Listen To Your Heart ;* dvadsiata ôsma časť.

Pretože moje hádky s učiteľmi stoja za to! :DDD
"Takže z geografie 4 a s informatiky 2.." "Toto nie pán učiteľ! na niečom sme sa dohodli!" "dva týždne mi nosíš tú prezentáciu! kedy ju chceš prezentovať?!" "Pán učiteľ, ale ja.. mám na tričku daj mi.. domyslite si 1?!" "Daj mi žiacku!" (debil dal mi tam 3!) "a to akože začo?! však som nič nerobila.." "nič si nerobila? čo to tu zas meleš! tam sa uč!" "Ja to poviem Niallovi!" "čo zas chceš komu hovoriť?!" :D keby vidíte ten jeho pohľad a ako treskol o stôl :DD ja totálny výbuch na celú triedu! :DDDD ja som tam zomierala! :D vkuse som mu kecala svoje! :D Jáááj idiot :DDDD
Počúvajte! :)

Posledné dni sa zhrnuli strašne rýchlo, Danielle sa vrátila domou spolu s malou siláčkou ktorá medzi časom dostala meno Susanne. Chalani od Paula dostali nečakané turné takže naše vianoce prebehli len pri nezmyselnej reči ktorou sme sa prihovárali malej Susanne. Môj vzťah s Liamom je stále o tom istom, o tajnej láske ktorú si na verejnosti prejavujeme smutnými pohľadmi alebo zvodnými úsmevmi. V súkromí je ale všetko inak. Milujeme sa a tolerujeme všetko ohľadom nášho vzťahu a pri ostatných sme ten najzamilovanejší pár no o samote je všetko inak. Lásku ktorú sme si inokedy prejavovali osamote zatvorený v izbe alebo v tmavej chodbe sme vystriedali za neustále hádky a výčitky. Pri Liamovom pohľade na malú Susanne ma ovládne niečo neopísateľné, bolestivé a zničujúce. A inak to určite nebude ani dnes. Jeden s ďalších sviatkov ktorý spočíva len s alkoholu, pretvárok, konečnej zábavy ktorá sa aj tak zvrtne sa truc a neskutočnú hádku. Inými slovami Silvester.
"Si v poriadku? chlapci prídu o hodinu, mali by sme už vyraziť." vyrušil ma s môjho premýšľania Sophin hlas.
"Oh, jasné ja len som sa zamyslela. Dáš mi chvíľku? Dám sa do poriadku a prídem za vami."
"No tak hovor! čo sa stalo? vždy keď spomeniem chlapcov si zvláštna, tvoja nálada klesne na minimum a s trucom sa zavrieš v izbe. Ide o Liama? nevyhovuje ti ten váš tajný vzťah?"
"O to nejde Sophie. Všetko je v poriadku ver mi." S falošným úsmevom som otvorila skriňu s ktorej som vybrala slabo ružové rifle a tričko s postavičkami. S rýchlou úpravou môjho vzhľadu som zbehla dole po schodoch kde už čakali baby spolu s kočíkom.

