Počúvajte pri tom Toto ;3
Obyčajný deň, zatiahnuté Londýnske počasie a slabý,
chladný vietor ktorý spôsoboval šuchot farebného lístia. Stovky ľudí ktorý sa
prechádzali pomedzi uličky známeho Londýnskeho parku boli niečím zvláštny.
Láskou? Prázdnotou? Smútkom? Nezáujmom? Starosťou s každodenných problémov
alebo proste len dôvodom úniku s reality? Každý bol iný no cez to všetko
mali všetci niečo spoločné. Možnosť dýchať, žiť a užívať si život najviac
ako sa dá. No vráťme sa pár mesiacov do minulosti.
Zničeným a ubitým pohľadom si opäť sadám na horúcu cestu a hlavu nakláňam ku slnku ktoré mi príjemne zohrieva tvár. Bez otvorenia oči sa usmejem nad človekom ktorý mi kradne slnečné lúče a vytvára mi tmavý tieň cez polovicu tela.
„Meškáš.“ Zo smiechom som sa vyšvihla na obe nohy a už s otvorenými očami som silno objala toho najlepšieho kamaráta a najlepšieho chlapca v celom Doncasteri.
„Prepáč, veď to poznáš mama ma opäť naháňala s prihláškami.“ S úsmevom na perách sa odtiahol a potiahol ma na zem na ktorej som do teraz sedela.
„Už si si to rozmyslel?“
„Asi to skúsim. Mama bude mať radosť a nič za to nedám.“
„Máš dokonalý hlas, určite do dotiahneš ďaleko.“
„Len pokiaľ budem mať pri sebe to najlepšie dievča.“
„Pokiaľ to najlepšie dievča nenecháš sedieť doma a nezabudneš na ňu tak pri tebe bude stáť určite navždy.“ Zo smiechom a malým pichnutim ostrého noža ktorého mi správou že do X-factoru nastupuje zabodol, sa začal ten bláznivý kolobeh. Hneť po prvom kole jeho vystúpenia som vedela že s neho bude obrovská hviezda, všetko bolo v najlepšom poriadku, každý deň sa mi ozval tak ako to sľúbil až do dňa ktorý mi môj život zmenil do všetkých detailov. „Konečne som si tu našiel skvelého kamaráta! Volá sa Harry a je skvelý vtipkár, určite si budete rozumieť!“ Pípla mi SMS-ka ktorá mi namiesto úsmevu spravila neskutočné nervy a smútok. Nervózne som hodila mobil na posteľ a zo slzami v očiach som sa posadila na okraj postele a zahladila som sa na fotky na ktorých sme boli v zábavných kostýmoch mrkvy a zajaca na oslave našich piatich narodenín. Prešiel deň, dva, tri.. mesiac... dva a Louis sa absolútne neozval, okrem správ o tom ako sa jeho skupina One Direction skvelo rozbieha a fanúšičiek po celom Doncasteri ktorý ma na ulici zastavali s tým či by som mu na neho nedala číslo som o ňom nevedela vôbec nič. Až na výnimku že moje priateľstvo a lásku ktorú som mu potajomky venovala nepotrebuje. Hlúpa práca predavačky v obchode v ktorom sme si pred nedávnom kupovali sladkosti mi každý deň prinášala tisícky spomienok. Opäť ďalší blbý deň s neskutočnými nervami ktoré som už nezvládala. Unudene som hodila tašku do kúta a postavila som sa do stredu izby. Stovky fotiek s úsmevmi chalana ktorý mi môj život tak neskutočne pokazil ma prinútili vydať hlasité vzlyknutie. S očami plných sĺz som sa postavila na posteľ a všetky fotky som strhla.. S dopadom ako pierko sa všetky prilepili na zem. Všetky až na jednu. Na fotku na ktorej máme 15 a zo zamilovanými pohľadmi sa na seba dívame. S miernym pokrčeným a rozmazaným kvôli slze ktorá dopadla do stredu si ju vkladám do vrecka a do malého kufra balím všetky potrebné veci. S letenkou ktorú mi poslala mama pred pár dňami mierim na letisko ktoré mi môj život môže kompletne zmeniť alebo načisto zničiť.
