“ Ozval sa za mnou Mattov hlas a mojím telom zrazu prešla neskutočná horúčava. Zo zatajeným dychom som sa pozrela na Nialla ktorý sa na mňa spýtavo pozeral a prudko som sa otočila ku Mattovi ktorý ma paralyzoval pohľadom.
„Nič sa nedeje.. Ja.. pôjdem domou mám ešte veľa práce a som unavená.. rada som ťa opäť videla Niall.“ S falošným úsmevom som sa na neho pozrela a vytrhla som sa zo silného zakliesnenia mojej ruky, spôsobenej Mattovou žiarlivosťou.  Áno, za posledné týždne sa toho odohralo veľa, no máloktorá s tých veci patrí medzi spomienky ktoré si chcem pamätať až do konca života. Začala som si s Matthewom, alebo on so mnou? Jednoducho tvoríme „romantický, nádherný a milujúci pár“ ktorý keď je zavretý sám doma sa mení na neskutočnú hrôzu ktorá vždy skončí hádkou a mojím totálnym rozsypaním. Zo zadržanými slzami som zaparkovala pred jeho domom a vybehla som po schodoch do mojej izby.  Z pod postele som vybrala kufor do ktorého som nahádzala svoje veci a s vystrašeným pohľadom som ho odtiahla do kuchyne. Zvuk prichádzajúceho auta a následné osvetlenie celej kuchyne kvôli tme ktorá sa medzi časom ocitla v celom Londýne ma prinútilo postaviť sa ku chladničke a vybrať z nej vajíčka a chladené pivo.
„Čo to malo dnes znamenať?! Nepovedal som ti dosť jasno že nechcem aby si sa stretávala s tou bandou buzerantov? Čo si myslíš?! Aké meno mi to robí po škole? Ako keby nestačilo že musím chodiť s totálnou troskou a nulou ktorá je ľavá aj v urobený dobrej večere..“
„Matthew, skutočne som nevedela že sa tam objaví!“
„Skutočne som nevedela že sa tam objaví, si smiešna Clarisse! Vyhľadávaš si náročky práce blízko centra Londýna len aby si sa mohla stretávať s tými idiotmi. Priznaj sa! Koľko krát si doliezla za tým.. tým kučeravým len aby si si mohla užiť?!  Podviesť ma? Och počkať, to by si nemohla, v posteli si totižto príšerná..“
„Čo odo mňa dokelu chceš Matt! Starám sa o teba ako o pekelné decko a aj to ma za všetko čo spravím len zdrbeš! Si obyčajný zakomplexovaný idiot ktorý si svoje nálady vybíja na mne a vieš prečo?! Pretože si totálne úbožiak ktorý si svoj život nevie zariadiť podľa svojich predstáv a prečo je chudáčik naštvaný!“
„Takto sa so mnou rozprávať nebudeš! Lebo..“ S prekvapeným hlasom stíchol a pozrel sa na koniec kuchyne kde stál môj kufor. S vystrašeným pohľadom som spravila krok dozadu a oprela som sa o kuchynskú linku ktorá ma brzdila pred ďalším cúvnutím. „Takže si si chcela odísť?! Pha, kam by si išla? Ku svojmu Harrymu ktorý ťa teraz určite nenávidí pretože mu Niall povedal že chodíš so mnou a to si ho ešte pred pár dnami odkopla?“
„Nestaraj sa sakra do Harryho! Nemá ťa čo zaujímať čo robí a koho nenávidí! Zožer si tie tvoje pekelné vajíčka a vypadni mi z očí!“ Naštvane som na neho zvrieskla a vzápätí som zatvorila svoje oči kvôli jeho ruke ktorá sa vystrela k mojej tvári. Zo zaslzenými očami som si chytila horúce miesto na mojom líci a svoj zrak som namierila ku Mattovi ktorý sa na mňa pozeral s úsmevom na perách. „Teraz ma pozorne počúvaj ty malá štetka.“ Zo zvýšeným hlasom sa ku mne priblížil a pevne mi chytil zápästia čo spôsobilo moje bolestné syknutie a trhnutie. „Ooo, našu malú princeznú toto bolí, tak si to dobre zapamätaj pretože ak sa to ešte raz zopakuje tak skončíš horšie!“ Pokojným hlasom s miernym náznakom smiechu sa mi pozrel priamo do očí a prudko ma hodil späť dozadu čo spôsobilo moje šuchnutie na zem a tiché spustenie sĺz po mojich lícach..

