Something from my life.

UPOZORNENIE. 

Nehnevajte ma prosím tým, že Vianoce sú až o 23 dní. 

Ja si to uvedomujem! :D 

Ale pozrite ne tie úžasné svetielka. *_* 

No nechte ich len tak ležať bokom a nevyveste si ich. :3 

Wuééy, žeby článok po akej dlhej dobe?
Dvoch mesiacoch? :D
Bohvie, ale aj tak Vám ďakujem za zvýšenú  návštevnosť a čítateľnosť článkov. :)
Čo sa udialo v posledných dvoch mesiacoch?
V skratke asi len neustále návštevy lekárov, odborníkov, užívanie si všetkého naplno a trávenie času s ním. ♥


Dobre, ale všetko poporiadku.
Myslím, že začnem tými návštevami lekárov a nedošlo k akému si nedorozumeniu. 

Ide o to, že posledné mesiace spomínam takmer v každom článku, že moja energia je na bode mrazu a ja proste nevládzem robiť absolútne nič a na písanie článkov nemám potom vôbec chuť. Preto som sa rozhodla po dlhej dobe navštíviť namiesto bežného lekára jednu odborníčku v Nitre, ktorá je skutočne úžasná.
 Za ani nie hodinu mi zistila, že celý môj žalúdok a dýchacie cesty sú zapálené na siedmi, čiže najvyšší stupeň.
 Astma stále pretrváva a po novom sa mi objavili aj problém zo srdcom na piaty zo siedmich stupňov.
Vo štvrtok som dokonca navštívila opäť našu doktorku, pokúšala sa mi brať krv celkom 6 krát.
Po pravde?
Ten posledný si absolútne nepamätám. :D 

K užívaniu si všetkého naplno si zasa nedomýšľajte. :D
Ide len o to, že v tej istý deň ako si nepamätám, že mi doktorka brala krv celkom 6 krát som sa rozhodla ísť pozrieť na jednu strednú školu, na ktorú chodí dosť veľa kamarátov.
(Nie nehovorte mi, že už na jednu strednú chodím. Viem to aj bez Vás! :D)
Zvyšok dňa bol fajn, bolo príjemne stretnúť toľko ľudí a byť v škole so svojím chlapcom. :3
Taká tá malá provokácia pred nezadanými dievčatami, ktoré tam boli s nami. :D


A trávenie času s ním? :)
K tomu asi len toľko, že áno stále sa hádame.
Ale kto nie? :)
Hlavne je, že sme stále spolu a chodíme spolu von, ku nemu a ja mám konečne oporu v niekom, pri kom cítim, že ma skutočne ľúbi.
Zlatko, milujem ťa. ♥


Ohh, ešte môžem Vás poprosiť o vypočutie tejto pesničky? :)
Spieva ju jeden vážne úžasný chalan, Marko.
Je skutočne talentovaný a táto pesnička je mojou srdcovkou  určite by si zaslúžil veľa zhliadnutí. :)
♥♥♥


Čo Vám ešte poviem?
Respektíve napíšem?
Asi len toľko, že vážne neviem kedy sa dostanem k tej poviedke.
Myslím, že to až keď mi bude dobre a môj zdravotný stav bude schopný vydať mi signál na venovanie sa blogu.
No nič, ľúbim Vás.
Tak zas niekedy, o pár mesiacov. :D (Vtip. Určite "skôr") :3
 ♥ 

When i close my eyes. ♥ 1.

"Päť." Potichu som šepla a s pevným stiskom ramien ruksaku som vyšla z autobusu na vlhkú zem.

"Štyri." So strachom som odpočítala ďalšie číslo a vykročila som ku veľkej budove.

"Tri." Pevno som na moment zatvorila oči pri povšimnutí si istej partií mladých chalanov v basketbalových bundách prechádzajúcich okolo mňa.

"Dva." Roztrasene som svoje oči opäť otvorila a pravou nohou som vykročila na jeden zo troch schodov.

"Jeden.." Takmer nečujne som povedala len pre seba a s pevným stiskom kľučky na dverách som sa ocitla na veľkej chodbe plnej rôznofarebných skriniek a žiakov, ktorý svoj pohľad upriamili priamo na mňa. S hlbokým výdychom som sa prudko otočila za seba, ku miestu z kadiaľ som ešte pred pár minútami vošla. Stredne horúca, neznáma tekutina, ktorá zaliala moje telo pri prudkom otočení skončila na mojom tričku a ja na tvrdej, chladnej dlážke školy.

"Oh.., prepáč som neskutočne nemehlo ja.. kúpim ti novú.. ehm, kávu." V rozpakoch som dokončila svoju vetu a rýchlo som sa postavila z chladnej dlážky nohami späť na pevnú zem. 

"Vieš kam si so svojou milou stránkou môžeš ísť." Pohŕdavo mi odpovedalo stredne vysoké dievča s orieškovými očami a červenohnedými vlasmi voľne rozpustenými cez rameno. "Milujem týchto nováčikov, ktorý si myslia, že sú bohvie čo a pritom sú len ďalšími outsidermi v nudnom dave ľudí." Pokračovala vo svojom monológu, ktorý pre zmenu venovala svojej kamarátke. 

"Výborne začatý deň.." Podráždene som si zamumlala popod nos a ku telu som si pritiahla bundu, ktorá čiastočne zakrývala začínajúci fľak od kávy.

