Listen To Your Heart ;* dvadsiata piata časť.

časť opäť o ničom a nezmyselná! ;DDD 

"Nevládzem!" zo smiechom som zahlásila a unavene som sa posadila na jednu zo stoličiek a hlasito som si vydýchla.
"Zlatko, toto je len začiatok! bolo to len zopár prechádzok, horšie to bude keď budeš mať desať centimetrové podpätky."
"Povzbudivé!" s nechápavým pohľadom som pokrútila hlavou a načiahla som sa  za mobilom ktorý mi vibroval na stole.
"Prosím?"
"Konečne! čo tam s tebou do pekla robia?"
"Nič zvláštne, mala som prehliadku. Stalo sa niečo?"
"Stalo sa to že tvoje dokonalá kamarátka ma narodeniny a ty sa ani neozveš!"
"Prepáš Danielle, nestíhala som. každopádne všetko najlepšie."
"Nie! týmto si to nevyžehlíš. čo povieš na takú malú párty?"
"Danielle, ty si tehotná a v Londýne. Ja som sa pred pár dňami rozišla s Liamom a mimochodom som v New Yorku."
"To je síce pravda, ale dozor potrebuješ! o takej siedmej priletíme spolu s babami. Priprav sa na divokú párty."
"Divokú párty v podaní jednej tehotnej, druhej ktorá ma myšlienky ako zdrogovaná a ďalších ktoré sú alkoholické trúby?"
"To nerieš! večer sa vidíme." Zo smiechom zahlásila a zložila to. S úsmevom na tvári som sa postavila zo stoličky a postavila som sa pri Sandru ktorá sa ešte stále nervózne pozerala na baby.

Úzke čierne šaty ktoré sa pod svetlami trblietali, čierne tenisky, šampanské v ruke a náš smiech ktorý sa ozýval celým klubom.
"všetko najlepšie Danielle!" zvrieskli sme všetky naraz a skupinovo sme ju objali. Po večeri ktorý sme všetky okrem našej budúcej mamičky Danielle prepili a vyvrieskali do ulíc sme sa zobudili všetky pokope a celé zničené v moje hotelovej izbe. S príšernou bolesťou hlavy som sa zadívala na hodinky ktoré ukazovali 18:28 s čoho mi prebehol mráz po chrbte. S našetvaným pohľadom som sa načiahla za mobilom na ktorom sa mi zobrazilo 8 zmeškaných hovorov čo bolesť mojej hlavy neuveriteľne zosilnelo.
"Volala si mi?" s ospravedlňujúcim tónom som zahlásila hneť po zdvyhnutí a unavene som sa oprela o parapetu.
"Och, myslela som si že sa ti niečo stalo! kde zas si?!"
"Akože kde som?"
"Nehovor mi že si zabudla na tú prehliadku! už o pol hodinu musíš byť na scéne a teba nikde!"
"Sakra! hneť som tam!" Nervózne som zašomrala a do čiernej kabelky som nahádzala rôzne kraviny. S krátkym odkazom ktorý som prilepila na chladničku som vybehla znova do zasneženého počasia a stopnutím taxíka som si to namierila na jednu s najväčších prehliadok New Yorku. Po niekoľko minútovom monológu Sandry ktorý spočíval len s nadávok na moju adresu a kriku som sa konečne dala dokopy a vyšla som na javisko.

"Daj si prestávku.." oznámila mi po pol hodine nezmyselného prezliekania Sandra s čoho sa mi v očiach zobrazili malé iskričky. S úsmevom na tvári som si to namierila k stolu s jedlom a zobrala som si s neho kúsok s hrozna.
"Skutočne? s tohto sa nikdy nenaješ."
"Danielle! bože zlatko, čo tu robíš?"
"čítala som si odkaz, chcela som sa pozrieť na našu modelku! niečo pre teba mám, môžeš na chvíľku?"
"Ale skutočne len chvíľku." zo smiechom som ju nasledovala pomedzi uličky medzi ľuďmi až sme zastavili na konci s čoho sa mi na tvári zjavil sklamaný pohľad.
"Ja nemôžem.."
"Natasha! aspoň to skús.."
"fajn.." zo slabým hlasom som sa posadila pri Liama  a nemo som hľadela na náramky na mojej ruke.
"pristane ti to."
"ďakujem. o čom si sa chcel rozprávať?"
"Natasha cítim sa ako malý chlapec. všetko čo robím kazím, nedokážem sa na nič sústrediť, každá jedna vec mi pripomína teba a to som bez teba len pár dni! Paul po mne už pár dni kričí kvôli tomu že sa kvôli mne odkladajú dôležité veci, a vždy keď vidím nejakú vec spojím si ju s tebou. Natasha je mi jedno či budeme mať deti vlastné alebo adoptované ale to nie je dôvod na to aby sme a rozišli! Spolu do dokážeme, len prosím dovoľ mi to zvládať s tebou. Ja skutočne neviem čo mám robiť, si jediné dievča kvôli ktorému riskujem nenávisť od tisícok ľudí, opustenie skupiny a pozeranie sa na nejaké dievčatá ktoré si hovoria modelky a popri tom ty pri nich žiariš ako kvietok."
"Liam ja.. ja neviem.. vieš si predstaviť koľko ľudí ma nenávidí? postavím sa na ulicu a všetci na mňa ukazujú ako na tú zlu a pritom som im vôbec nič nespravila.."
"to nechaj na mne, už nikdy sa na teba nikto krivo nepozrie.. len prosím, daj mi aspoň malú šancu. nejaké naznačenie na to či by sa náš vzťah dal ešte zachrániť."
"Dokáž mi či by si bol ochotný byť s niekym nemožným."
"nie si nemožná! Dnes o 20:40?"
"Kam?"
"to nechaj na mňa. prídem pre teba" S úsmevom ma jemne chytil za ruku s čoho sa mi na tvári objavil malý náznak konečného šťastia.

"Si si istá že je to v pohode?"
"Vyzeráš dokonalo zlatko! už bež prosím ťa, ten chlapec ťa nebude čakať večnosť!" zo smiechom mi upravila vlasy El a "vysotila" ma pred dvere kde už čakal Liam.
"si nádherná."
"Už si mi to dnes spomenul, ideme?"
"To pretože je to pravda. Ideme a prepáč."
"Prepáč začo?"
"Za tých zopár ľudí ktorý stoja pred hotelom pretože dúfajú že mi podľahneš a budeš konečne so mnou."
"To nemyslíš vážne?!" s vážnym pohľadom som sa na neho zadívala keď som sa ocitla pred niekoľko tisíckami ľudí s rôznymi transparentmi a strážnikmi.
"Pre teba všetko zlatko."
"To že mi ukážeš ľudí ktorý nás majú radi neznamená že ti podľahnem." Zo smiechom som sa na neho zadívala a s úsmevom na perách som vyšla do stále chladného počasia..