Studený vzduch ktorý mi na odhalených rukách spôsobil zimomriavky ma jemne zatriasol. S potiahnutým kufra a zázračným stopnutím taxíka som si to namierila do najbližšieho hotela v ktorom som si položila všetky veci a vyšla som do ulíc Londýna. S ničenými vlasmi, prázdnym pohľadom a kruhmi pod očami kvôli nespavosti som zastavila pred malou kaviarňou ktorá ma niečím priťahovala. Zaujato som otvorila dvere ktoré kvôli zvončeku nad dverami vydali zvonivý zvuk som vošla do takmer prázdnej kaviarne v ktorej sedel zamilovaný párik. Nádherné dievča a môj Louis. S očami plných sĺz som sa nemo zadívala na jeho nádhernú tvár ktorá sa počas tých rokoch tak neuveriteľne zmenila. Malá vázička s kvetmi ktorá omylom dopadla na zem kvôli mojej nešikovnosti spôsobila Louisove zaujatie na moju tvár.
„Cheryl..“ jemne šepol a podľa pohľadu jeho zmetenej tvári som pochopila že som tá posledná osoba na ktorú by si mal pamätať. S pokrúteným hlavy som spravila krok dozadu čo spôsobilo tvrdé narazenie do steny.
„Cheryl! Si v poriadku? Čo.. čo tu robíš?“
„Nič.. ja.. nemala som sem chodiť.“
„Páni.. vyzeráš inak..“
„A ako by malo vyzerať dievča ktoré mesiace čakalo na svojho najlepšieho kamaráta ktorému sa všetkými možnými spôsobmi snažilo dokázať že ho miluje?“ Potichu som šepla a otočila som sa na odchod. Jeho jemná ruka ktorá sa mierne dotkla mojej a pohľad jeho dievčaťa ktorá sa ma s nim snažilo zavraždiť ma prinútil vytrhnúť sa a rozbehnúť sa von. Kvapky dažďa ktoré sa s oblohy liali v maximálnom množstve mi vytvárali naivný pocit že sa medzi nimi moje slzy stratia. Zo sklonenou hlavou som kráčala po ceste s ktorej sa postupne stávala mierna riečka. Preplnené mesto ktoré ako keby zaspalo mi pripadalo tak tajomné, nezvyčajné a pokojné. Pomalým krokom som prešla k mostu cez ktoré prešlo jedno auto a posadila som sa na železné zábradlie. Výhľad na hlbokú vodu a dúhu ktorá sa vytvárala na oblohe mi pripadal neskutočný. S vrecka v ktorom ma niečo neustále tlačilo som vybrala fotku a zadívala som sa na ňu. „Vraj navždy spolu“ potichu som pípla a pobozkala som fotku. S jemným prejdeným po spomienkach ktoré mi tak neuveriteľne chýbajú som fotku roztrhala na drobné kúsočky a s fúknutím som ich nechala spadnúť do rieky.
„Cheryl!“ Ozval sa za mňou Louisov hlas čo moju zvedavosť pozdvihlo a srdce mi opäť začalo šialene búchať.
„Louis..“ prekvapene som povedala do vzduchu a snažila som sa otočiť. Kvôli dažďu ktorý zábradlie vytvárať maximálne šmykľavým som sa nešťastne potkla a vec ktorú som ešte pred pár minútami mala natrvalo premyslenú sa stala skutočnosťou a strach v mojom tele sa začínal dostávať na povrch.
„Niéé!“ ozýval sa mi Louisov hlas v hlave a vietor moje telo nadnášal ako pierko. Tvrdý dopad na zem a upokojujúca hudba ktorá sa ozývala s bieleho svetla všetku moju bolesť stratila. S vystrašeným pohľadom som sa zadívala na moje telo ktoré bezmocne a bez života ležalo na hladine vody. Snaha dostať sa späť bola nemožná. Krídla ktoré ma šteklili na pokožke ma nadnášali na oblohu..