"No táák.." Nedočkavo som sa rozprávala sama so sebou vo svojom vnútri a nervózne som si pritom dupkala nohou o dlážku. "Môžeš sa trošku viac rozhúpať?" Spýtala som sa sama seba pričom som svoj zrak neodvrátila od nástenných hodín, ktoré ukazovali dve minúty do konca vyučovania. Posledná hodina. Nudná matematika zo starším učiteľom, ktorý neakceptuje, že tomuto učivu nikto z nás nerozumie. "Konečne!" Nadšene som sa v duchu potešila keď sa celou školou ozval zvonček a ja som po namáhavom dni mohla opustiť bránu tohto pekla. 

"O pol hodinu v centre parku, čakáme ťa." Očami som prebehla SMS-ku, ktorá sa mi zobrazila na displeji mobilu hneď po jeho odblokovaní. Úsmev na mojej tvári sa zmenil v zhrozenie hneď ako som si pozrela čas prijatia správy. Presne pred dvadsiatimi minútami čo znamená, že o desať minút začína verejná skúška. "Do kelu!" Nahnevane som vrátila mobil späť do vrecka nohavíc. "Čo je toto za deň." Nechápavo som si opäť zamumlala sama pre seba a rozbehla som sa po úzkom chodníčku ku centru parku.

"To ti to trvalo." Zo smiechom na mňa zakričal Florian a ostatný sa len chápavo usmievali. Bodaj by nie, som predsa ich nepoučiteľná šikuľka. 

"Prepáčte ale viete ako, tá škola a mobil a.."

"A tvoja šikovnosť a pamätanie si dní kedy máme skúšky." Pobavene za mňa dokončila Ruth a pevne ma stisla v objatí. 

"Tak čo? Začíname?" 

"Začíname!" Zborovo sme odpovedali Mary a s rukami za chrbtom som sa postavila pred nich. "Raz, dva, tri!" Zakričala som na celý park práve v sekunde kedy sa hlas Hayley Williams (♥ pusť.♥)  ozval z prehrávača a tým sa začalo naše malé vystúpenie. 

"Pááni to bolo!" Ešte stále zo zadýchaným hlasom prehovoril do ticha ulice Florian. 

"Bolo veru, dlho som sa takto nezabavila." 

"V tom prípade by sme to mali zopakovať."

"Neblázni nemáme choreografiu a začala škola, nemôžem si dovoliť stráviť celý deň pobehovaním z miesta na miesto a už vôbec nemôžme tancovať to isté."

"Tak niečo vymyslíme, zajtra?"

"To nepôjde, Mary ma zajtra gitaru, Ruth stráži sestru a ja večer pri úžasnej knižke matematiky."

"Jeden večer ťa nezabije. O ôsmej v školskej telocvični?" 

"Len mi dvaja?"

"Zdá sa ti, že nám zostal niekto kto by tam šiel s nami? Ale pokiaľ ti to robí problém kľudne zoženiem nejaké publikum." Zo smiechom do mňa drgol a zastavil pred mojim domom. 

"Nie to je v pohode, táák teda o ôsmej." S úsmevom som zatiahla a slabo som ho objala pred tým než som vošla do dverí a tým prerušila trápne ticho, ktoré na moment nastalo. 

When i close my eyes. ♥

            Peter Bradley Adams-Under My Skin ♥                 

Slabým, priam šeptavým tónom som prečítala zadnú stranu staršej fotky a vzápätí som ju pretočila na prednú, kde sa týčila farebná spomienka.

Dve tváre. Jeden chlapec a jedno dievča. Dva bezstarostné detské životy. Dva nevinné úsmevy.

Jedno spoločné detstvo zaznamenané a zničene na prvej a poslednej fotografií.

Je zvláštne ako sa všetko dokáže v jednom okamihu zmeniť.

Ako sa z najlepších kamarátov môžu stať len okoloidúci, ktorý sa na seba pozerajú s pohŕdavým pohľadom a s tajomstvom spoločného detstva hlboko v srdci.

Alison Grace Guerra a Zayn Javadd Malik.

"Existuje ešte nejaký spôsob ako sa vy dvaja opäť skamarátite?" Prerušil ma zo spomínania hlas mami a moje oči som automaticky nasmerovala na jej drobnú postavu stojacu medzi dverami s táckou jedla.

"Myslím, že nie. Je to minulosť, máme rozličné životy a iných kamarátov." Sklamane som odpovedala a z rúk som jej vzala tácku s večerou. "Ďakujem mami."

"Za nič. Navečeraj sa a bež si ľahnúť, zajtra máš namáhavý deň." Milo sa na mňa usmiala a zavrela za sebou dvere tak rýchlo ako ich aj otvorila.

"Namáhavý deň." Potichu som zopakovala sama pre seba. "Čo môže byť tak namáhavé na prvom dni v novej škole." Nechápavo som pokrútila hlavou a položila som tácku na malý nočný stolík vedľa postele. S posunutím všetkých fotiek na jeden bok a  melódiou piesne Los Angeles od Petera Bradleyho Adamsa som zavrela svoje oči a nechala svoje telo unášať do ríše nepoznaných a nekonečných snov. 

Untitled 2. Something from my life!♥ 6.