„Kam ideš?!“ prekvapil ma Mattov hlas keď som sa snažila odomknúť vchodové dvere.
„Uhmm. Do obchodu..“ A čo najďalej od teba ty egoistický idiot..
„Pohni si, som hladný! A nezdržiavaj sa pri tých idiotoch inak sa to čo som ti povedal vyplní.“ S nechutným úsmevom sa na mňa pozrel a opäť odvráti svoj zrak ku televízií. Čím som si to zaslúžila? Prečo som chalana ako Harry nechala odísť a nárokom som hľadala takého idiota akým je Matt.. Čo by som dala za to aby sa odporné slova ktoré prichádzajú s Mattovej strany zmenili na Harryho rozkošné vyznania lásky a jeho bolestné dotyky za nežné mazlenie.. Prebehlo mi mysľou medzi tým čo som sa snažila vyhľadať voľné miesto na parkovisku pred obchodným domom. S potiahnutým dlhých rukávov bližšie ku svojím dlaniam a zo sklonenou hlavou som sa chytila nákupného košíka a vošla som do predajne. S ignorovaným všetkých narážok na moju modrinu na tvári a ostatné vyčnievajúce na tele som zastavila medzi cereáliami. S podrobným čítaním každej jednej škatuli som sa vystrašene pozrela na biele conversky ktoré jednoznačne patria Harrymu. S nevinným a bolestným pohľadom som svoju tvár pomaly zdvihla ku nemu a pozrela som sa mu do očí ktoré sa s milujúcich zmenili na prekvapené. S rýchlim skloneným hlavy kvôli spomenutiu na moju modrinu ktorá zdobí moje líce som jednu zo škatúľ hodila do košíka a snažila som sa cez neho dostať do druhého regálu.
„Clarisse.. počkaj..“ Tichým hlasom na mňa prehovoril a do mojich očí sa nahrnuli slzy. Nie kvôli tomu že by som sa bála toho že rozprávanie s ním spôsoby ďalšiu modrinu na mojom tele, ale kvôli jeho hlasu ktorý obsahoval takú lásku a nehu ktorá mi tak neskutočne chýbala.
„Harry mňa to skutočne mrzí. Všetko, to že som odišla, že som sa správala tak hnusne a aj to že som ti zlomila srdce. Keby môžem vrátiť čas, ver tomu že to všetko napravím!“
„Clar, nezáleží mi na tom čo si spravila. Záleží mi na tom čo robíš teraz, prečo mu to dovoľuješ?“
„Dovoľujem čo?“
„Nehovor mi že tie modriny máš z toho že si padla.. to ti neverím.“
„Harry... ty to nechápeš.. Nemôžem od neho odísť ja.. Bojím sa..“
„Nemôžeš ho nechať aby ti toto robil..“
„Prečo ťa to vôbec zaujíma? Poslala som ťa do riti, zničila som tvoj vzťah s Jane a určite to zanechalo aj následky na chalanoch a..“
„Pretože mi je úplne jedno čo si mi pred tým povedala. Je mi jedno či budem čakať deň a či rok, viem že raz príde deň kedy keď ti poviem že ťa milujem odpovieš mi to isté a budem ten najšťastnejší človek na svete.“
„Harry, lenže ja ťa skutočne mi.. Prepáč, budem musieť ísť..“ Zo slzami v očiach som sa pozrela na mobil ktorý mi vibroval v ruke.
„Ľúbim ťa Clar..“ S miernym úsmevom som sa na neho pozrela a nemierila si to ku pokladni ktorá sa črtala v pozadí. Ja teba tiež Harry, keby si len vedel ako veľmi..

Tadááá! :3 Prosím komentár! btw. kto idete 31.8 do Nitry do kina na 1D? :)