Listen To Your Heart ;* dvadsiata deviata časť.

Myslím že som chorá! ;D Ráno vstanem s dôvodu že mám neskutočnú chuť na písanie, dobréé! :D Pustím si pesničky a snažím sa spať ďalej. Varím, pečiem a znova myslím nad časťou ;D. A teraz? pozerám film a neustále sa kukám kedy skončí tak ho nakoniec pretočím lebo chcem písať! :DD Keď si spomeniem na to že pred pár mesiacmi som ešte neznášala knihy a všetko čo ma strašne veľa písmen ;DDDD.

Liam.
Od autonehody ktorú Natasha utrpela kvôli mne ubehlo už pár pekných mesiacov. Okrem toho že s jej života ma nadobro vyškrtla a celé týždne namáhavého liečenia prežívala sama kvôli mojej demencií o nej neviem absolútne nič. Harry ma ignoruje, chalani pokladajú za blázna, dievčatá ľutujú a fanúšičky nenávidia. Nie je dňa kedy by som všetok neľutoval. Všetko od začiatku, od dňa kedy som sa prihlásil do x-factoru s túžbou dokázať niečo aby ma ľudia mali radi až do dňa kedy som jej všetko vykričal.
"Vieš že robíš totálnu kravinu.."
"A čo mám robiť Niall?! zostávať v skupine s ktorej ste ma už aj tak dávno vyškrtli nie len vy ale aj fanúšičky?! som tu len kvôli tomu lebo sme začali ako piati a Paulovi sa nechce robiť konkurz o ďalšieho člena.. nedokážem to rozumieš? každý deň sa pozerať na vás ako ste šťastný s dievčatami a ja len duchom neprítomný trpím kvôli tomu že jediné dievča ktoré skutočne milujem som takmer zabil? Harry ma nenávidí a fanúšičky ktoré ju pred tým nenávideli ju teraz neskutočne obraňujú. Neustále mi chodia správy s tým aký som debilný, ako nepatrím do skupiny a ako by boli radi aby keby som tu nebol.. Pôjdem za Paulom a zruším zmluvu. Zvládnete to aj bezo mňa a ja aspoň môžem môj život pretrpieť osamote.."
"Liam... Potrebujeme ťa! a nie len my ale aj dievčatá a fanúšikovia. Bez teba to nebude ono.. kto na nás bude dávať pozor? Starať sa o nás a hovoriť nám kedy prestať piť?"
"Ste dospelý Niall, nemôžem vám hovoriť čo máte robiť a čo nie. Mal by som ísť.. lietadlo nepočká."
"Ozvi sa nám dobre? Ja... mám ťa rád Liam."
"Aj ja teba Niall.. Dávaj pozor na Sophie, je to úžastné dievča... A postaraj sa o chalanov.." S chrapľavým hlasom a z očami plných sĺz som potichu šepol a silno som objal Nialla. Zo sklamaným pohľadom v tvári som do auta hodil všetky tašky s hlasitým výdychom som naštartoval.

"Myslíš to naozaj naozaj Liam? si jeden s najlepších spevákov. Chalani ťa majú radi a ste spolu už od začiatku, skutočne to chceš všetko zahodiť?"
"Musím Paul.. aj tak by sme sa raz rozpadli a... myslím že je jedno či odídem dnes alebo o niekoľko mesiacov aj tak to raz príde bez ohľadu na okolnosti. Chalani sú skvelý a myslím že o skupinu sa postarať dokážu a fanúšikov si udržia."
"Vieš že sa môžeš kedykoľvek vrátiť, stačí len keď ma zastavíš alebo mi zavoláš. Nech je akýkoľvek čas, rozumieš Liam?"
"Rozumiem, ale myslím že takto to bude lepšie. Pre všetkých."
"Tak v tom prípade sa drž. Prosím ozvi sa niekedy ako sa máš alebo nás navštív."
"O to sa neboj. Mal by som už ísť.."
"Jasné... oh a Liam? nabudúce sa vráť aj s Natashou. Neodchádzaš predsa len tak."
"Všetko je možné.." Zo zatvoreným očí som si dal ruku do vlasov a s veľkým krokom som pristúpil ku Paulovi ktorý sa s otvorenou náručou a slzami v očiach na mňa usmieval...

Natasha.
"Ty si neskutočná, k čomu ti je tento truc dobrý?!"
"Nerozumiem.."
"Nerozumieš čomu?! myslíš že tým že celé mesiace hlúpo sedíš na posteli a pozeráš sa stále na fotky je všetko v poriadku?! prečo jednoducho nezoberieš ten primitívny mobil a nezavoláš mu?"
"Ty to nechápeš Gemma! netrápim ho, som pre neho len obyčajné decko! rozumieš?! načo? mám mu zavolať aby som znova trpela?! kvôli čomu? aby on ma nových fanúšikov do skupiny a ja by som bola niekto pekný po boku slávneho?"
"čo od neho chceš?"
"chcem aby bol normálny obyčajný chlapec ktorý sa o mňa bude starať a nie taký ktorý..."
"Ktorý čo? ktorý ťa len tak medzi všetkými pobozká? ktorý ťa medzi fanúšičkami požiada o ruku? vykašle sa na niekoľko ročnú priateľku? snaží sa ti pomôcť a dostane ťa z drog ktoré ťa zabíjali? Ktorý bol ochotný byť s tebou aj keď si povedali že nemôžeš mať deti? Kvôli jednej jedinej hádke ktorú aj tak vyvolala únava a alkohol chceš všetko zahodiť? Vieš si vôbec predstaviť čo ten chlapec pre teba spravil? Dal ti všetko a ty si ho len proste vyhodila zo svojho života a z trucu si si začala s chalanom ktorého ani nepoznáš..." S nechapavým pohľadom na mňa zakričala Gemma s čoho moje telo opäť pochytil príšerný pocit.. 

Listen To Your Heart ;* dvadsiata ôsma časť.

Pretože moje hádky s učiteľmi stoja za to! :DDD
"Takže z geografie 4 a s informatiky 2.." "Toto nie pán učiteľ! na niečom sme sa dohodli!" "dva týždne mi nosíš tú prezentáciu! kedy ju chceš prezentovať?!" "Pán učiteľ, ale ja.. mám na tričku daj mi.. domyslite si 1?!" "Daj mi žiacku!" (debil dal mi tam 3!) "a to akože začo?! však som nič nerobila.." "nič si nerobila? čo to tu zas meleš! tam sa uč!" "Ja to poviem Niallovi!" "čo zas chceš komu hovoriť?!" :D keby vidíte ten jeho pohľad a ako treskol o stôl :DD ja totálny výbuch na celú triedu! :DDDD ja som tam zomierala! :D vkuse som mu kecala svoje! :D Jáááj idiot :DDDD
Počúvajte! :)

Posledné dni sa zhrnuli strašne rýchlo, Danielle sa vrátila domou spolu s malou siláčkou ktorá medzi časom dostala meno Susanne. Chalani od Paula dostali nečakané turné takže naše vianoce prebehli len pri nezmyselnej reči ktorou sme sa prihovárali malej Susanne. Môj vzťah s Liamom je stále o tom istom, o tajnej láske ktorú si na verejnosti prejavujeme smutnými pohľadmi alebo zvodnými úsmevmi. V súkromí je ale všetko inak. Milujeme sa a tolerujeme všetko ohľadom nášho vzťahu a pri ostatných sme ten najzamilovanejší pár no o samote je všetko inak. Lásku ktorú sme si inokedy prejavovali osamote zatvorený v izbe alebo v tmavej chodbe sme vystriedali za neustále hádky a výčitky. Pri Liamovom pohľade na malú Susanne ma ovládne niečo neopísateľné, bolestivé a zničujúce. A inak to určite nebude ani dnes. Jeden s ďalších sviatkov ktorý spočíva len s alkoholu, pretvárok, konečnej zábavy ktorá sa aj tak zvrtne sa truc a neskutočnú hádku. Inými slovami Silvester.
"Si v poriadku? chlapci prídu o hodinu, mali by sme už vyraziť." vyrušil ma s môjho premýšľania Sophin hlas.
"Oh, jasné ja len som sa zamyslela. Dáš mi chvíľku? Dám sa do poriadku a prídem za vami."
"No tak hovor! čo sa stalo? vždy keď spomeniem chlapcov si zvláštna, tvoja nálada klesne na minimum a s trucom sa zavrieš v izbe. Ide o Liama? nevyhovuje ti ten váš tajný vzťah?"
"O to nejde Sophie. Všetko je v poriadku ver mi." S falošným úsmevom som otvorila skriňu s ktorej som vybrala slabo ružové rifle a tričko s postavičkami. S rýchlou úpravou môjho vzhľadu som zbehla dole po schodoch kde už čakali baby spolu s kočíkom.