Zdravím najlepších ľudí, ktorý stále sledujú tento takmer zabudnutý blog. :3

Tak čo, zmenili sa vaše dojmi zo strednej školy poprípade inej od posledného článku? :)
Ja sama za seba musím povedať, že áno.
Nie je to tam zas až také zlé ako som si myslela pretože zo zopár dievčatami sa dá spraviť skutočne skvelý kolektív, škoda tých negatívnych prvých dojmov, skutočne ma mrzia. :)

Dobre. Školy mám dosť za tento mesiac, ktorý som v nej musela stráviť takže dosť rozprávanie o nej.
Čo tak spomenúť jarmok? :3
Zažila som 6 jarmokov, na ktoré si pamätám a z toho môžem tento zaradiť ako ten najlepší zo všetkých. :)
Prečo? Pretože som ho zažila s mojou krásnou sesterničkou, kamarátom a mojím chlapčekom. :3
Po šiestom prejdení celého jarmoku od začiatku po koniec to síce kamarát so sesternicou vzdali a vzdialili sa od nás a ja som medzi tým dostala dva krásne darčeky od neho, ale tak  nakoniec sme sa opäť spojili a zvyšok dňa sme pre smiali. :) Či to už bolo  na fige, ktorá poniektorým pripadá ako cesnak, chlapcovi čo rád chodí od lavičky k lavičke a pýta sa párov či sú tam s frajerkami alebo na rôznych maličkostiach.
Bol to proste deň, jarmok a zážitok s úžasnými ľuďmi vďaka, ktorému môžem povedať, že tento rok nie je až tak zlý ako sa zdal byť začiatkom roka. ♥

Viete čo Vám poviem? Týždeň dozadu som v školskom kaderníctve mala svoju prvú zákazníčku! :3
Úplne skvelý pocit, keď cudzí človek ocení vašu prácu, ktorej sa vďaka škole venujete len tretí týždeň. :)

Oh, nemôžem ani zabudnúť na včerajší večer.
Ten krásny pocit, keď za vami nečakane príde vaša manželka. :3 (Áno, sme manželky pretože kamarátky nie sme. :D)
To jej objatie po tak dlhej dobe, juj. ♥
Ďakujem, že si ma potešila. :)

P.S -Áno, články vychádzajú nepravidelne ale pokiaľ chcete pokúsim sa ich písať každú sobotu/nedeľu. Ale len v prípade ak by bol záujem.
P.S2 -Poviedku neviem kedy dopíšem ani kedy pridám, ospravedlňujem sa ale vážne nemám toľko času ale určite sa k tomu dopracujem takže sledujte blog aj naďalej. :)
P.S3 - Komentáre? :3 Prosíííím. :3
P.S4- Je tu veľa "post scriptum", všimli ste si? :DD

Myslím, že to by malo byť všetko, pozdravujem moje slečny,  svojho chlapčeka ♥, "bračeka" Maroška :3 a všetkých čo to čítajú. :3


-Ako úplný idiot ale od neho. ♥
P.S 5- (Áno, ďalšie post scriptum :D). Na srdiečku je napísané "Mojej láske! Bez slnka a bez lásky nie je skutočný život." ♥ 

Pre moje lásky!❤

Nie, nebaví ma predstierať to aká šťastná som, ako ma nič netrápi, neštve a ako neskutočne flegmatický človek som. Nebaví ma už absolútne nič. Nebavilo ma chodiť posledné štyri roky do školy, no aj cez to som tam takmer každé ráno kráčala. Nemala som chuť počúvať nadávky smerované na mňa, hlúpe poznámky ani sledovať tie strašne neironické úsmevy a pohľady. No "zvládala" som to. Každé jedno prekliate ráno som tam išla kvôli ním. Kvôli mojím dvom láskam, ktoré vždy sedeli v poslednej lavici. Kvôli tým dvom dievčatám, ktoré sa na mňa vždy usmiali a dali mi chuť a energiu ten deň zvládnuť. Tvárila som sa, že som šťastná, no práve oni dve videli za každým mojím úsmevom, že sa niečo deje a dostali to zo mňa aj proti mojej vôli. Hrala som, že ma nič netrápi a neštve, no oni ma vždy posadili na stoličku a vražedným pohľadom ma prinútili všetko zo seba dostať von. Bola som "flegmatická"a robila sa, že ma nezaujíma čo si o mne hovoria tí druhý, no pokiaľ padlo to slovo či poznámka aj na ne bola som schopná zabíjať. A to platí aj teraz. Aj keď som ja tá, ktorá aj po skončení školy počúva narážky typu, - "Pi*a, je***tá či kur*a." Vážim sa na nich to, že aj keď sa kvôli tomu rozrevem v strede cesty a začnem sa klepať a pošlem jednej z nich správu tak o pár minút tam stojí pri mne a rozosmieva ma. Vážim si ich kvôli tomu, že aj keď sú niekoľko kilometrov odo mňa pomôžu mi. Vážim si ich preto, lebo sú moje dve krásky, ktoré za nič nevymením. A aj keď na strednej budeme od seba a ja si budem všetky roky prežívať buď opäť so slovnou šikanou alebo bez nej, vždy im budem ďakovať, že tu boli keď sa ostatný otočili chrbtom.
Rovnako ako Mime, ktorej keď spomeniem nejakú poznámku typu, -"nebaví ma tento svet." tak mi okamžite napíše extra dlhú slohovku, ktorá ma poriadne rozreve a ja mám potom chuť objímať ju celý život. :) Zlato neboj, nechám ťa aj tento život zomrieť prvú, chceme byť predsa kúzelník a asistentka rozporcovaná na drobné kúsky, či nie? ^^
A tiež ďakujem Chiare, mojej východniarskej láske, ktorá ma pred pár dňami mučila rannými pohľadmi či ešte spinkám. ;3 Miláčik, chýbaš mi rovnako ako všetky zážitky v ten týždeň s tebou. :) A ďakujem za to, že stačí jedna moja SMS a ty už nedočkavo píšeš čo sa stalo, všetko si prečítaš a nakoniec ma podporíš.
Baby moje, ľúbim Vás a vážne si neviem predstaviť život bez Vás. Ďakujem, že ste!❤


Žeby sa vaša Elise opäť vracia späť? :)