S úsmevom na tvári stávam s miesta pod stromom a s krídlami ktoré moje biele šaty dopĺňajú sa posadím pri mladého chlapca ktorý sa s kruhmi pod očami, prázdnym pohľadom a bez vydania hlásku díva na fotku. Na moju fotku. Stále s úsmevom na tvári ho jemne pohladím po ruke a viac sa ku nemu priblížim. Vidí ma? Nevidí ma? Cíti ma? Necíti ma? Otázky ktoré sa mi šíria hlavou každé jedno tajné stretnutie.
„Viem že si tu.“ Jeho chrapľavý hlas sa ozval a môj pohľad sa vystriedal za nechápavý no pritom neuveriteľne šťastný. Jeho hlavu opatrne naklonil na moju stranu a zadíval sa mi priamo do očí.
„Je mi jedno že ma pokladajú za blázna, že mi neveria či ma opustili. Viem že si stále pri mne a si stále nádherná. Nemal som ťa vtedy opustiť, urobil som strašnú chybu ktorú stále ľutujem. Všetko mohlo byť iné, keby ti namiesto SMS-ky zavolám a skutočne ti poviem čo sa stalo. Áno, stretol som sa s Harrym lenže.. on bol ten ktorý chcel aby som ti povedal že ťa milujem a ja som bol obyčajný zbabelec ktorý ti to nepovedal... všetko mohli byť teraz iné..“
„Osud nezmeníš ale to neznamená že sa musíš takto týrať. Louis máš štyroch najlepších kamarátov a dievča. Venuj sa im.“
„Lenže som stratil to najlepšie. Teba.“
„To dievča tu pre teba bude vždy.. ako strážny anjel.“ Slabo som ho chytila za ruku ktorá mu na tvári vyčarila smutný pohľad kvôli dotyku ktorý nepocítil. Zo slzami na krajíčku som sa opäť postavila a jemne sa usmiala nad jeho slabým úsmevom. Zostala som na zemi ako anjel kvôli nemu? Kvôli mne? Čistou náhodou či sa to tak malo stať? Táto otázka zostane navždy nezodpovedaná. No jedná vec ktorej odpoveď poznám na sto percent je tá, že s Louisom zostanem už navždy. Ako jeho strážny Anjel..
I LOVE YOU! ;3 Prosím komentár! :)
Zničeným a ubitým pohľadom si opäť sadám na horúcu cestu a hlavu nakláňam ku slnku ktoré mi príjemne zohrieva tvár. Bez otvorenia oči sa usmejem nad človekom ktorý mi kradne slnečné lúče a vytvára mi tmavý tieň cez polovicu tela.
„Meškáš.“ Zo smiechom som sa vyšvihla na obe nohy a už s otvorenými očami som silno objala toho najlepšieho kamaráta a najlepšieho chlapca v celom Doncasteri.
„Prepáč, veď to poznáš mama ma opäť naháňala s prihláškami.“ S úsmevom na perách sa odtiahol a potiahol ma na zem na ktorej som do teraz sedela.