"3,2,1..." začalo odpočítavať celé námestie a moje telo zrazu oblial zvláštny pocit. "šťastný nový rok!" zvrieskli všetci nahlas čo spôsobilo moju chvíľkovú strachu sluchu. Nad úsmevmi ktoré mali všetci na perách ma pohltil pocit nervozity.
"Ja už asi pôjdem.." hlasno som zakričala Liamovi kvôli hluku ktorý sa šíril celým Londýnom a očami som si vyhladla voľnú cestičku na ulicu.
"Stalo sa niečo?"
"Nie len.. som unavená."
"Pôjdem s tebou?"
"Nie Liam, zabav sa.." odpovedala som mu už tichšie a pomalým krokom som sa vybrala pomedzi všetkých ľudí na už kľudnejšiu ulicu. S ignorovaním Liamovho kričania môjho mena som nastúpila do auta a namierila si to priamo "domou". Zo slzami v očiach som zaparkovala pred domom a zadívala som sa do zrkadla. Už som to nie je ja. To dievča v odraze je len človek ktorý sa zdá byť tak nezlomný a šťastný. Lenže vnútri môjho tela vládne neskutočná bolesť a pocity ktoré by som najradšej všetkých vykričala priamo do očí. Zo zotretím kúsku špirály ktorá sa objavila na mojom líci kvôli drobnej cestičke sĺz som vystúpila s auta a vošla som do domu v ktorom vládlo tak neskutočné ticho, pokoj a ukľudnujúce teplo.
"Si normálna? Len tak mi povieš že ideš domou a potom sa niekam vytratíš a keď na teba kričím len ma hlúpo ignoruješ?!" ozval sa za mnou Liamou naštvaný hlas spojený s miernym kúskom alkoholu.
"Asi som ťa nepočula.."
"Asi?! vieš čo znamená asi? asi znamená to že spolu chodíme, to že sa ľúbime a asi znamená to že budeme mať vôbec deti!" Opäť na mňa zakričal a do mojich očí sa dostali tisícky sĺz. "Ja.. prepáč Natasha! vieš že som to tak nemyslel ja len.."
"Ty len čo?! asi ma ľúbiš?! asi chceš byť so mnou? Načo?! deti mať nebudeme, peniaze máš a na sex si môžeš zavolať kohokoľvek s ulice. Načo som ti?! na to aby som bola tá najhoršia? aby sa mi vyhrážali dennodenne na ulici? na to aby mi na internete chodili primitívne správy alebo na to aby som pri tebe mala konečne pocit že niekto som?!"
"Čo odo mňa chceš? aby som sa nepozrel za žiadnou ženou ktorá s na mňa usmeje alebo ma zvádza pohľadom?! aby som nemyslel na to že niekde nájdem ženu ktorá mi dá deti alebo na to že sa mám na všetko vykašlať len kvôli tomu aby si mala konečne úsmev?!"
"Vypadni Liam! Zober si ten tvoj skurvený prstienok a daj mi pokoj! si len obyčajný chudák ktorý si svoje sebavedomie zdvíha na dievčatách ktoré keď o všetko prídu len úboho odkopneš!"
"Natasha! vieš že milujem len teba."
"zrazu?! kvôli čomu?! uvedomil si si že žiadne dievča ktoré by tolerovalo tvoje nálady neexistuje?! daj mi pokoj, nenávidím ťa! rozumieš?! nenávidím!"
"Gemma sa mýlila keď hovorila že si ako Harry, Harry ma aspoň rozum ty si len obyčajné decko.."
"zabúdaj že na toto decko sa ešte niekedy pozrieš.." S tichým hlasom som šepla a zo slzami ktoré sa mi spúšťali po tvári som zabuchla dvere. S hlasitými vzlykmi som opäť nastúpila do auta a s ignorovaním červeného svetielka ktoré mi šialene blikalo na aute som s nohou na plyne stále zrýchľovala. Zasnežená a hlavne extrémne šmykľavá cesta moju nezmyselnú ale ukľudnujúcú jazdu príšerne komplikovala. Biele svetlo z prichádzajúceho nákladného auta ktoré sa nedopatrením dostalo do proti smeru a zvuk trúbenia ma prinútil zavrieť oči a otočiť hlavu plnú strachu na pravú stranu spolu s rukami na tvári...

Tutú časť...MILUJEM! :D Dôvod? opäť som to ja! :D bez sladkých vecičiek a trochu vzrušenia spojeného s deprimujúcou náladou? ;D Komentár prosím! :D časť pridám podľa komentárov lebo nejako prestávate komentovať, kedysi Deni, Mia, Katka, Narry, Julíí, Chiara, a anonymi a teraz? ledva dáte 2 :/ prestáva vás to baviť? píšem už dlho a je to dosť možné... mám prestať? 

Listen To Your Heart ;* dvadsiata siedma časť.

Rozmýšľala som nad veľa vecami v tomto príbehu a keďže posledné časti boli trošku sladké ;D a som len v polovičke nechcem všetko unáhliť. :) preto prosím, hučte po mne až na konci! ;DD Uisťujem vás že tento príbeh skončí šťastne :)

Pohľad Liam.
"Čím rozmýšľaš Liam! Len pred pár dňami si hučal na fanúšičky pretože si započul Natashine meno spojené s ironickým hlasom a teraz ju len tak medzi novinármi a fanúšičkami požiadaš o ruku?!" S naštvaným hlasom na mňa zvrieskol Paul a na stôl predo mnou hodil noviny na ktorých som bol spolu s Natashou pred reštauráciou.
"Vieš že ju milujem, cítim že je ta pravá a fanúšičky nám vzťah prajú."
"Ktoré?! tie ktoré by za pár minút s tebou povedali všetko a pritom na internete kolujú o vás samé dementné správy?!"
"O čo ti ide? Louis a El si tým tiež prešli, tak isto ako aj Bella s Harrym, Zayn s Perrie, a určite si tým prejde aj Niall a Sophie!"
"Nemôžeme si dovoliť také škody v našom rozpočte Liam!"
"Čo od nás čakáš? že budeme skupina do smrti, bez deti a manželiek? aj mi sme ľudia Paul!"
"Len pred pár rokmi sme vyšli zo školy!"
"Teraz čo?! Mám sa na ňu vykašlať? Nechať ju v neistote, ignorovať ju či čo?!"
"Presne..."
"Prosím?!"
"Počul si Liam! pár rokov na teba ešte určite počká! povieš jej to ty či ja?"
"Ty si sa zbláznil Paul?! toto odo mňa žiadať nemôžeš."
"Ale žiadam.." si prísnym hlasom zakončil našu konverzáciu a bez záujmu sa otočil k oknu. Bez mocne som sa postavil zo stoličky a vyšiel som von, opäť medzi tisícky fanúšičiek.

"Som doma!" bez záujmu som zakričal a do kúta som si odhodil topánky.
"To je skvelé, máš návštevu." s úsmevom ma pobúchal po pleci Niall a v mojich očiach sa naskytol spýtavý pohľad.
"Oh.. ahoj zlatko."
"Stalo sa niečo?"
"Nie.. vlastne áno. Natasha.. mali by sme sa porozprávať."
"toto nezačína dobre.."
"ideme hore alebo von?"
"Hore." už bez úsmevu sa na mňa pozerala a zvrtla sa predo mnou s tým jej krehkým telom. "tak čo sa deje?"
"Bol som za Paulom, no a on.. dozvedel sa o tom že... že som ťa požiadal o ruku. Chápeš, sme jedna s najviac sledovaných skupín a.."
"A Paul ti toto zamietol a predpokladám že náš vzťah kompletne odpískal."
"Hovoril som mu že to nechcem spraviť.. ale poznáš Paula."
"Liam, zvládli sme to spolu keď si bol vo vzťahu s Danielle, zvládli sme to spolu cez fanúšikov a problémy. Myslím že vzrušujúca tajná láska mi ešte pár mesiacov nezaškodí."
"To myslíš vážne?"
"Liam prišla som sem kvôli tomu aby som ti povedala ako neskutočne ťa milujem, myslíš že by som sa sem motala bez toho aby som odišla späť do práce bez toho aby si bol môj?"
"Takže tajná láska?"
"Len pokiaľ aj naďalej budeš tak neodolateľne sexy a pozorný."
"Ten návrh na svadbu stále platí."
"Myslím že vzťah nám ešte na pár mesiacov nezaškodí Liam."
"Takže jednu vec máme vybavenú."
"Ešte nejaké požiadavky?"
"Pred pár mesiacmi si lietala v drogách a dobre vieš ako príšerne si od toho schudla, nedokážem sa pozerať na to ako chodíš po pódiu a tvoj jedalníček spočíva s hrozna, vody a nejakého suchého chlebu."
"Tým chceš povedať aby?"
"aby si skončila.. je to absurdné žiadať to od teba ja viem že je to totálna kravina a.."
"fajn."
"fajn?"
"Aj tak som medzi ne veľmi nezapadla. Uh, a Liam? kde sa budeme teraz stretávať?"
"Myslím že všade kde budeš to bude ideálne. si nádherná."
"Ty viac, takže čo teraz?"
"Teraz zavrieme dvere a budem ťa do nekonečne rozmaznávať."
"vieš o tom že Paul je schopný nalepiť sa na okno a sledovať nás?"
"toho je schopný aj Harry a nerobí to."
"Hééj, neurážaj mi brata."
"ako povieš. zbožňujem ťa kráska." zo smiechom som ju pevne objal a konečne s pocitom že vlastným celý svet som ju zvalil na posteľ. Jej neodolateľne rozkošný úsmev mi v okamihu udrel do očí a pri pohľade na jej oči ktoré konečne žiarili šťastným ma zahralo pri srdci..

Dobréé! viem že som písala že časti budú iné a nebudú sladké a tak ale... Božééé! :D toto nejde, Liam a Natasha! ony sú... niečo.. :D ja neviem! :D Harry a Nattaly, Natasha a Liam :D týchto zbožňujem! ;DD

Listen To Your Heart ;* dvadsiata šiesta časť.