Uhh, snáď sto rokov som tu nebola. Celkom mi to aj chýba, tie dni kedy som sa zavrela v izbe, pustila si pesničky, zapla blogger a venovala sa len a len Vám, môjmu písaniu... Rada by som začala znova, naplno, no po pravde? Neviem ako sa pohnúť ďalej s rozpísanou poviedkou.. Rozmýšľala som nad tým, že by som ju nechala na istý čas rozpísanú a neskôr sa k nej vrátila. Zatiaľ by som začala s nejakou novou, pretože písanie mi vážne neskutočne chýba. Sem tam by som Vám pridala nejaký informačný článok alebo niečo nové čo sa udialo. Čo vy na to? brali by ste to? :)

Inak baby? Aké bolo vysvedčenie? :) Chystáte sa niekam na dovolenku či ste skôr typ na dlhé letné večery niekde vonku s partiou svojich kamarátov? :) Bože, neverím, že je už leto. O 2 mesiace nastupujem na strednú, "hrdá" to stredoškoláčka zo mňa bude! :D Ale dosť mi chýba moja trieda, 9 rokov je predsa len 9 rokov. Zvláštne, že si už spolu nesadneme do lavíc, nepovieme si čo sa udialo cez leto a nebudeme sa spolu smiať.. No čo už, príde iná trieda ale táto bude pre mňa vždy úplnou jedničkou s najlepšími ľuďmi. :)

Oh, pred pár dňami som mala rozlúčkovú a keďže som si spomenula, že ešte na starom blogu som Vám povedala , že za určití počet komentárov Vám pridám aj fotku, ktoré dievča tu píše všetky tieto blbosti tak som jednu spravila. V kučierkach. :DD No to na konci článku. :)

Myslíte, že by ste čítali moju novú poviedku a dáte mi opäť šancu zblížiť sa s Vami? Rozbehnúť tento blog? :) Pokiaľ áno veľmi by som od Vás chcela jednu vec, za hlasujte v komentároch prosím, že či sa Vám viac páči meno ALISON (Áno, som neskutočná fanúšička Pretty Little Liars :3) alebo Melissa. Vopred ďakujem baby! :)

I wanna be everything you need. ♥ 39.

Nemala som to spraviť. Nie jemu. Nie za okolností, v ktorých ho tak neskutočne milujem.. A už vôbec nie kvôli blbému strachu z opakovania minulosti... Cesta domov sa niesla v absolútnom tichu , ktoré prerušovala len melódia a hlas akejsi speváčky z rádia. Teraz sedím doma na posteli s myšlienkami pri tom okamžiku zo včera a očami upriamenými na okne, po ktorom sa pomaly púšťajú kvapôčky ranného dážďa. Vážne sa to stalo? Vážne som to povedala? Vážne som sa priznala, že ľúbim iného? Ľúbim ho vôbec?.. V duchu som sa spytovala samej seba a na žiarivo čisté okno som prstom kreslila rôzne tvary, po ktorých vznikali nepekné machule.
"Fajn, to ticho vychádzajúce z tvojej izby je vážne nepríjemne!" S otráveným tónom v hlase na mňa prehovorila Kim a opatrne sa posadila na kraj postele. "Ide o Harryho? Pokazilo sa Vám to rande alebo ti niečo spravil?"
"Nie, pozri ja.. Uhm, nechcem byť k tebe zlá ani nič podobné len.. Mohla by si ma prosím nechať samú?"
"Zvládneš to? Vážne sa o tom nechcel porozprávať? Pretože keby áno tak vieš, že som tu pre teba."
"Nie, to je v pohode ale ďakujem Kim."
"Ako chceš." S tichým výdychom zašeptala a rukami sa zaprela o posteľ čo jej pomohla k lepšiemu postaveniu sa na pevnú dlážku. "Ale keby niečo, budem vo svojej izbe." S úprimným úsmevom mi ešte oznámila pred tým než za sebou zavrela dvere a v izbe nastala opäť to neskutočne ticho sprevádzané len tichým buchotom kvapiek dážďa o okno.

"Nech sa páči, jedno čokoládové Latte pre slečnu." S milým úsmevom sa cez pult načiahol mladý chalan a do rúk mi podal mierne horúci kelímok.
"Ďakujem." S opätovaním úsmevom som mu odpovedala a zo sklonenou hlavou som sa otočila na odchod z kaviarne.
"O môj bože, Clarisse Walker! Dievča, kde sa tu berieš?"
"Pani Elsner!" Šokovane som si zamumlala a na sekundu som ju objala. "To by som sa mala pýtať ja Vás, nepracujete snáď v New Yorku?"
"To je síce pravda ale jedna agentúra to v Londýne si nás najala na prípravu vianočného večierku."
"Ten čas ale letí. Koľko času Vám na to dali?"
"Dva týždne na, začíname dnes. Nechali na nás absolútne všetko, nájsť vhodné miesto, výzdobu jednoducho všetko od základov až po detaily."
"Zamestnávate šikovných zamestnancov, určite to stihnete a poriadne si na tom zarobíte."
"To je síce pravda ale stále nám jeden šikovný zamestnanec chýba. Neozvala si sa nám Clarisse."
"Prepáčte ale uhm, nastali isté komplikácie a myslím, že osobu z minulosťou, ktorú mám aktuálne za sebou do tímu nepotrebujete."
"Clarisse, si jedna z najlepších v tejto brandži. V našej firme nezáleží na minulosti či budúcnosti. Záleží nám na výkonnosti a fantáziou na detaily čo ty spĺňaš."
"Chcete tým navrhnúť, že..?"
"Chcem tým povedať, že pokiaľ máte čas tak ťa čakáme o piatej v tejto kaviarne. Rozhodnutie nechám samozrejme na Vás ale chýbate nám."
"Skúsim o tom porozmýšľať ale samozrejme Vám ďakujem za ponuku."
"Nemáte začo, dúfam, že Vás dnes o piatej uvidím pri nás. Dovidenia."
"Dovidenia a príjemný zvyšok dňa." Zo širokým úsmevom som sa na ňu pozrela a odpopila som si z takmer chladného Latte..