„Už si si to rozmyslel?“
„Asi to skúsim. Mama bude mať radosť a nič za to nedám.“
„Máš dokonalý hlas, určite do dotiahneš ďaleko.“
„Len pokiaľ budem mať pri sebe to najlepšie dievča.“
„Pokiaľ to najlepšie dievča nenecháš sedieť doma a nezabudneš na ňu tak pri tebe bude stáť určite navždy.“ Zo smiechom a malým pichnutim ostrého noža ktorého mi správou že do X-factoru nastupuje zabodol, sa začal ten bláznivý kolobeh. Hneť po prvom kole jeho vystúpenia som vedela že s neho bude obrovská hviezda, všetko bolo v najlepšom poriadku, každý deň sa mi ozval tak ako to sľúbil až do dňa ktorý mi môj život zmenil do všetkých detailov. „Konečne som si tu našiel skvelého kamaráta! Volá sa Harry a je skvelý vtipkár, určite si budete rozumieť!“ Pípla mi SMS-ka ktorá mi namiesto úsmevu spravila neskutočné nervy a smútok. Nervózne som hodila mobil na posteľ a zo slzami v očiach som sa posadila na okraj postele a zahladila som sa na fotky na ktorých sme boli v zábavných kostýmoch mrkvy a zajaca na oslave našich piatich narodenín. Prešiel deň, dva, tri.. mesiac... dva a Louis sa absolútne neozval, okrem správ o tom ako sa jeho skupina One Direction skvelo rozbieha a fanúšičiek po celom Doncasteri ktorý ma na ulici zastavali s tým či by som mu na neho nedala číslo som o ňom nevedela vôbec nič. Až na výnimku že moje priateľstvo a lásku ktorú som mu potajomky venovala nepotrebuje. Hlúpa práca predavačky v obchode v ktorom sme si pred nedávnom kupovali sladkosti mi každý deň prinášala tisícky spomienok. Opäť ďalší blbý deň s neskutočnými nervami ktoré som už nezvládala. Unudene som hodila tašku do kúta a postavila som sa do stredu izby. Stovky fotiek s úsmevmi chalana ktorý mi môj život tak neskutočne pokazil ma prinútili vydať hlasité vzlyknutie. S očami plných sĺz som sa postavila na posteľ a všetky fotky som strhla.. S dopadom ako pierko sa všetky prilepili na zem. Všetky až na jednu. Na fotku na ktorej máme 15 a zo zamilovanými pohľadmi sa na seba dívame. S miernym pokrčeným a rozmazaným kvôli slze ktorá dopadla do stredu si ju vkladám do vrecka a do malého kufra balím všetky potrebné veci. S letenkou ktorú mi poslala mama pred pár dňami mierim na letisko ktoré mi môj život môže kompletne zmeniť alebo načisto zničiť.
Studený vzduch ktorý mi na odhalených rukách spôsobil zimomriavky ma jemne zatriasol. S potiahnutým kufra a zázračným stopnutím taxíka som si to namierila do najbližšieho hotela v ktorom som si položila všetky veci a vyšla som do ulíc Londýna. S ničenými vlasmi, prázdnym pohľadom a kruhmi pod očami kvôli nespavosti som zastavila pred malou kaviarňou ktorá ma niečím priťahovala. Zaujato som otvorila dvere ktoré kvôli zvončeku nad dverami vydali zvonivý zvuk som vošla do takmer prázdnej kaviarne v ktorej sedel zamilovaný párik. Nádherné dievča a môj Louis. S očami plných sĺz som sa nemo zadívala na jeho nádhernú tvár ktorá sa počas tých rokoch tak neuveriteľne zmenila. Malá vázička s kvetmi ktorá omylom dopadla na zem kvôli mojej nešikovnosti spôsobila Louisove zaujatie na moju tvár.
„Cheryl..“ jemne šepol a podľa pohľadu jeho zmetenej tvári som pochopila že som tá posledná osoba na ktorú by si mal pamätať. S pokrúteným hlavy som spravila krok dozadu čo spôsobilo tvrdé narazenie do steny.
„Cheryl! Si v poriadku? Čo.. čo tu robíš?“
„Nič.. ja.. nemala som sem chodiť.“
„Páni.. vyzeráš inak..“
„A ako by malo vyzerať dievča ktoré mesiace čakalo na svojho najlepšieho kamaráta ktorému sa všetkými možnými spôsobmi snažilo dokázať že ho miluje?“ Potichu som šepla a otočila som sa na odchod. Jeho jemná ruka ktorá sa mierne dotkla mojej a pohľad jeho dievčaťa ktorá sa ma s nim snažilo zavraždiť ma prinútil vytrhnúť sa a rozbehnúť sa von. Kvapky dažďa ktoré sa s oblohy liali v maximálnom množstve mi vytvárali naivný pocit že sa medzi nimi moje slzy stratia. Zo sklonenou hlavou som kráčala po ceste s ktorej sa postupne stávala mierna riečka. Preplnené mesto ktoré ako keby zaspalo mi pripadalo tak tajomné, nezvyčajné a pokojné. Pomalým krokom som prešla k mostu cez ktoré prešlo jedno auto a posadila som sa na železné zábradlie. Výhľad na hlbokú vodu a dúhu ktorá sa vytvárala na oblohe mi pripadal neskutočný. S vrecka v ktorom ma niečo neustále tlačilo som vybrala fotku a zadívala som sa na ňu. „Vraj navždy spolu“ potichu som pípla a pobozkala som fotku. S jemným prejdeným po spomienkach ktoré mi tak neuveriteľne chýbajú som fotku roztrhala na drobné kúsočky a s fúknutím som ich nechala spadnúť do rieky.