Zobudiť sa o piatej ráno, nejsť do školy a spať niečo okolo 20 hodín dokážem len ja! ;DDDD Och, ale dnes bolo znova v škole úžastne! :D zbožňujem tých retardov! ;33 ďakujem za komentáre a nádhernú návštevnosť! :)

"Mala by som sa už vrátiť, ráno bude zasa všetko hore nohami a Sandra bude zas všetko riešiť. Rozumieš, ďalšie prehliadky a moje skvelé chvíľky ktoré jeden deň skončia tým že som na trosky nadrbaná spolu s babami alebo do rána na romantickej večeri s tebou a ďalšími tisíckami dievčat a novinárov nalepenými na oknách." zo smiechom som pokrútila hlavou nad tými šialenými ľuďmi ktorý obkľúčili celú reštauráciu a na stôl som si kreslila imaginárne vzorce.
"Pokiaľ má Sandra takú povahu ako Paul určite sa nemáš čoho báť. Ideme?"
"Ideme? Myslela som si že  ťa chalani ráno budú čakať na letisku."
"To budú ale až ráno. Nezvládnem to už bez teba Natasha a dobre vieš že bez toho aby si bola opäť moja ti pokoj nedám."
"Počkám vonku, niekto tvojich fanúšikov upokojiť musí." S úsmevom na perách som sa odsunula od stola a s nasadeným malého kabáta som vyšla medzi ľudí ktorý ma v okamihu obkľúčili.
"Natasha, prosím podpíšeš sa mi?"
"Už ste konečne znova spolu?"
"Je Liam skutočne taký skvelý ako tvrdíš v každom rozhovore?!" prekrikovali sa všetci naraz s čoho sa mi príjemný pocit rozplýval v tele.
"S Liamom sme zatiaľ veľmi dobrý kamaráti ale to sa môže hoci kedy zmeniť, Liam je perfektný a tebe sa veľmi rada podpíšem." Odpovedala som všetkých jedným dychom a do rúk som si vložila malý fialový zápisník do ktorého som rýchlo napísala venovanie s podpisom.
"Takže veľmi dobrý kamaráti." Ozval sa mi pri uchu Liamov hlas spojený zo slabým smiechom.
"Máš nejaký problém Payne?"
"Jeden neskutočne veľký."
"Počúvam."
"Pretože ťa poznám tak dobre že keby sme len veľmi dobrý kamaráti nedovolíš mi toto spraviť." S úsmevom sa ku mne priblížil a jeho pery sa jemne dotkli tých mojich. Biele vločky  sa s neba sypali priamo na nás a zo zadržaným dychom  na nás všetci hľadeli.
"Si blázon vieš o tom?"
"Ale len tvoj blázon, Natasha? čo keby sme sa vzali?"
"Počkaj.. čo?!"
"čo keby sme sa vzali? sme dospelí a viem že si tá pravá."
"To je síce milé ale skutočne to chceš preberať práve tu?"
"Asi nie.. bol to len návrh ideme?" S nechápavým úsmevom som mu chytila ruku a pomedzi všetkých tých ľudí sme sa predrali až do nášho hotela. S únavou som hodila topánky do kúta, presne tak ako Liam a zvalila som sa na postel. Liamové ruky ktoré sa mi jemne dotýkali brucha a slabé bozky ktoré mi venoval na krk mi vyvolávali zimomriavky po celom tele. Pri počutí hudby ktorá prichádzala s môjho mobilu sa mi na tvári objavil otrávený pohľad.
"Kašli nato."
"čo ak je to Sandra?"
"Tak bež.."
"Hneť som tu!" zo smiechom som ho rýchlo pobozkala a zbehla som pri mobil na ktorom mi svietilo Niallove číslo.
"Natasha! Musíte okamžite prísť do nemocnice!"
"Do nemocnice?! kam? čo.. čo sa stalo?!"
"Danielle, ona začala krvácať!"
"Kde ste?!"
"V New Yorku, pred pár hodinami sme prileteli.. Prosím pohnite si!" ozval sa mi v hlave Niallov vystrašený hlas spojený zo slabými vzlykmi a v mojich očiach sa objavil neskutočný zmätok.
"stalo sa niečo?"
"Ja.. my.. musíme ísť do nemocnice.."
"čo sa stalo?!"
"Danielle.. ona začala krvácať.. ja... Liam čo ak sa jej alebo dieťaťu niečo stane?!"  Nervózne som šepla a rozbehla som sa späť na chodbu kde som sa obliekla a zo zmäteným pohľadom som stopla taxík..

"Kde je?!"
"Na sále.."
"čo sa stalo? rodiť mala až o mesiac.."
"Netuším.. my sme prišli ku ním na hotel a bola v poriadku ale zrazu jej prišlo zle, odpadla a začala silno krvácať.."
"Pane bože.." slabo som šepla a nervózne som sa posadila na jednu s voľných stoličiek a môj pohľad som venovala prázdnemu miesto na zemi. Ticho ktoré vládlo na chodbe ma privádzalo do šialenstva a to čakanie na výsledok práce lekárov ma zabíjal.
O pár hodín.
"Sú v poriadku?!" vyletela som na lekára hneť po otvorení dverí a všetci sme sa postavili oproti nemu.
"Nevieme síce čo spôsobilo tak skorý pôrod ale môžeme vás ubezpečiť že aj Danielle aj dieťatko bude v poriadku. Bolo to pre nich vyčerpávajúce takže aj Danielle aj malá siláčka sú v poriadku." s úsmevom nám oznámil lekár a mojím telom sa zrazu rozšíril pocit neskutočného šťastia.

"Takže?"
"Takže?" zo smiechom som zopakovala Sophie a nechápavo som sa zadívala na Bellu ktorá ma hypnotizovala pohľadom.
"Ste spolu?!"
"Ako sa to vezme."
"Akože ako sa to vezme?!"
"Chodíme spolu ale on.. spýtal sa ma či sa nevezmeme. len tak medzi rečou ale... proste.."
"Proste ho miluješ? Natasha načo preboha čakáš! ten chlapec si ťa chce zobrať a ty nám to tu hovoríš namiesto toho aby ste rozoberali plán svadby?!" z vážnym pohľadom sa na mňa zadívala Sophie.
"To mám akože teraz vstať s postele, ísť o dve poschodia hore a zaklopať mu na dvere zo slovami "kedy budeme mať svadbu" či čo?"
"Napríklad."
"Kravy." zo smiechom som sa posadila na postel a vážne som sa zahľadela do okna.
"Tak mu to povedz ráno."
"Odchádza už zavčasu späť do Londýna a ja mám prehliadku."
"To nechaj na nás." S tajomným hlasom prehovorila Bella s čoho v izbe nastal opäť náš nekontrolovateľný smiech.

Nečítala som po sebe ale všimli ste si že mám zvláštny štýl písania? :D ja už ani neviem či píšem Ja či On rozprávanie a či Prítomný a či Minulý čas! :DDDDDDDDD 

Listen To Your Heart ;* dvadsiata piata časť.

časť opäť o ničom a nezmyselná! ;DDD 

"Nevládzem!" zo smiechom som zahlásila a unavene som sa posadila na jednu zo stoličiek a hlasito som si vydýchla.
"Zlatko, toto je len začiatok! bolo to len zopár prechádzok, horšie to bude keď budeš mať desať centimetrové podpätky."
"Povzbudivé!" s nechápavým pohľadom som pokrútila hlavou a načiahla som sa  za mobilom ktorý mi vibroval na stole.
"Prosím?"
"Konečne! čo tam s tebou do pekla robia?"
"Nič zvláštne, mala som prehliadku. Stalo sa niečo?"
"Stalo sa to že tvoje dokonalá kamarátka ma narodeniny a ty sa ani neozveš!"
"Prepáš Danielle, nestíhala som. každopádne všetko najlepšie."
"Nie! týmto si to nevyžehlíš. čo povieš na takú malú párty?"
"Danielle, ty si tehotná a v Londýne. Ja som sa pred pár dňami rozišla s Liamom a mimochodom som v New Yorku."
"To je síce pravda, ale dozor potrebuješ! o takej siedmej priletíme spolu s babami. Priprav sa na divokú párty."
"Divokú párty v podaní jednej tehotnej, druhej ktorá ma myšlienky ako zdrogovaná a ďalších ktoré sú alkoholické trúby?"
"To nerieš! večer sa vidíme." Zo smiechom zahlásila a zložila to. S úsmevom na tvári som sa postavila zo stoličky a postavila som sa pri Sandru ktorá sa ešte stále nervózne pozerala na baby.

Úzke čierne šaty ktoré sa pod svetlami trblietali, čierne tenisky, šampanské v ruke a náš smiech ktorý sa ozýval celým klubom.
"všetko najlepšie Danielle!" zvrieskli sme všetky naraz a skupinovo sme ju objali. Po večeri ktorý sme všetky okrem našej budúcej mamičky Danielle prepili a vyvrieskali do ulíc sme sa zobudili všetky pokope a celé zničené v moje hotelovej izbe. S príšernou bolesťou hlavy som sa zadívala na hodinky ktoré ukazovali 18:28 s čoho mi prebehol mráz po chrbte. S našetvaným pohľadom som sa načiahla za mobilom na ktorom sa mi zobrazilo 8 zmeškaných hovorov čo bolesť mojej hlavy neuveriteľne zosilnelo.
"Volala si mi?" s ospravedlňujúcim tónom som zahlásila hneť po zdvyhnutí a unavene som sa oprela o parapetu.
"Och, myslela som si že sa ti niečo stalo! kde zas si?!"
"Akože kde som?"
"Nehovor mi že si zabudla na tú prehliadku! už o pol hodinu musíš byť na scéne a teba nikde!"
"Sakra! hneť som tam!" Nervózne som zašomrala a do čiernej kabelky som nahádzala rôzne kraviny. S krátkym odkazom ktorý som prilepila na chladničku som vybehla znova do zasneženého počasia a stopnutím taxíka som si to namierila na jednu s najväčších prehliadok New Yorku. Po niekoľko minútovom monológu Sandry ktorý spočíval len s nadávok na moju adresu a kriku som sa konečne dala dokopy a vyšla som na javisko.