"Kam, že kam?" Nadšene ku mne pribehla Kim a slabo ma zvrtla za ruku.
"Nikam, len som stretla Pani Elsner. Spomínaš si na ňu? Dnes mi navrhla spoluprácu na jednom projekte."
"Berieš to?"
"Neviem, stále nie som rozhodnutá. No chcem tam ísť, ty ľudia mi chýbajú, rada by som ich aspoň stretla."
"Clar, si v tej práci skvelá. Toľko ľudí bolo vďaka tebe spokojných."
"Nemôžem len tak pracovať v tej firme keď ešte pred pár dňami som trčala vo väzení."
"Kde si pracovala a nebola si zavretá. Ber to ako prácu či neplatenú brigádu."
"Myslíš?"
"Viem to, pozri.. príjmy to zaslúžiš si nový začiatok a teraz máš príležitosť."
"Mám ťa rada sestrička vieš to?"
"Viem, teraz padaj pretože tu príležitosť zmeškáš." S úsmevom ma jemne pohladila po ruke, ktorú mi po celý čas pevne zvierala a opatrne ma vystrčila za vchodové dvere..

-Áno viem, že je nová časť po mesiaci. Štve ma to. Neskutočne. Ale tieto posledné mesiace sú tak neskutočne nabité , že som rada, že som doma a mám chvíľku času pre seba. O mesiac je koniec školského roku čiže ja si dopíšem posledné časti v počítači a v polke júla by sme mohli začať s novým a snáď pravidelným príbehom? Čo vy na to? :)
Čítate to tu ešte niekto? Či ste na mňa zabudli? :)
-Časť je na mňa rýchla a.. nepáči sa mi prepáčte. 

I wanna be everything you need. ♥ 38.

"Páni, vyzeráš..úžasne." Prekvapene vydýchol Scot keď som vyšla z kúpelne len v krátkych čiernych šatoch, nízkych topánkach a kučeravých vlasoch prehodených cez plece. "Úplne sa k tebe hodí pomenovanie "len kamarátka Harryho Stylesa"." S tichým smiechom poznamenal a pritiahol si bližšie ku telu malý modrý vankúš.
"Ďakujem a k tej druhej časti, budem sa tváriť, že som to prepočula."
"Tváriť sa môžeš, sama dobre vieš, že si to počula."
"Čo tu vlastne robíš? Nemáš vlastný dom?"
"Clarisse, zlatko. Už som ti raz povedal, že som tu, pretože som ťa chcel vidieť."
"Fajn, videl si ma môžeš prosím ťa už odísť tými dverami a zavrieť za sebou?"
"Upokoj sa. Viem, že máš túto náladu vďaka Harryho pozvaniu na večeru ale ako sama hovoríš, je to len kamarátska večera tak čoho sa toľko strachuješ?"
"Scot!"
"Veď už idem." Zo smiechom pred seba vystrel ruky a opatrne sa postavil z gauča. "Nech ti to kamarátstvo vyjde a uži si večeru Clar."
"Ďakujem Scot a teraz už vážne bež." S miernym úsmevom som ho objala okolo pásu a opäť sa stiahla spať na pôvodne miesto kvôli hlasnému zvuku zvončeka. "To bude Harry.. Mal by si už ísť."
"Samozrejme, hneď za tebou." S tichým výdychom som súhlasne prikývla hlavou a zo zobratím kabelky zo stola som prešla ku dverám, za ktorými už stal Harry.

"Biele či červené víno?" S očarujúcim úsmevom sa ma spýtal Harry keď mi zasúval stoličku pri stôl.
"Biele, tak ako vždy."
"Dobre, dám na teba. Uh, skoro by som zabudol to je pre teba." Mierne roztrasene mi podal malú taštičku, ktorú som neochotne chytila do rúk.
"Harry.. Vieš, že.."
"Nie, prosím nič nehovor kým to neotvoríš." Prosebne sa na mňa pozrel a nedočkavo kývol hlavou, čím mi naznačil aby som to otvorila.
"O môj bože, to nemyslíš vážne!" S tichým smiechom a nadšením v tvári som z malej taštičky vybrala rôzne druhy farebných žuvačiek. "Prosím len mi nepovedz, že sú to tvoje staré žuvačky, ktoré si celý život schovával v akejsi krabici pod posteľou len aby si ich raz daroval nejakej tvojej kamarátke."
"Nie, toho sa nemusíš obávať. Sú to len obyčajné žuvačky ako menší program po večery."
"Tak to je iné. Uhm, netreba si objednať?"
"Vo pred sa ospravedlňujem za neslušnosť ale.. objednal som nám už."
"Oh, čiže dvojité prekvapenie?"
"Samozrejme. Dúfam, že nemáš alergiu na obyčajnú, jednoduchú pizzu inak by som musel objednať niečo hriešne drahé."
"V tom prípade aj keby ju mám tak ju radšej zjem než by som mala míňať peniaze môjho kamaráta." S úsmevom som odpovedala a s iskričkami v očiach som sa zadívala na mladú čašníčku, ktorá sa ku nám približovala s obrovskou pizzou.