"3,2,1..." začalo odpočítavať celé námestie a moje telo zrazu oblial zvláštny pocit. "šťastný nový rok!" zvrieskli všetci nahlas čo spôsobilo moju chvíľkovú strachu sluchu. Nad úsmevmi ktoré mali všetci na perách ma pohltil pocit nervozity.
"Ja už asi pôjdem.." hlasno som zakričala Liamovi kvôli hluku ktorý sa šíril celým Londýnom a očami som si vyhladla voľnú cestičku na ulicu.
"Stalo sa niečo?"
"Nie len.. som unavená."
"Pôjdem s tebou?"
"Nie Liam, zabav sa.." odpovedala som mu už tichšie a pomalým krokom som sa vybrala pomedzi všetkých ľudí na už kľudnejšiu ulicu. S ignorovaním Liamovho kričania môjho mena som nastúpila do auta a namierila si to priamo "domou". Zo slzami v očiach som zaparkovala pred domom a zadívala som sa do zrkadla. Už som to nie je ja. To dievča v odraze je len človek ktorý sa zdá byť tak nezlomný a šťastný. Lenže vnútri môjho tela vládne neskutočná bolesť a pocity ktoré by som najradšej všetkých vykričala priamo do očí. Zo zotretím kúsku špirály ktorá sa objavila na mojom líci kvôli drobnej cestičke sĺz som vystúpila s auta a vošla som do domu v ktorom vládlo tak neskutočné ticho, pokoj a ukľudnujúce teplo.
"Si normálna? Len tak mi povieš že ideš domou a potom sa niekam vytratíš a keď na teba kričím len ma hlúpo ignoruješ?!" ozval sa za mnou Liamou naštvaný hlas spojený s miernym kúskom alkoholu.
"Asi som ťa nepočula.."
"Asi?! vieš čo znamená asi? asi znamená to že spolu chodíme, to že sa ľúbime a asi znamená to že budeme mať vôbec deti!" Opäť na mňa zakričal a do mojich očí sa dostali tisícky sĺz. "Ja.. prepáč Natasha! vieš že som to tak nemyslel ja len.."
"Ty len čo?! asi ma ľúbiš?! asi chceš byť so mnou? Načo?! deti mať nebudeme, peniaze máš a na sex si môžeš zavolať kohokoľvek s ulice. Načo som ti?! na to aby som bola tá najhoršia? aby sa mi vyhrážali dennodenne na ulici? na to aby mi na internete chodili primitívne správy alebo na to aby som pri tebe mala konečne pocit že niekto som?!"
"Čo odo mňa chceš? aby som sa nepozrel za žiadnou ženou ktorá s na mňa usmeje alebo ma zvádza pohľadom?! aby som nemyslel na to že niekde nájdem ženu ktorá mi dá deti alebo na to že sa mám na všetko vykašlať len kvôli tomu aby si mala konečne úsmev?!"
"Vypadni Liam! Zober si ten tvoj skurvený prstienok a daj mi pokoj! si len obyčajný chudák ktorý si svoje sebavedomie zdvíha na dievčatách ktoré keď o všetko prídu len úboho odkopneš!"
"Natasha! vieš že milujem len teba."
"zrazu?! kvôli čomu?! uvedomil si si že žiadne dievča ktoré by tolerovalo tvoje nálady neexistuje?! daj mi pokoj, nenávidím ťa! rozumieš?! nenávidím!"
"Gemma sa mýlila keď hovorila že si ako Harry, Harry ma aspoň rozum ty si len obyčajné decko.."
"zabúdaj že na toto decko sa ešte niekedy pozrieš.." S tichým hlasom som šepla a zo slzami ktoré sa mi spúšťali po tvári som zabuchla dvere. S hlasitými vzlykmi som opäť nastúpila do auta a s ignorovaním červeného svetielka ktoré mi šialene blikalo na aute som s nohou na plyne stále zrýchľovala. Zasnežená a hlavne extrémne šmykľavá cesta moju nezmyselnú ale ukľudnujúcú jazdu príšerne komplikovala. Biele svetlo z prichádzajúceho nákladného auta ktoré sa nedopatrením dostalo do proti smeru a zvuk trúbenia ma prinútil zavrieť oči a otočiť hlavu plnú strachu na pravú stranu spolu s rukami na tvári...

Tutú časť...MILUJEM! :D Dôvod? opäť som to ja! :D bez sladkých vecičiek a trochu vzrušenia spojeného s deprimujúcou náladou? ;D Komentár prosím! :D časť pridám podľa komentárov lebo nejako prestávate komentovať, kedysi Deni, Mia, Katka, Narry, Julíí, Chiara, a anonymi a teraz? ledva dáte 2 :/ prestáva vás to baviť? píšem už dlho a je to dosť možné... mám prestať?