"Daj si prestávku.." oznámila mi po pol hodine nezmyselného prezliekania Sandra s čoho sa mi v očiach zobrazili malé iskričky. S úsmevom na tvári som si to namierila k stolu s jedlom a zobrala som si s neho kúsok s hrozna.
"Skutočne? s tohto sa nikdy nenaješ."
"Danielle! bože zlatko, čo tu robíš?"
"čítala som si odkaz, chcela som sa pozrieť na našu modelku! niečo pre teba mám, môžeš na chvíľku?"
"Ale skutočne len chvíľku." zo smiechom som ju nasledovala pomedzi uličky medzi ľuďmi až sme zastavili na konci s čoho sa mi na tvári zjavil sklamaný pohľad.
"Ja nemôžem.."
"Natasha! aspoň to skús.."
"fajn.." zo slabým hlasom som sa posadila pri Liama  a nemo som hľadela na náramky na mojej ruke.
"pristane ti to."
"ďakujem. o čom si sa chcel rozprávať?"
"Natasha cítim sa ako malý chlapec. všetko čo robím kazím, nedokážem sa na nič sústrediť, každá jedna vec mi pripomína teba a to som bez teba len pár dni! Paul po mne už pár dni kričí kvôli tomu že sa kvôli mne odkladajú dôležité veci, a vždy keď vidím nejakú vec spojím si ju s tebou. Natasha je mi jedno či budeme mať deti vlastné alebo adoptované ale to nie je dôvod na to aby sme a rozišli! Spolu do dokážeme, len prosím dovoľ mi to zvládať s tebou. Ja skutočne neviem čo mám robiť, si jediné dievča kvôli ktorému riskujem nenávisť od tisícok ľudí, opustenie skupiny a pozeranie sa na nejaké dievčatá ktoré si hovoria modelky a popri tom ty pri nich žiariš ako kvietok."
"Liam ja.. ja neviem.. vieš si predstaviť koľko ľudí ma nenávidí? postavím sa na ulicu a všetci na mňa ukazujú ako na tú zlu a pritom som im vôbec nič nespravila.."
"to nechaj na mne, už nikdy sa na teba nikto krivo nepozrie.. len prosím, daj mi aspoň malú šancu. nejaké naznačenie na to či by sa náš vzťah dal ešte zachrániť."
"Dokáž mi či by si bol ochotný byť s niekym nemožným."
"nie si nemožná! Dnes o 20:40?"
"Kam?"
"to nechaj na mňa. prídem pre teba" S úsmevom ma jemne chytil za ruku s čoho sa mi na tvári objavil malý náznak konečného šťastia.

"Si si istá že je to v pohode?"
"Vyzeráš dokonalo zlatko! už bež prosím ťa, ten chlapec ťa nebude čakať večnosť!" zo smiechom mi upravila vlasy El a "vysotila" ma pred dvere kde už čakal Liam.
"si nádherná."
"Už si mi to dnes spomenul, ideme?"
"To pretože je to pravda. Ideme a prepáč."
"Prepáč začo?"
"Za tých zopár ľudí ktorý stoja pred hotelom pretože dúfajú že mi podľahneš a budeš konečne so mnou."
"To nemyslíš vážne?!" s vážnym pohľadom som sa na neho zadívala keď som sa ocitla pred niekoľko tisíckami ľudí s rôznymi transparentmi a strážnikmi.
"Pre teba všetko zlatko."
"To že mi ukážeš ľudí ktorý nás majú radi neznamená že ti podľahnem." Zo smiechom som sa na neho zadívala a s úsmevom na perách som vyšla do stále chladného počasia.. 

Listen To Your Heart ;* dvadsiata štvrtá časť.

4,252 ľudí?! Zbožňujem vás! :) Prepáčte že včera nebola časť ale... opravovali sme s Niallom rozbitú posteľ! :DDD Kamuš, myslím že ty to chápeš! ;DD Keďže ste m písali že či nebude časť tak ju tu teda máte :)

"Och bože, zlatko si  v poriadku?!" vytrhla ma s môjho rozmýšľania Danielle ktorá sa z ničoho nič zjavila v izbe zo slzami v očiach.
"Ja...Všetko je v poriadku."
"Keby je všetko v poriadku určite nenecháš ten mobil len tak vyzváňať! čítala som si celú tú konverzáciu, je to len nejaký idiot ktorý vám nepreje vzťah, sú tisícky ktoré vás zbožňujú! Nič si s toho nerob, každá z nás ktorá vstupuje do vzťahu s chalanmi vie že si s tým musí raz prejsť."
"Danielle, ty to nechápeš! Keby je to len taká obyčajná správa asi na to kašlem nemyslíš?! Ten človek vie o mne všetko, o tej autonehode, o tom že s ním niekedy chodila a ja o tom.. o tom že nemôže mať deti!"
"Natasha, zlatko ty a Liam ste si súdení! žiadny idiot ktorý si myslí že tým že vypustí na verejnosť nejaké veci ktoré keď aj sú pravda vás dvoch rozdelí je tupec! Liam je citlivý a určite všetko chápe."
"Nie, nemôžem s ním zostať! som nikto, nedokážem mu dať ani len deti a ničím mu s tým všetkým celý život! prichádzajú o fanúšikov a to len kvôli chvíľkovej láske."
"Nie je to chvíľkové. Nerob blbosti, Natasha vy to zvládnete uvidíš."
"Ako? pred tým si všetci mysleli že budete mať malé dieťa a začali ťa milovať, a mňa? Nenávideli ma vtedy a teraz už absolútne.."
"Nechápem prečo sa o nich zaujímaš! Miluje ťa Liam a to je hlavné nie?"
"Pochybujem že ma bude milovať keď sa bude pozerať na chalanov ako sa hrajú zo svojimi deťmi a on bude len ticho trpieť a tváriť sa že je všetko  v poriadku.."
"Zodvihni mu ten telefón."
"Nie, o týchto veciach sa cez hlúpi telefón rozprávať nechcem."
"Tak bež za nim."
"Potrebujem si vyvetrať hlavu.. asi pôjdem von."
"sú štyri hodiny ráno."
"Londýn nespi nikdy." S nasadením čiernej koženej bundy a čižiem som zabuchla vchodové dvere a vyšla som do chladného Londýna. Svetlá ktoré vytvárali kúzelnú atmosféru boli pri bielom snehu dokonalé. S myšlienkami ktoré mi blúdili hlavou tak neskutočne šialene som sa ocitla na mäkkej zemi oproti nejakej žene.
"Teraz ti nemá ako pomôcť tvoj milovaní braček alebo Liam čo?!" Nenávistne na mňa zvrieskla a v mojich očiach sa zjavili malé slzy.
"čo o do mňa chceš?!"
"Nechaj si tuto drzosť pre niekoho iného! čo chceš od Liama?! peniaze máš a svoje primitívne kamarátky nájdeš aj v Holmes Chapel."
"Ja Liama milujem! čo na tom sakra nechápete?! nepotrebujem žiadne jeho peniaze a ani vaše fanúšikovské požehnanie na to aby som s ním mohla byť!"
"To od nás ani nikdy nedostaneš! Liam má byť s Danielle a nie s nejakou naivnou pipkou ktorá sa s ničoho nič zjaví v Londýne a všetko zničí! nedokážeš mu dať ani deti tak čo s ním chceš riešiť!"
"Si len obyčajná kurevská fanúšička ktorá si myslí že keď opustím Liama a Danielle si dá pohov môžeš ho mať, ale vieš čo?! Liam by si s takými odpornými deckami v živote nezačínal!" zo vztýčenou hlavou som sa pozbierala zo zeme a silno som do nej narazila. S rozbúšaním srdcom som sa rýchlim krokom rozbehla späť na ulicu vedúcu k nášmu domu a s nechápavým vydýchnutím som zabuchla dvere.

"Vieš že robíš totálnu kravinu. nemôže ťa ovplivňovať nejaká fanúšička."
"Danielle, ubehol už týždeň. Dnes sa chalani vrátia domou, potrebujem sa s ním len porozprávať a potom odísť na prehliadku."
"je to tvoje rozhodnutie."
"a je to to najlepšie, pre všetkých." S malým náznakom úsmevu som zapla zips na poslednom kufri a odniesla som ho do auta. S krátkym objatim Danielle a jej pekne vypuklého bruška som nastúpila a odviezla sa na letisko kde už čakala Sandra.
"Pripravená?"
"Dúfajme že áno, potrebujem si ešte niečo vybaviť. stíham?"
"Letí nám to za pol hodinku bež." s úsmevom ma pohladila po ruke a ja som s vyčítavým pohľadom vykročila ku lavičkám. po dvadsiatích minútach čakania sa predo mnou konečne zjavil Liam spolu s kuframi a chalanmi.
"Bál som sa o teba láska, stalo sa niečo?"
"Musíme sa porozprávať."
"Počúvam."
"Liam mali by sme sa rozísť, bude to tak lepšie. Ja.. nedokážem sa pozerať na to ako trpíš vždy pri každej správe o mojej neplodnosti ktorú ti posielajú fanúšičky. S Danielle alebo s nejakou inou ti bude lepšie.. Máš svoj život a ja ten svoj, k čomu bol tento vzťah vlastne dobrý? Sme ešte deti Liam, máme celý život pred sebou a.. myslím že s pauzou si uvedomíme že to ide aj bez toho aby sme boli stále spolu."
"Natasha neblázni! existujú rôzne veci ktoré môžeme podniknúť! môžeme si adoptovať dieťa alebo.."
"Nie Liam, viem ako strašne si túžil po svojom, nemôžem ti to spraviť.." zo slzami v očiach som postila jeho ruku a s ničeným pohľadom som sa vrátila späť ku Sandre.
"všetko v poriadku?"
"Toto v poriadku nebude nikdy.." zo slabým pípnutím som sa zaradila pri ostatné dievčatá a s posledným pohľadom ktorý som venovala Liamovej smutnej tvári som nastúpila.. 