"Hééy! Po bež!" Zo smiechom som zakričala cez celú lúku a rozbehla som sa ku malému drevenému mostíku s malým potôčikom pod ním.
"Si blázon Clarisse." Takmer bez dychu sa na mňa pozrel a do rúk mi strčil balík plný žuvačiek.
"Takže? Čo s nimi teraz?"
"Vojna o najväčšiu bublinu!"
"V tomto prehráš Styles!" S miernym úsmevom som pootvorila balíček a naslepo som nahmatala ľubovoľne farby malých žuvačiek. Ten istý krok zopakoval aj Harry a po takmer pätnásť minútovom tichu sa nám konečne obom podarilo spraviť obrovskú, pestrofarebnú bublinu. "Ktože vyhral?!" Škodoradostne som zvýskla keď som mu ju nenápadne praskla a svoju bezpečne "uskladnila" späť do úst.
"Bolo to nefér, podvádzala si." Na oko urazene sa na mňa pozrel keď som sa otáčala ku drevenému zábradliu mostíka a prudko som sa o ňu oprela.
"Bolo to fér." Potichu som vydýchla a s rozšírenými zreničkami som sa pozrela na rozľahlí priestor čerstvej, hustej trávy, malého potôčika, na ktorom sa odrážal neskutočný západ oranžového slnka a malých vtáčikov lietajúcich tak neskutočne blízko zemi.
"Ľúbim ťa Clarisse.." Slabým, chrapľavým hlasom mi zašepkal do ucha čo spôsobilo, že som silno privrela oči.. Tak neskutočne rada by som odpovedala "Aj ja teba Harry.." a s úsmevom by som sa otočila ku nemu.. No tento krát už nie.. Nie pre dnešok.
"Harry..Ver, že aj ja teba mám veľmi rada. Si pre mňa omnoho viac ako ostatný, ale moje srdce je spálené. Obávam sa, že druhýkrát by to už neprežilo. A nie len to. J-ja už v tomto kolotoči ďalej pokračovať nechcem. Prepáč, ale vážne týmto už znova prechádzať nechcem." "Je v tom zamotaný ten chlapec. Ten Scot, ktorý s tebou dnes vychádzal. Však?" Drsnejším tónom prehovoril a jeho studený dych, ktorý ma do teraz príjemne šteklil na šiji sa vystriedal za chladný spôsobený miernym vetríkom. "Ľúbim už niekoho iného.. Prepáč Harry.." Zo slzami v očiach som ticho šepla a s krokom do zadu som sa vydala späť na lúku vedúcu na prijazdovú cestu..

I wanna be everything you need. ♥ 37.

Môžete si pustiť pri čítaní. :)
"Jediná a posledná šanca Harry. A vravím ti dopredu, že keď premárniš túto ďalšia už nepríde." V tichosti som zašeptala a bruškami prstov som jemne prešla po jeho ľadových rukách.
"Nesklamem ťa, druhý krát už nie." Presvedčivým a z ničeným tónom zašeptal do ticha izby a nesúhlasne pritom krútil hlavou. "Nechcem aby si sa trápila a už vôbec nie kvôli tým odporným klamstvám, ktoré som povedal na tvoju adresu. Si dokonalá, milá, nádherná a absolútne nie si žiadnou hračkou, ktorú som využíval. Bola si všetko čo som za tých pár mesiacov mal a ver tomu, že keby ten čas môžem vrátiť spravil by som všetko preto aby si bola naďalej mojím všetkým."
"Harry.."
"Nie, vypočuj ma. Prosím." S pevným zavretím očí ma prerušil a slabo mi stisol ruku, ktorú som mala stále položenú na tej jeho. " Mrzí ma to. Všetko čo som v ten večer povedal ale.. ja som.. len som ťa chcel chrániť Clar. Viem, že to bol ten najdebilnejší spôsob a každý iný človek by ti jednoducho povedal, že ťa miluje ale nechce aby si vďaka nemu bola na dne ale.. ja som sa nedokázal pozerať na to ako pri mne trpíš, prežívaš každý jeden deň namiesto toho aby si ho žila.. Nemohol som ti povedať ako neskutočne ťa milujem pretože viem, že po tej vete by si odo mňa neodišla. Začala by si ma presviedčať o tom ako ti je so mnou dobre a ako je lož, že si nemôžeš žiť vlastný život. Nechcel som aby to takto skončilo a naivne som si myslel, že keď ti proste.. všetko začnem vyčítať, že keď ti poviem tie hnusné veci nebudeš sa chcieť ku mne vrátiť a teraz viem, že to bola pekelná chyba pretože ťa milujem. Nedokážem bez teba žiť a tých pár týždňov bola pre mňa celá večnosť.. Clarisse prosím.. buď opäť mojím všetkým.."
"Harry ja nemôžem.. Nemôžem byť tým dievčaťom, ktoré si ty miloval zatiaľ čo tvoja kapela ma nenávidela..."
"To nie je pravda Clar, sama to dobre vieš."
"Pozri... mám ťa rada, vážne. Len.. myslím, že by bolo lepšie keby sa stretávame ako kamaráti? Keby si každý žijeme svoj život, keby ty chodíš na koncerty, máš iné dievčatá, ktoré ti dajú toho viac než ja. Ja dokončím svoj trest v tej prekliatej väznici a nájdem si prácu. Môžme sa každý deň stretávať, môžme chodiť na raňajky či na obed. Zastaviť sa niekde na kávu alebo ísť večer niečo oslavovať, môžme pozerať filmy a proste zažívať také to dospievajúce najlepšie kamarátstvo ako mávajú tie deti v tých amerických filmoch. No neviem.. či ťa dokážem opäť akceptovať ako osobu, ktorú milujem.."
"Žiadna nebude taká ako ty."
"Pretože bude lepšia, krajšia, múdrejšia a zodpovednejšia. Ja viem, že teraz si v duchu hovoríš, že to nie je pravda ale ver mi. Ja som proste to pobláznenie, pri ktorom si  myslíš, že nič lepšie neexistuje, no existuje. Tam niekde v klube, na ulici, kaviarni, na koncerte či v dave fanúšikov je nejaké dievča, ktoré by dala všetko za to aby si ju miloval aspoň z polovice tak ako kedysi mňa."
"Clarisse.."
"Neexistuje kamarátstvo medzi dievčaťom a chlapcom, ktorí sa kedysi milovali. Neexistuje možnosť, že skutočne sa obaja prestali ľúbiť, no skúsme to. Viem, že to nebude ideálne, nebude to.. skutočné a bude to ťažké ale.. potrebujem niekoho kto tu pre mňa bude a bude ma chrániť ako sestru a nie.. niekto pri kom budem mať strach či sa nezopakuje minulosť."
"Zahŕňa sa do tohto kamarátstva aj.. večera?"
"Pokiaľ obyčajná večer sa kamarátom tak samozrejme."
"Skúsim ťa vypýtať z tejto nemocnice, vyhovuje ti zajtrajšok?"
"Vyhovuje."
"Fajn. Mala by si si ísť pospať, vonku sa o chvíľku strhne pekná búrka čiže ja pomaly pôjdem."
"Dobre, Harry?"
"Prosím?" S miernym úsmevom sa ku mne natočil keď sa postavil a svojou postavou sa opäť nado mnou týčil.
"Dávaj si pozor, dom máš od tadiaľto dosť ďaleko."
"Dám, vidíme sa zajtra, dobre?"
"Dobre." S úsmevom mu jemne zakývala pred tým, než sa opäť stratil za dverami a môj zrak sa presunul na veľké okno , z ktorého bol neopísateľný pohľad na takmer celý Londýn, nad ktorým sa začínal boj hrôzostrašných mrakov a slabého zapadajúceho slnka.