„Cheryl!“ Ozval sa za mňou Louisov hlas čo moju zvedavosť pozdvihlo a srdce mi opäť začalo šialene búchať.
„Louis..“ prekvapene som povedala do vzduchu a snažila som sa otočiť. Kvôli dažďu ktorý zábradlie vytvárať maximálne šmykľavým som sa nešťastne potkla a vec ktorú som ešte pred pár minútami mala natrvalo premyslenú sa stala skutočnosťou a strach v mojom tele sa začínal dostávať na povrch.
„Niéé!“ ozýval sa mi Louisov hlas v hlave a vietor moje telo nadnášal ako pierko. Tvrdý dopad na zem a upokojujúca hudba ktorá sa ozývala s bieleho svetla všetku moju bolesť stratila. S vystrašeným pohľadom som sa zadívala na moje telo ktoré bezmocne a bez života ležalo na hladine vody. Snaha dostať sa späť bola nemožná. Krídla ktoré ma šteklili na pokožke ma nadnášali na oblohu..
S úsmevom na tvári stávam s miesta pod stromom a s krídlami ktoré moje biele šaty dopĺňajú sa posadím pri mladého chlapca ktorý sa s kruhmi pod očami, prázdnym pohľadom a bez vydania hlásku díva na fotku. Na moju fotku. Stále s úsmevom na tvári ho jemne pohladím po ruke a viac sa ku nemu priblížim. Vidí ma? Nevidí ma? Cíti ma? Necíti ma? Otázky ktoré sa mi šíria hlavou každé jedno tajné stretnutie.
„Viem že si tu.“ Jeho chrapľavý hlas sa ozval a môj pohľad sa vystriedal za nechápavý no pritom neuveriteľne šťastný. Jeho hlavu opatrne naklonil na moju stranu a zadíval sa mi priamo do očí.
„Je mi jedno že ma pokladajú za blázna, že mi neveria či ma opustili. Viem že si stále pri mne a si stále nádherná. Nemal som ťa vtedy opustiť, urobil som strašnú chybu ktorú stále ľutujem. Všetko mohlo byť iné, keby ti namiesto SMS-ky zavolám a skutočne ti poviem čo sa stalo. Áno, stretol som sa s Harrym lenže.. on bol ten ktorý chcel aby som ti povedal že ťa milujem a ja som bol obyčajný zbabelec ktorý ti to nepovedal... všetko mohli byť teraz iné..“
„Osud nezmeníš ale to neznamená že sa musíš takto týrať. Louis máš štyroch najlepších kamarátov a dievča. Venuj sa im.“
„Lenže som stratil to najlepšie. Teba.“
„To dievča tu pre teba bude vždy.. ako strážny anjel.“ Slabo som ho chytila za ruku ktorá mu na tvári vyčarila smutný pohľad kvôli dotyku ktorý nepocítil. Zo slzami na krajíčku som sa opäť postavila a jemne sa usmiala nad jeho slabým úsmevom. Zostala som na zemi ako anjel kvôli nemu? Kvôli mne? Čistou náhodou či sa to tak malo stať? Táto otázka zostane navždy nezodpovedaná. No jedná vec ktorej odpoveď poznám na sto percent je tá, že s Louisom zostanem už navždy. Ako jeho strážny Anjel..
I LOVE YOU! ;3 Prosím komentár! :)
oooch, plač mám na krajíčku... krásnota! ♥♥♥
OdpovedaťOdstrániťNádhera!!!!! :) mam chuť plakať.... :D :)
OdpovedaťOdstrániťtebe sa to nepaci ale nam joo :3 je to nieco dokonale a tak smutne .. zase nemam slov ..:3 Chiara
OdpovedaťOdstrániť