Listen To Your Heart ;* dvadsiata tretia časť.

 Ten skvelý pocit keď sa pozriete okolo seba a vidíte koľko ľudí pri vás stojí bez ohľadu na okolností. Uh, a ďakujem za komentáre! :) 

Veľká budova, úzka chodba a jediné dvere ktoré ma delia od konečného šťastia modelky. S veľkým nádychom a upravením ružovej sukne som s odhodlaním zaklopala na hnedé dvere spoza ktorých sa ozval milý hlas nejakej ženy.
"Dobrý deň, ja som Natasha Styles, prišla som na ten pohovor o modelku."
"Oh, Natasha. Veľmi rada vás vidím! Bála som sa že už neprídete. Nech sa páči posaďte sa."
"Ďakujem, tak dalo by sa dohodnúť na nejakej práci?"
"Samozrejme že budete musieť ešte uspieť pred porotou ale vyzeráte byť nadaná a ste nádherná takže myslím že nejaký veľký problém by v tom nebol. Každopádne budete potrebovať nejaké štýlové šaty na večeru, plavky alebo obyčajné. Jednoducho niečo v čom presvedčíte porotu  pritom sa v tom budete cítiť pohodlne."
"V tomto by problém nebol určite, aj keď menším problémom bude či sa do tých vecí zmestím."
"To nech vás netrápi. Viete čo? tento papier podáte slečne vo dverách na konci chodby, tá vám vyberie nejaké veci a upraví vás. Keď budete pripravená tak vás zavedie do našej malej sály v ktorej ukážete čo je vo vás." S úsmevom mi do rúk podala preložený bieli papierik. S ďakovným kývnutím som zatvorila dvere a poslušne som prešla na koniec chodby ku ďalšiemu kúsku skladanky môjho sna.
"Ty budeš asi Natasha však?" S prekvapeným pohľadom a s iskričkami v očiach na mňa prehovorilo mladé dievča po tom čo si prečítalo papierik ktorý som jej podala do rúk. S chabým prikývnutím som vošla dnu a nervózne som sa posadila na čiernu stoličku pri zrkadle.
"Takže nová modelka ktorá sa potrebuje ukázať pred prísnou porotou."
"Pokiaľ nepadnem dole alebo niečo nepokazím tak názov modelka bude istejší."
"Určite ti to pôjde skvelo, mali sme tu už rôzne "modelky" ktoré postúpili takže ty to máš určite vyhraté."
"S tými šatami určite." ironicky som poznamenala a už uvoľnenejšie som si položila malú kabelku na stôl.
"Toho sa báť nemusíš, takže aké zadanie ti dala?"
"Plavky, večera a obyčajné oblečenie."
"Uch, tak začneme plavkami?"
"Mám na výber?" Zo smiechom som sa na ňu zadívala a spolu s ňou som prešla ku veľkej skrini s rôznymi šatami. Po stovkách otočiek, desiatkach make-upou a predvádzaním sa medzi vážnou porotou som sa celá vyčerpaná opäť vrátila ku tej žena a unavene som si vydýchla.
"Namáhavé?"
"Neskutočne."
"Natasha, na vašu adresu boli len samé chváli, myslím že sa neoplatí vás zbytočne zdržiavať aby ste si oddýchli a poriadne to oslávili. Myslím že si môžeme podať ruku. Vidíme sa o týždeň na menšej prehliadke. A mimochodom som  Sandra Sparks." S úsmevom ku mne nastrčila ruku a na mojej tvári sa zjavil prekvapený pohľad zmiešaný s obrovským úsmevom. Po ochotnom potraseni som vyšla von do chladného, stále zasneženého, nočného Londýna. Po úspešnom stopnutí taxíka som nedočkavo čakala na teplo Liamovho domu. S príšernou bolesťou nôh kvôli vysokým topánkam a únavou ktorá vládla v mojom tele som všetky veci hodila na malú slabo hnednú skrinku a spolu s notebookom som sa hodila na posteľ. Po nekonečnom čakaní na spomalený skype som sa spokojne oprela o "hlavu" postele a s úsmevom som sa zadívala na Liama.
"Zvládaš všetko?"
"Všetko, dnes som sa zastavila v tej agentúre. O týždeň sa mám zúčastniť menšej prehliadky."
"To je skvelé zlatko."
"Stalo sa niečo?"
"Nejaký idiot povedal novinárom o tom nemanželskom dieťaťu ktoré čaká Danielle. Je s toho úplne mimo, napadajú ju ešte viac než pred tým a neprospieva to ani skupine, ani jej a určite ani dieťaťu."
"Ou.. to je mi ľúto! Je ešte stále v Holmes Chapel?"
"Už nie, chcela sa vrátiť do Londýna, buď je na letisku alebo už v lietadle."
"Skúsim sa s ňou porozprávať."
"To bude najlepšie.. určite si v tomto budete rozumieť."
"Ako to myslíš?"
"Vlastne.. nič, doma všetko v poriadku?"
"všetko je v najlepšom poriadku Liam! môžeš mi vysvetliť čo sa sakra stalo?!"
"Fanúšičky nás nejako vypárali. Už minimálne polovica vie o našom vzťahu a nechcem aby ti ubližovali."
"Viem sa o seba postarať, to nech ťa netrápi Liam. Som unavená, voláme si zajtra." s úsmevom som mu zakývala a vypla som hovor. S neskutočnou únavou ktorý moje telo pohlcovala každú minútu viac som sa dosť nešikovným spôsobom prezliekla do Liamovho tričko a s úsmevom na tvári som sa s nim odfotila. Po úspešnom nájdení káblu som pridala na Twiter fotku a pozorne som si čítala každý jeden nenávistný komentár.
 "Naivná štetka, myslíš si že keď si sestra Harryho si niekto?!"
 "Obyčajná suka, nestačí ti že máš za brata Harryho?! musíš nám kradnúť aj Liama? úbohosť.." všetky podobného typu ktoré mi s mojimi pocitmi nerobili vôbec nič až na jeden.. Na vážny komentár s presvedčivým obsahom a zraniteľnými slovami. 
"O o ti ide? o rozdelenie Liama od Danielle keď sú tak šťastný a kvôli tvojej debilite trpí celá skupina? všetky fanúšičky ktoré chceli malého Liama alebo malú Danielle, malé dieťa ktoré ti Liamovi nedokážeš dať? Oh, áno. Ako dlho si si myslela že tvoje tajomstvo že po tej autonehode ktorú spôsobil tvoj priateľ ktorý skončil na psychiatri si sa stala neplodnou? Aj tak si raz Liam otvorí oči a uvidí čo vedľa seba má namiesto anjela menom Danielle."
Zo slzami v očiach ktoré sa mi postupne kotúľali po líci som nemo hľadela na každé jedno slovo a s nechápavým krútením hlavy som zaklapla Notebook. S rukami na tvári a tichými vzlykmi ktoré zo mňa vychádzali som sa posadila na posteľ. Zvuk môjho mobilu ktorý začal šialene vyzváňať s Liamovím menom na obrazovke ma neskutočne zrážal na zem...

Uch! :D Prepáčte, nejako som túto časť zabudla zverejniť :) Inak! Zajtra časť nebude pretože o 5:00 ráno budíček a cesta domou bude asi o 20:00 ;D aj to neviem či náhodou neskončím na ihrisku ;DDD Komentár? :D 

Strážny Anjel! ♥ Louis and Cheryl- Jednodielovka :)

Poznáte ten pocit keď máte v ušiach slúchadlá a počúvate smutné, deprimujúce pesničky a zrazu. Zrazu sa pozriete na fotku Anjela a dostanete nepochopiteľný nápad na jednodielovku? ;D Je nepochopiteľná a opäť mierne psycho a dúfam že na nete ešte nič takéto nie je lebo ma mrde -,- už som dokonca našla aj príbeh ktorý je to isté čo ten môj -,- Okey, nemenujem človeka ;DDD

Počúvajte pri tom Toto ;3

Obyčajný deň, zatiahnuté Londýnske počasie a slabý, chladný vietor ktorý spôsoboval šuchot farebného lístia. Stovky ľudí ktorý sa prechádzali pomedzi uličky známeho Londýnskeho parku boli niečím zvláštny. Láskou? Prázdnotou? Smútkom? Nezáujmom? Starosťou s každodenných problémov alebo proste len dôvodom úniku s reality? Každý bol iný no cez to všetko mali všetci niečo spoločné. Možnosť dýchať, žiť a užívať si život najviac ako sa dá. No vráťme sa pár mesiacov do minulosti.