"Ktorúže krásku mi sem svet prináša?" Zo širokým úsmevom zvrieskol Scott keď som s malým kufrom otvorila vchodové dvere na mojom a Kiminom dome.
"Pane bože Scott! Čo tu robíš chlapče?" Prekvapene som oprela kufor o bledo oranžovú stenu a silno som ho objala.
"Chýbala si mi čo si budeme klamať."
"Bodaj by nie, ako si sa sem dostal?"
"Kim ma pustila, pred pár minútami niekam odbehla a nechala ma tu počkať na teba."
"Milé od nej. Nie si hladný?"
"Nie, ďakujem. Už sa cítiš lepšie?" Zlomeným hlasom mi odpovedal a rukou poťapkal po mieste vedľa seba.
"O niečo. Je niečo nové s Derekom?"
"Stále to isté Clar.."
"Uh, dúfala som v inú odpoveď. Počuj, bude ti vadiť ak sa na chvíľku vyparím? Potrebujem sa dať do poriadku."
"Ideš s ním von?"
"S Harrym? Hej, na večeru. Ale zostávame pri kamarátstve." S miernym úsmevom som rozstrapatila vlasy a kŕčovito som sa zodvihla z gauča s nasmerovaním mojich krokov do kúpeľne..

-Ééééj, dočítali ste túto prehnane presladkú časť po mesiaci pauzi až sem? Ak áno ste skutočne dobre! :) Prepáčte, že je to kratšia časť a taká.. nedokončená no chcela som to rozdeliť aby ďalšia časť bola.. no uvidíte. :) Netuším kedy pridám ďalšiu časť pretože na pár dni ide ku mne spať kamarátka ale samozrejme, že hneď ako bude čas tak ju napíšem. :) 

Something from my life!♥ 5.

Ďalšie kecy o tom ako od 13.3 nebola časť? Článok? Nič podobné?.. Vážne prepáčte, každý deň sa nezamýšľam nad ničím iným len nad tým, že napíšem novu časť alebo pridám článok.. No vždy keď prídem zo školy som natoľko zničená z mierne dodrbaného zdravotného stavu, že mi trvá dosť dlhý čas kým sa dám za ten deň dokopy a aj to je už večer a moja energia na bode mrazu.. Mám pocit, že celý víkend len prespím alebo preležím.. Preto.. ja si budem písať časť postupne ale vážne neviem kedy ju pridám. Posnažím sa začal opäť pridávať pravidelne články a časti no... Na istú dobu asi stopnem blog. Možno týždeň, dva? Skutočne neviem ale potrebujem oddych a prišlo mi dosť nefér neinformovať Vás.
-Julíí, Mima, Bella... Baby ja si uvedomujem, že nečítam vaše nove články/časti ale.. nevládzem sa sústrediť absolútne. Čiže prepáčte mi to a ja sa určite posnažím dobehnúť ostatné vaše úžasne čítateľky a dokonalé príbehy.
P.S Ja vážne idem pomaly písať novú časť a pokúsim sa ju čo najskôr pridať aby som začiatkom leta mohla začať nový príbeh, ktorý bude dúfam pravidelne pridávaní. Ľúbim vás baby moje. :)

I wanna be everything you need. ♥ 36.

