Listen To Your Heart ;* dvadsiata tretia časť.

 Ten skvelý pocit keď sa pozriete okolo seba a vidíte koľko ľudí pri vás stojí bez ohľadu na okolností. Uh, a ďakujem za komentáre! :) 

Veľká budova, úzka chodba a jediné dvere ktoré ma delia od konečného šťastia modelky. S veľkým nádychom a upravením ružovej sukne som s odhodlaním zaklopala na hnedé dvere spoza ktorých sa ozval milý hlas nejakej ženy.
"Dobrý deň, ja som Natasha Styles, prišla som na ten pohovor o modelku."
"Oh, Natasha. Veľmi rada vás vidím! Bála som sa že už neprídete. Nech sa páči posaďte sa."
"Ďakujem, tak dalo by sa dohodnúť na nejakej práci?"
"Samozrejme že budete musieť ešte uspieť pred porotou ale vyzeráte byť nadaná a ste nádherná takže myslím že nejaký veľký problém by v tom nebol. Každopádne budete potrebovať nejaké štýlové šaty na večeru, plavky alebo obyčajné. Jednoducho niečo v čom presvedčíte porotu  pritom sa v tom budete cítiť pohodlne."
"V tomto by problém nebol určite, aj keď menším problémom bude či sa do tých vecí zmestím."
"To nech vás netrápi. Viete čo? tento papier podáte slečne vo dverách na konci chodby, tá vám vyberie nejaké veci a upraví vás. Keď budete pripravená tak vás zavedie do našej malej sály v ktorej ukážete čo je vo vás." S úsmevom mi do rúk podala preložený bieli papierik. S ďakovným kývnutím som zatvorila dvere a poslušne som prešla na koniec chodby ku ďalšiemu kúsku skladanky môjho sna.
"Ty budeš asi Natasha však?" S prekvapeným pohľadom a s iskričkami v očiach na mňa prehovorilo mladé dievča po tom čo si prečítalo papierik ktorý som jej podala do rúk. S chabým prikývnutím som vošla dnu a nervózne som sa posadila na čiernu stoličku pri zrkadle.
"Takže nová modelka ktorá sa potrebuje ukázať pred prísnou porotou."
"Pokiaľ nepadnem dole alebo niečo nepokazím tak názov modelka bude istejší."
"Určite ti to pôjde skvelo, mali sme tu už rôzne "modelky" ktoré postúpili takže ty to máš určite vyhraté."
"S tými šatami určite." ironicky som poznamenala a už uvoľnenejšie som si položila malú kabelku na stôl.
"Toho sa báť nemusíš, takže aké zadanie ti dala?"
"Plavky, večera a obyčajné oblečenie."
"Uch, tak začneme plavkami?"
"Mám na výber?" Zo smiechom som sa na ňu zadívala a spolu s ňou som prešla ku veľkej skrini s rôznymi šatami. Po stovkách otočiek, desiatkach make-upou a predvádzaním sa medzi vážnou porotou som sa celá vyčerpaná opäť vrátila ku tej žena a unavene som si vydýchla.
"Namáhavé?"
"Neskutočne."
"Natasha, na vašu adresu boli len samé chváli, myslím že sa neoplatí vás zbytočne zdržiavať aby ste si oddýchli a poriadne to oslávili. Myslím že si môžeme podať ruku. Vidíme sa o týždeň na menšej prehliadke. A mimochodom som  Sandra Sparks." S úsmevom ku mne nastrčila ruku a na mojej tvári sa zjavil prekvapený pohľad zmiešaný s obrovským úsmevom. Po ochotnom potraseni som vyšla von do chladného, stále zasneženého, nočného Londýna. Po úspešnom stopnutí taxíka som nedočkavo čakala na teplo Liamovho domu. S príšernou bolesťou nôh kvôli vysokým topánkam a únavou ktorá vládla v mojom tele som všetky veci hodila na malú slabo hnednú skrinku a spolu s notebookom som sa hodila na posteľ. Po nekonečnom čakaní na spomalený skype som sa spokojne oprela o "hlavu" postele a s úsmevom som sa zadívala na Liama.
"Zvládaš všetko?"
"Všetko, dnes som sa zastavila v tej agentúre. O týždeň sa mám zúčastniť menšej prehliadky."
"To je skvelé zlatko."
"Stalo sa niečo?"
"Nejaký idiot povedal novinárom o tom nemanželskom dieťaťu ktoré čaká Danielle. Je s toho úplne mimo, napadajú ju ešte viac než pred tým a neprospieva to ani skupine, ani jej a určite ani dieťaťu."
"Ou.. to je mi ľúto! Je ešte stále v Holmes Chapel?"
"Už nie, chcela sa vrátiť do Londýna, buď je na letisku alebo už v lietadle."
"Skúsim sa s ňou porozprávať."
"To bude najlepšie.. určite si v tomto budete rozumieť."
"Ako to myslíš?"
"Vlastne.. nič, doma všetko v poriadku?"
"všetko je v najlepšom poriadku Liam! môžeš mi vysvetliť čo sa sakra stalo?!"
"Fanúšičky nás nejako vypárali. Už minimálne polovica vie o našom vzťahu a nechcem aby ti ubližovali."
"Viem sa o seba postarať, to nech ťa netrápi Liam. Som unavená, voláme si zajtra." s úsmevom som mu zakývala a vypla som hovor. S neskutočnou únavou ktorý moje telo pohlcovala každú minútu viac som sa dosť nešikovným spôsobom prezliekla do Liamovho tričko a s úsmevom na tvári som sa s nim odfotila. Po úspešnom nájdení káblu som pridala na Twiter fotku a pozorne som si čítala každý jeden nenávistný komentár.
 "Naivná štetka, myslíš si že keď si sestra Harryho si niekto?!"
 "Obyčajná suka, nestačí ti že máš za brata Harryho?! musíš nám kradnúť aj Liama? úbohosť.." všetky podobného typu ktoré mi s mojimi pocitmi nerobili vôbec nič až na jeden.. Na vážny komentár s presvedčivým obsahom a zraniteľnými slovami. 
"O o ti ide? o rozdelenie Liama od Danielle keď sú tak šťastný a kvôli tvojej debilite trpí celá skupina? všetky fanúšičky ktoré chceli malého Liama alebo malú Danielle, malé dieťa ktoré ti Liamovi nedokážeš dať? Oh, áno. Ako dlho si si myslela že tvoje tajomstvo že po tej autonehode ktorú spôsobil tvoj priateľ ktorý skončil na psychiatri si sa stala neplodnou? Aj tak si raz Liam otvorí oči a uvidí čo vedľa seba má namiesto anjela menom Danielle."
Zo slzami v očiach ktoré sa mi postupne kotúľali po líci som nemo hľadela na každé jedno slovo a s nechápavým krútením hlavy som zaklapla Notebook. S rukami na tvári a tichými vzlykmi ktoré zo mňa vychádzali som sa posadila na posteľ. Zvuk môjho mobilu ktorý začal šialene vyzváňať s Liamovím menom na obrazovke ma neskutočne zrážal na zem...

Uch! :D Prepáčte, nejako som túto časť zabudla zverejniť :) Inak! Zajtra časť nebude pretože o 5:00 ráno budíček a cesta domou bude asi o 20:00 ;D aj to neviem či náhodou neskončím na ihrisku ;DDD Komentár? :D