Zničeným a ubitým pohľadom si opäť sadám na horúcu cestu a hlavu nakláňam ku slnku ktoré mi príjemne zohrieva tvár. Bez otvorenia oči sa usmejem nad človekom ktorý mi kradne slnečné lúče a vytvára mi tmavý tieň cez polovicu tela.
„Meškáš.“ Zo smiechom som sa vyšvihla na obe nohy a už s otvorenými očami som silno objala toho najlepšieho kamaráta a najlepšieho chlapca v celom Doncasteri.
„Prepáč, veď to poznáš mama ma opäť naháňala s prihláškami.“ S úsmevom na perách sa odtiahol a potiahol ma na zem na ktorej som do teraz sedela.
„Už si si to rozmyslel?“
„Asi to skúsim. Mama bude mať radosť a nič za to nedám.“
„Máš dokonalý hlas, určite do dotiahneš ďaleko.“
„Len pokiaľ budem mať pri sebe to najlepšie dievča.“
„Pokiaľ to najlepšie dievča nenecháš sedieť doma a nezabudneš na ňu tak pri tebe bude stáť určite navždy.“ Zo smiechom a malým pichnutim ostrého noža ktorého mi správou že do X-factoru nastupuje zabodol, sa začal ten bláznivý kolobeh. Hneť po prvom kole jeho vystúpenia som vedela že s neho bude obrovská hviezda, všetko bolo v najlepšom poriadku, každý deň sa mi ozval tak ako to sľúbil až do dňa ktorý mi môj život zmenil do všetkých detailov. „Konečne som si tu našiel skvelého kamaráta! Volá sa Harry a je skvelý vtipkár, určite si budete rozumieť!“  Pípla mi SMS-ka ktorá mi namiesto úsmevu spravila neskutočné nervy a smútok. Nervózne som hodila mobil na posteľ a zo slzami v očiach som sa posadila na okraj postele a zahladila som sa na fotky na ktorých sme boli v zábavných kostýmoch mrkvy a zajaca na oslave našich piatich narodenín. Prešiel deň, dva, tri.. mesiac... dva a Louis sa absolútne neozval, okrem správ o tom ako sa jeho skupina One Direction skvelo rozbieha a fanúšičiek po celom Doncasteri ktorý ma na ulici zastavali s tým či by som mu na neho nedala číslo som o ňom nevedela vôbec nič. Až na výnimku že moje priateľstvo a lásku ktorú som mu potajomky venovala nepotrebuje. Hlúpa práca predavačky v obchode v ktorom sme si pred nedávnom kupovali sladkosti mi každý deň prinášala tisícky spomienok. Opäť ďalší blbý deň s neskutočnými nervami ktoré som už nezvládala. Unudene som hodila tašku do kúta a postavila som sa do stredu izby. Stovky fotiek s úsmevmi chalana ktorý mi môj život tak neskutočne pokazil ma prinútili vydať hlasité vzlyknutie. S očami plných sĺz som sa postavila na posteľ a všetky fotky som strhla.. S dopadom ako pierko sa všetky prilepili na zem. Všetky až na jednu. Na fotku na ktorej máme 15 a zo zamilovanými pohľadmi sa na seba dívame. S miernym pokrčeným a rozmazaným kvôli slze ktorá dopadla do stredu si ju vkladám do vrecka a do malého kufra balím všetky potrebné veci. S letenkou ktorú mi poslala mama pred pár dňami mierim na letisko ktoré mi môj život môže kompletne zmeniť alebo načisto zničiť.

Studený vzduch ktorý mi na odhalených rukách spôsobil zimomriavky ma jemne zatriasol. S potiahnutým kufra a zázračným stopnutím taxíka som si to namierila do najbližšieho hotela v ktorom som si položila všetky veci a vyšla som do ulíc Londýna. S ničenými vlasmi, prázdnym pohľadom a kruhmi pod očami kvôli nespavosti som zastavila pred malou kaviarňou ktorá ma niečím priťahovala. Zaujato som otvorila dvere ktoré kvôli zvončeku nad dverami vydali zvonivý zvuk som vošla do takmer prázdnej kaviarne v ktorej sedel zamilovaný párik. Nádherné dievča a môj Louis. S očami plných sĺz som sa nemo zadívala na jeho nádhernú tvár ktorá sa počas tých rokoch tak neuveriteľne zmenila. Malá vázička s kvetmi ktorá omylom dopadla na zem kvôli mojej nešikovnosti spôsobila Louisove zaujatie na moju tvár.
„Cheryl..“ jemne šepol a podľa pohľadu jeho zmetenej tvári som pochopila že som tá posledná osoba na ktorú by si mal pamätať. S pokrúteným hlavy som spravila krok dozadu čo spôsobilo tvrdé narazenie do steny.
„Cheryl! Si v poriadku? Čo.. čo tu robíš?“
„Nič.. ja.. nemala som sem chodiť.“
„Páni.. vyzeráš inak..“
„A ako by  malo vyzerať dievča ktoré mesiace čakalo na svojho najlepšieho kamaráta ktorému sa všetkými možnými spôsobmi snažilo dokázať že ho miluje?“ Potichu som šepla a otočila som sa na odchod. Jeho jemná ruka ktorá sa mierne dotkla mojej a pohľad jeho dievčaťa ktorá sa ma s nim snažilo zavraždiť ma prinútil vytrhnúť sa a rozbehnúť sa von. Kvapky dažďa ktoré sa s oblohy liali v maximálnom množstve mi vytvárali naivný pocit že sa medzi nimi moje slzy stratia. Zo sklonenou hlavou som kráčala po ceste s ktorej sa postupne stávala mierna riečka. Preplnené mesto ktoré ako keby zaspalo mi pripadalo tak tajomné, nezvyčajné a pokojné. Pomalým krokom som prešla k mostu cez ktoré prešlo jedno auto a posadila som sa na železné zábradlie. Výhľad na hlbokú vodu a dúhu ktorá sa vytvárala na oblohe mi pripadal neskutočný. S vrecka v ktorom ma niečo neustále tlačilo som vybrala fotku a zadívala som sa na ňu. „Vraj navždy spolu“ potichu som pípla a pobozkala som fotku. S jemným prejdeným po spomienkach ktoré mi tak neuveriteľne chýbajú som fotku roztrhala na drobné kúsočky a s fúknutím som ich nechala spadnúť do rieky.
„Cheryl!“ Ozval sa za mňou Louisov hlas čo moju zvedavosť pozdvihlo a srdce mi opäť začalo šialene búchať.
„Louis..“ prekvapene som povedala do vzduchu a snažila som sa otočiť. Kvôli dažďu ktorý zábradlie vytvárať maximálne šmykľavým som sa nešťastne potkla a vec ktorú som ešte pred pár minútami mala natrvalo premyslenú sa stala skutočnosťou a strach v mojom tele sa začínal dostávať na povrch.
„Niéé!“ ozýval sa mi Louisov hlas v hlave a vietor moje telo nadnášal ako pierko. Tvrdý dopad na zem a upokojujúca hudba ktorá sa ozývala s bieleho svetla všetku moju bolesť stratila. S vystrašeným pohľadom som sa zadívala na moje telo ktoré bezmocne a bez života ležalo na hladine vody. Snaha dostať sa späť bola nemožná. Krídla ktoré ma šteklili na pokožke ma nadnášali na oblohu..

S úsmevom na tvári stávam s miesta pod stromom a s krídlami ktoré moje biele šaty dopĺňajú sa posadím pri mladého chlapca ktorý sa s kruhmi pod očami, prázdnym pohľadom a bez vydania hlásku díva na fotku. Na moju fotku. Stále s úsmevom na tvári ho jemne pohladím po ruke a viac sa ku nemu priblížim. Vidí ma? Nevidí ma? Cíti ma? Necíti ma? Otázky ktoré sa mi šíria hlavou každé jedno tajné stretnutie.
„Viem že si tu.“ Jeho chrapľavý hlas sa ozval a môj pohľad sa vystriedal za nechápavý no pritom neuveriteľne šťastný. Jeho hlavu opatrne naklonil na moju stranu a zadíval sa mi priamo do očí.
„Je mi jedno že ma pokladajú za blázna, že mi neveria či ma opustili. Viem že si stále pri mne a si stále nádherná. Nemal som ťa vtedy opustiť,  urobil som strašnú chybu ktorú stále ľutujem. Všetko mohlo byť iné, keby ti namiesto SMS-ky zavolám a skutočne ti poviem čo sa stalo. Áno, stretol som sa s Harrym lenže.. on bol ten ktorý chcel aby som ti povedal že ťa milujem a ja som bol obyčajný zbabelec ktorý ti to nepovedal... všetko mohli byť teraz iné..“
„Osud nezmeníš ale to neznamená že sa musíš takto týrať. Louis máš štyroch najlepších kamarátov a dievča. Venuj sa im.“
„Lenže som stratil to najlepšie. Teba.“
„To dievča tu pre teba bude vždy.. ako strážny anjel.“ Slabo som ho chytila za ruku ktorá mu na tvári vyčarila smutný pohľad kvôli dotyku ktorý nepocítil. Zo slzami na krajíčku som sa opäť postavila a jemne sa usmiala nad jeho slabým úsmevom. Zostala som na zemi ako anjel kvôli nemu? Kvôli mne? Čistou náhodou či sa to tak malo stať? Táto otázka zostane navždy nezodpovedaná. No jedná vec ktorej odpoveď poznám na sto percent je tá, že s Louisom zostanem už navždy. Ako jeho  strážny Anjel..

I LOVE YOU! ;3 Prosím komentár! :)

Listen To Your Heart ;* dvadsiata druha časť.