ĎAKUJEM. Neskutočne Vám ďakujem za návštevnosť, komentáre a za to, koľký z vás si prečítali  článok a povzbudili ma. Neviem čo by som bez Vás robila. :*
-Časť je opäť neskoro, áno ja si to uvedomujem.. No veci, ktorými teraz prechádzam sú pre mňa dosť.. uh..zvláštne? :) Proste jeden moment mám pocit, že je všetko v poriadku a potom , že som tam kde na začiatku. No to je jedno, užite si časť a ja sa vážne pokúsim písať rýchlejšie. :)

"On je čo Kim?!"
"Derek bol dlhšiu dobu opäť závislí na rôznych liekoch, drogách a alkohole.. Keď si sa objavila dala si mu šancu zmeniť sa a niečo si v ňom zlomila. Je na odvykačke pod prísnym dohľadom lekárov."
"Ako.. Ako vieš, že to je Derek?! Vyzeral byť predsa normálny, zdraví a.. pane bože.. bude v poriadku?"
"Bude.. ak bude mať silnú motiváciu dostať sa z tadiaľ von."
"Pôjdem za ním. Musím."
"Prosím?! Clar, preboha! Len pred pár hodinami si sa prebrala myslíš, že ťa pustím na nejakú odvykačku za svojím kamarátom?"
"Len ja môžem byť motiváciou. Len kvôli mne bude opäť ten v pohode chalan milujúci život." S tichým hlaso som vydýchla do nemocničnej izby a slabo som privrela viečka čím sa mi po líci spustili drobné slzy.

Harry.
"Stále ti vŕta v hlave, čo?" S plnými ústami sa ku mne posadil Niall a stíšil televíziu, ktorá sa jednoznačne musela ozývať celým Londýnom.
"Je pár kilometrov odo mňa. Prežil som s ňou toľko skvelých chvíľ a teraz? Nedokážem ani len kúpiť kvety a doniesť jej ich do nemocnice a presvedčiť sa či je v poriadku."
"Clarisse je v nemocnici?"
"Uhm. Bol som s Kim."
"To je jej sestra, nie?"
"Hey, tá mladšia. Milé to dievča."
"A taktiež zadané s tvojím kamarátom. Čo si s ňou chcel keď ste sa stretli?"
"To ona zavolala mne. Clar má nejaké problémy preto je v nemocnici."
"A ty stále sedíš na tomto prekliatom gauči a hráš si hry?!"
"Čo?" Nechápavo som na neho pozrel a zablokovaní mobil som si vložil do vačku bundy.
"Jedna z najviac dokonalých žien na celom svete ti darovala srdce v momente keď ty si to začal robiť kvôli manažmentu. Dievča, ktoré sa pohádalo a zabilo svoju kamarátku z dôvodu , že neustále žiarlila a spôsobovala jej peklo, pretože ťa ľúbila. Tá Clarisse Walker, s ktorou si chodil po tom čo Ťa o to už manažment nežiadal. Tá Clarisse, ktorej si zlomil srdce len z dôvodu , že si ju chcel chrániť a tým si ju vystavil nebezpečenstvu. Ona je v nemocnici a ty ako po uši zamilovaný pako tu sedíš na gauči, počúvaš pesničky a hráš sa hry na blbom mobile?!"
"A čo mám akože robiť? Kúpiť drahé kvety a začať jej hovoriť ako ma to mrzí, ako ju milujem a ostatné veci? Akurát tak mi vynadá, rozšklbe kvety a vyhodí ma oknom tam z kadiaľ so prišiel."
"Tak budeš mať vynadane, budeš krvavý od ruží a dolámaní z pádu z okna ale budeš ju konečne vidieť a nebudeš tu sedieť ako kôpka nešťastia!"
"A ty si nezadaný chlapec?" S miernym smiechom v hlase som sa na neho otočil a tým mu venoval vďačný pohľad. Skutočne neviem čo by som robil bez tohto malého Írčana.

Clarisse.
"..Áno mami.. Nie mami.. Cítim sa fajn.. Áno.. Budem si dávať pozor.. Samozrejme.. Uh, asi zajtra ráno ma pustia... Prídem.. Tak príď ty.. Dobre.. Áno!.. Fajn mami, ľúbim Ťa ale končím niekto búcha na dvere, pravdepodobne sestrička.. Áno.. Tiež ťa ľúbim, pá." Unavene som prižmúrila oči a položila som mobil na malý stolík vedľa postele. "Ďalej." Po takmer dvoch minútach som konečne zakričala a tým som svoj zrak upriamila na dvere, ktoré sa pomaly otvárali a v nich sa objavovala kučeravá hlava.
"Smiem ďalej alebo ma odbiješ ako svoju mamu v telefóne?"
"Vstúp prosím, umrem tu inak samotou!" S tichým smiechom som sa podvihla na posteli a oprela som sa o žlto-bielu farbu steny.
"Nevedel som, že čo ti dovoľujú jesť ani , že čo ti je tak som ti kúpil len kvety. Snáď sa nenahneváš." S tým dobre známym úsmevom sa na mňa nervózne pozrel a do rúk mi podal menšiu kyticu kvetov.
"Ďakujem Harry.."
"Nemáš začo, absolútne. Čo ti vlastne je?"
"Eh.. No.. Pamätáš si na to moje ťažšie obdobie?.. Proste som prestala primať normálnu stravu a dodržiavať pitný režim. V "práci" toho bolo na mňa dosť a tým pádom to moje telo nezvládlo."
"Clar.. Nemôžeš svoje telo nechať takto trpieť. Čo by si povedala.., že ťa zoberiem niekam na obed? Hneď ako z tadiaľto vypadneš?"
"Harry... skončili sme.. Pozri povedal si mi pár nie pekných vecí a dosť jasné si mi znázornil, že si ma nemiloval a všetko bola hra. Môžeš byť rád, že som Ťa nechala prejsť dverami."
"Ja viem Clar.. Dovoľ mi to napraviť, vysvetliť ti to.. Nežiadam tak veľa.. len jeden obed a druhú šancu. Len jednu šancu... Nič viac." S prosebným pohľadom sa na mňa zadíval a slabo sa dotkol mojej ruky, ktorú som mala voľne položenú na posteli..