"Stále si si to nerozmyslela? vieš že Paulovi vadiť nebudeš a chalani ťa majú radi."
"Nie Liam, je to tvoja práca a neboli by dobre aby sme spolu trávili čas každú minútu v dni. Ty pekne pôjdeš s chalanmi koncertovať a ja sa vrátim do Londýna. Aj tak je zajtra posledný dátum na tu skúšku modelky."
"Ozveš sa mi?"
"Každý deň zlatko. Mal by si sa ísť pobaliť, nechcem ťa zdržovať."
"Dobre vieš že ma nezdržuješ. Kedy ti to letí?"
"O hodinku, pomôžem ti s niečim?"
"Netreba, pobaliť sa snáď zvládnem. Sľúb mi že dnes dáme skype. nevydržím to bez teba."
"Budú to len dva týždne, ubehne to ako voda. Budeš predsa s chalanmi s ktorými sa určite zabavíš a večer budete mať koncerty. Ani sa nenazdáš a budeme opäť spolu."
"Pokiaľ si nenájdeš za ten čas niekoho lepšieho."
"Ľúbim len teba, jasné? Mala by som ísť. Aj tak cesta chvíľku potrvá."
"Pôjdem s tebou."
"To nemusíš."
"Ale ja chcem, bež sa obliecť vonku je chladno." Zo sklamaným pohľadom a falošným úsmevom sa na mňa zadíval. S hlasitým dupotom kvôli topánkam ktoré som mala na nohách som zišla do malej predsiene s ktorej som si zvesila bieli kabátik a vošla som do obývačky kde všetci pozerali nejakú rozprávku.
"Už ideš?"
"Musím Harry."
"Daj si pozor, dobre vieš že teraz budeš mať tisícky neprajníkov ale aj milióny fanúšikov."
"Harry, som tvoja sestra. Ja viem čo všetko to odnáša."
"Lenže teraz si aj Liamova priateľka."
"Dokážem sa o seba postarať. Pozdrav mamu pokiaľ s ňou budeš. Čaute decká!" s úsmevom som im zakričala a s vlasmi ktoré sa mi pri chôdzi nadvihovali som vyšla von. V nešikovnej chôdzi kvôli niekoľko centimetrov snehu som sa bezpečne dostala do auta v ktorom vládla neskutočná vôňa jablkovej arómy a príjemného tepla. Po tichej jazde ktorá spočívala len s počúvania nejakých pesničiek bežiacich na hudobnej stanici sme zastavili pred letiskom. Stovky fanúšikov ktorý stáli pred letiskom mi vyčarili neskutočný úsmev. Po pár podpisoch, fotkách a narážkach na moju adresu ktoré mi moju náladu neskutočne zhoršili sme sa konečne dostali do vnútra letiskovej haly. Desiatky ľudí ktorý sa prechádzali a hľadali svoj správny let mi spôsobovali točenie hlavy. Pri pohľade na pokojnú kaviareň spojenú s občerstvením som dostala neskutočnú chuť na kávu.

"Prepáč mi to vonku.. Naozaj nechápem inteligenciu niektorých fanúšičiek.." prelomil ticho Liam s čoho sa mi do oči opäť nahrnuli slzy.
"To je v poriadku.. bola som taká istá pamätáš?"
"Nebola si taká istá, už od začiatku som vedel že budeš budúca pani Payne."
"Nejaký si si istý."
"Sto percente. Budeš mi chýbať."
"Boli sme spolu len štyri dni Liam, no pokiaľ nepočítam ten týždeň nášho "vzťahu" pred tou nehodou."
"Na tom to nezáleží. A budú to dva týždne."
"Áno, o pár dni. Bože láska.."
"Si nádherná."
"Číslo letu 533 do Londýna letí o dvadsať minút!" Ozval sa hlas letušky v rozhlase a pri pohľade na Liamov sklamaný pohľad ma pichlo pri srdci. S miernym úsmevom som zasunula stoličku a odhodila som do koša prázdny plastový pohár s kávy. Ruka v ruke spolu s Liamom a mojim kufrom som sa postavila pred uličku vedúcu k lietadlu a zo slzami v očiach som sa otočila ku nemu. 
"Mala by som ísť.."
"zbláznim sa bez teba vieš to?"
"Zdá sa mi že to už pár krát v inom zmysle spomenul. Ľúbim ťa Liam."
"Ja teba viac, uh! skoro by som zabudol. zober si to prosím, bola si v ňom cez víkend nádherná." zo smiechom mi do rúk vložil poskladané tričko s čoho sa mi na perách opäť vyčaril úsmev. S pevným objatím a krátkou pusou som sa od neho odsunula a pomaly som kráčala ku vchodu do lietadla.
"Ľúbim ťa Natasha! Neskutočne ťa ľúbim!" zo smiechom mi zakričal s čoho sa mi na tvári zjavil pekne čudný pohľad spojený s iskričkami v očiach...

Krátka a o ničom časť ale baby :D ja neviem čo písať! :D mám tristo nápadov, toľko veci čo chcem napísať a keď zapnem blog som totálne vygumovaná! -,- každopádne prosím komentár a dnes vám dám jednu jednodielovku :)

Listen To Your Heart ;* dvadsiata prvá časť.

Pár veci na úvod, prvá ďakujem za komentáre :) cením si to! Druhá, cez 4000 návštev?! :O Milujem vás! A posledná asi len to že rozmýšľala som nad menšou úpravou blogu :) čo na to hovoríte? :)

S príšernou bolesťou hlavy ktorá mi pripravila skvelé spomienky na včerajší večer som sa rozospato otočila na druhú stranu postele a jemne som sa usmiala na Liama ktorý ešte sladko spal. Slabo som ho pošteklila na líci a pevne som som sa ku nemu pritískla, neodolateľná vôňa ktorá  sa šírila s jeho trička mi udrela do nosa ako tá najlepšia droga.
"Dobré ránko." Liamov chrapľavý hlas sa ozval po izbe a moje čelo obdaroval sladkým bozkom.
"Dobré, raňajky?"
"Uhm.. ale tie až neskôr! Táto poloha mi vyhovuje."
"Tiež nemám žiadne námietky. Liam? Viem že je to asi najčudnejšia otázka po ráne ale.. stalo sa v noci niečo?"
"Pokiaľ myslíš či sme spolu spali tak nie, úplne mi stačilo len teplo tvojho tela a vôňa tvojich vlasov ktoré ma šteklili celú noc na tvári."
"Prepáč, sľubujem že nabudúce sa vyspíš lepšie."
"Pri tebe sa vždy vyspím výborne."
"Ľúbim ťa Liam."
"Ja teba viac blázonko. ideme na tie raňajky?"
"Najskôr by som sa mala dať dokopy."
"Nepotrebuješ sa dávať dokopy, si sexy aj zo strapatými vlasmi, vyťahanom tričku a rozmazaným make-upom."
"To je síce milé, ale predpokladám že dole sú baby, chalani, mama a určite aj Robin. Nepotrebujem spôsobovať ranné infarkty. Bežím do sprchy."
"Čo tak šetriť vodou?"
"Pokúsiš sa o niečo a zavraždím ťa!" zo smiechom som sa od neho odsunula a pomaly som prešla do kúpeľne ktorá mi pripravila opäť ďalší šok s ostrého svetla...

Po sprche ktorá sa s pol hodiny zdĺžila na trištvrte som využila chvíľku voľna a s úsmevom som sa zohla s pre tašku s ktorej som si vybrala sivé tričko s dlhým rukávom a čierne rifle. Po menšej úprave mojich vlasoch ktoré od sprchy s Liamom vyzeralo proste "dokonalo" som si na nohy dala tenisky a nedočkavo som sa posadila na posteľ. Pri sledovaní Liama ktorý sa bez trička prechádzal po izbe a postupne sa obliekal mi po tele behali malé zimomriavky. S malými iskričkami v očiach som jemne ťukala s bruškami prstov po drevenom stolíku a s úsmevom na tvári som si v hlave premietala hriešne scénky.
"Ideme?" zo smiechom ma vyrušil s môjho mierneho úniku s reality Liamov hlas.
"Môžme." s úsmevom som ho chytila za ruku a jemne som ho potiahla po schodoch na terasu kde s raňajkami čakali už všetci. S úprimným úsmevom sa na mňa zadívala Danielle ktorá na mňa s jedným okom žmurkla a jemne si pohladkala vyčnievajúce bruško.
"Dobré ráno zaľúbenci! raňajky?" zo smiechom ma prebodla pohľadom Gemma ktorá sedela vedľa Harryho a bolo maximálne vidieť jej radosť v očiach.
"Bola by si taká dobra? Inak, kde je mama?"
"Svadobná cesta sestrička."
"Takže dom je len náš?"
"Aj tak sa dá povedať." s úsmevom mi podala Gemma do ruky dva taniere a spolu s Liamom sme sa posadili vedľa chalanov ktorý si túto spoločnosť určite užívali. Po skvelých raňajkách ktoré upratovala Gemma spolu s Harrym sme sa všetci presunuli do domu v ktorom vládlo príjemne teplo. S úsmevom na perách som vybehla po schodoch do hosťovskej izby ktorý po dnešnom ráne vládol neskutočný bordel. S hlasitým výdychom som sa zohla pre topánky a rôzne veci ktoré sa váľali po koberci.
"Si neskutočne sexy keď upratuješ." ozval sa spoza dverí Liamov hlas a v mojom brušku sa opäť ocitli motýliky.
"A ty budeš neskutočne sexy keď mi pomôžeš!" zo smiechom som mu do ruky podala jeho sako a s rukami v bok som sa mu zahľadela do očí. Pri pohľade na jeho ruku ktorá skĺzla na kľúčik ktorý bol vo dverách sa mi zachveli nohy.
"čo robíš?" zo smiechom som mu priložila ruky na hruď a zo širokým úsmevom som pokrútila hlavou.
"Nedokážem už dlhšie odolávať tej túžbe, si príliš neodolateľná na to aby som ťa nemohol mať len pre seba." Potichu šepol a jeho ruky mi priložil na boky. S tajomným úsmevom ma jemne pobozkal na krk a druhou rukou mi slabo prešiel po chrbte. Silno som mu omotala ruky za krk a nechala som sa "vyšvihnúť" na jeho ruky. Pri menšom potknuti ktoré spôsobili takmer hrozivý pád a smiech sme sa bezpečne dostali k posteli. Biele tričko ktoré mu rysovalo jeho nádherné telo som mu vyzliekla a jemne som ho pohladila po rozhoručavenej pokožke. Jeho pery ktoré sa mi stále hrali s tými mojimi mi vyčarovali mierny úsmev a jeho ruky mi blúdili po tele..

Fajn stop! :D ja túto časť nedopíšem! :D mám neskutočný výbuch smiechu a myslím že toto totálne stačí! :D domyslíte si samé! ;D Komentárik? :33

Listen To Your Heart ;* dvadsiata časť.

20 časť? :) neuveriteľne rýchlo to ide :) myslím že Natasha a Liam by si už zaslúžili byť spolu, nemyslíte? :) Poprosím komentáre :)

Studený vzduch mi jemne zamrazil pokožku a biele vločky sa mi prilepovali na dlhé hnede vlasy a voľný bieli svetrík. Potichu som nasledovala Harryho ktorý s vážnym a hlavne tajomným pohľadom kráčal predo mnou spolu s mojimi taškami.
"Inak.. dnes má mama svadbu." prerušil ticho ktoré medzi nami vládlo v zasneženej uličke a trochu postál aby som ho dobehla.
"Prosím?! to si mi chcel kedy povedať?"
"Myslím že veľa času na to povedať ti to nebolo."
"To teda áno.. prepáč že som tak zbabelo odišla a nastúpila som ku Danielovi."
"To je v poriadku, ale už nikdy to nerob jasné? si moja malá sestrička o ktorú sa chcem starať, ale nie spôsobom že sa za teba budem musieť každý deň modliť v nemocničných izbách."
"Mrzí ma to! Harry? späť k tej svadbe.. nemôžem tam ísť."
"Prečo by si nemohla?!"
"Harry, päť mesiacov som bola totálne mimo, mám zničené vlasy, nemám upravené nechty, šaty ani nič.."
"Natasha, dobre vieš že pre mňa a mamu si dokonalá vždy!"
"Presne, pre vás. Harry, ste moja rodina, je vašou povinnosťou myslieť si to.."
"Myslím že dokonalá si aj pre Liama."
"Čo tým myslíš?"
"Myslíš že to nevidím? ako sa na teba stále pozerá? pýta sa na teba? alebo za tebou každý deň chodil s kyticou ruží?"
"To je už na za nami.. jeho dievča ho čaká doma."
"Oou! on ti to nepovedal?"
"Nepovedal mi čo? to že čaká dieťa s Danielle? to že celé tie mesiace ktoré som žila len na prístrojoch aby som nezomrela si s ňou užíval? že sa s ňou prechádzal po meste len kvôli sláve a spokojnosti novinárov?"
"Typický Liam, vždy povie len nepodstatné veci."
"Nepodstatné?" mňa už nebaví každý deň na neho myslieť, plakať a spomínať na tie tri dni nášho "vzťahu" chcem byť konečne šťastná Harry." ticho som šepla a pomaly som otvorila v chodové dvere. Pohľad na Danielle ktorá v rukách držala biele šaty s ružovou mašličkou a bielymi topánkami, El ktorá v rukách držala rôzne prípravky na vlasy, Perrie ktorá mala make-upi, lesky, špirály a rôzne drobnosti, Leu ktorá sa usmievala a nedočkavo prestupovala s nohy na nohu a Sophie ktorá pevne držala Niallovi ruku a druhou balón v tvare srdca, Louisa, Zayna a Bellu ktorá sa hodila Harrymu okolo krku mi do oči nahrnul stovky malých sĺz a na tvári sa mi vyčaril obrovský úsmev. No pri hľadaní Liama ktorý nikde nestál sa môj úsmev s tváre vytratil a zostali len slzy..
"Dosť bolo sĺz! musíš sa dať predsa do kopy, svadba je už o pár hodín!"
"To mám ísť do lietadla v tomto?"
"Zlatko, kto povedal že mi nepôjdeme s vami?" zo smiechom sa ozvala Danielle s čoho sa mi do očí opäť nahrnuli slzy. Zo slabým úsmevom som prešla do kuchyne kde som si s chladničky vybrala vychladenú vodu a utrápene som sa posadila na barovú stoličku.
"Natasha? máš chvíľku času?"
"Jasné.. o čo ide Danielle?"
"Viem že som chodila s Liamom, viem že čiastočne za to že si mala autonehodu môžem aj ja, viem že som tehotná a pre teba to znamená koniec sveta ale prosím vypočuj ma! nedokážem sa pozerať do tvojich očí ktoré sú plné kamarátstva a pritom sa pri pohľade na mňa trápia."
"Porozprávať sa bude asi lepšie než vyhýbanie."
"Som rada že to takto berieš.. Liama som skutočne milovala, zo začiatku, po druhé sme sa do kopy dali len kvôli fanúšikom a manažmentu. vkuse sa nám staral do vzťahu a keď sme im konečne vyhoveli zas nás ku sebe tlačili. bola to len láska na silu a videla som ako sa Liam trápi. Vtedy, keď si prišla do izby, viem že sme si dali pusu ale bola to kamarátska a rozlúčková. Nie len Liam si počas nášho vzťahu našiel dievča, mala som jedného chalana. vyzeral byť v poriadku a nedopatrením som s ním otehotnela. a ako to dopadlo? Zbabelo ušiel a nevrátil sa. Liam nechcel aby všade na internete kolovali správy o tom že som štetka ktorá počas vzťahu zo slávnym spevákom sexovala s kade kým. Liam súhlasil s tým že bude hrať že to dieťa je jeho, ale to slovami že len kvôli tomu že som jeho kamarátka. Miluje teba, nie mňa Natasha.."
"Ja... Prepáč mi to Danielle. ja som nevedela.."
"Nemala si ako. Prosím, nehnevaj sa na mňa a už určite nenechaj Liama kvôli jeho skvelej povahe. Skutočne ťa miluje a celé mesiace som nepočúvala nič iné než jeho plač a jeho reči o tebe. On je do teba naozaj šialene zamilovaný, a to nekecám! skutočne, pozri sa mu niekedy na mobil alebo plochu jeho notebooku, všade má tvoje fotky. nepoznať ho, myslím že je totálny bláznom." zo smiechom dopovedala a postavila sa zo stoličky.
"Danielle! Nevieš kde nájdem Liama?"
"V tomto ti zlatko neporadím, od včera sa nevrátil domou. Telefón má vypnutí."
"Och.."
"Bude v poriadku, on sa o seba vie postarať. No poď, lebo to zmeškáme." s úsmevom ma objala okolo pása a vošli sme medzi všetkých ktorý nedočkavo čakali s kuframi v obývačke..

Jemne, tenké, biele šaty s ružovou mašľou okolo pása mi jemne viali vo vetre a hnedé dlhé vlasy s rôznymi kvetinkami mi žiarili vo vlasoch. Biele baleríny ktoré perfektne ladili ku šatom sa mi mierne napúšťali studeným snehom ktorý sa pomaly začínal topiť kvôli tisíckam sviečok ktoré boli poukladané naokolo. Ružovo modré kvety ktoré boli všade poukladané boli proste úžastné. Biele vločky ktoré sa stále padali s oblohy vytvárali dokonalú atmosféru a hudba ktorá začala hrať v pozadí mi vyčarila konečne pravý úsmev na tvári. Ženích alebo iným menom Robin nedočkavo čakal pred malým oltárom a zasnene sa díval na mamu ktorá v bielych šatoch vyzerala nádherné. Po neuveriteľne nádhernej svadbe, našťastie s minimom novinárov a kľudními fanúšičkami sme sa unavene presunuli do veľkej sály ktorá bola opäť špičkovo vyzdobená.

"Zabávaj sa zlatko! tvoja mama sa predsa vydala."
"Myslím že moja zábava zostane len pri pohári šampanského a stánku s jedlom."
"chýba ti tu Liam?"
"Neskutočne.. Prečo netancuješ s Harrym?"
"Povedzme že ma práve podvádza s nejakou španielskou babičkou."
"Och! to je tupec."
"a čo keby sme sa zabavili mi dve? Myslím že aj tak sú tu čudnejšie páry, jeden tanec nezaškodí." s úsmevom ku mne nastrčila Bella ruku ktorú som následne chytila a dosť zvláštnym a nešikovným spôsobom sme tancovali rôzne tance.
"Pôjdem s pre pite, dáš si niečo?" hlasno som jej zakričala kvôli hudbe ktorá sa ozývala snáď celým mestom.
"Nie, asi zbehnem za Harrym." vážne sa na mňa pozerala a ja som odpochodovala ku stolu s nejakým pitím a rôznym alkoholom. Nervózne som čakala v rade a jedným okom som sa stále dívala na mobil či nemám nejaký zmeškaný hovor od Liama.
"Myslel som že ťa už netrápim."
"Liam?" potichu som šepla a otočila som sa ku tomu najlepšiemu chalanovi na svete.
"Prepáč mi to čo sa stalo, že som zbabelo ušiel, nič som ti nepovedal a hlavne som ťa nesmierne trápil.."
"Kašli na to čo bolo Liam. tak strašne si mi chýbal."
"ty mne oveľa viac. Natasha?"
"Liam?"
"Pamätáš si na ten deň keď som ťa tak neuveriteľne chcel?"
"Už ma nechceš?"
"Teba vždy, odpovieš mi už konečne na tu otázku?"
"žiadnu si mi nepoložil."
"Budeš konečne moja?"
"Myslela som že už tvoja som."
"blázonko."
"Len tvoj." zo smiechom som ho objala okolo krku a jemne som ho pobozkala.

Koniec je zvláštny pretože ma nič nenapadlo, naozaj neviem ako to mám dokončiť :)