Listen To Your Heart ;* Siedma časť.

Hm... čo také vám poviem :) asi len toľko že som si všimla že poslednom čase sa aktivita na blogu maximálne znížila a preto rozmýšľam nad pozastavením alebo na definitívnym skončením. Príbehy píšem už od 24.11.2012 takže takmer sedem mesiacov a nikam to nevedie :) tak či tak mám poslednú dobu pekný blok a vôbec neviem o čom písať :) oh, ešte.. táto časť je opäť zvláštna, vlastne na notebooku som tak povediac po tajomky...

"Meškáš!" Naštvane prehovorila Lea keď som celá premočená otvorila dvere a opäť zo sklesnutou náladou som hodila tenisky do kúta.
"Prepáč zlatko, zdržala som sa v meste.. ja ti to vynahradím."
"To je v poriadku, ja len že.. myslela som si že na tu párty pôjdeme spolu. si v poriadku?"
"Som, len som trochu unavená. Bež sama, vieš kde býva Harry. Budú ťa čakať."
"Si si istá? nemám tu zostať s tebou?"
"Nie..bež!" S falošným úsmevom som jej pohladila ruku a prešla som do spálni. Po buchnutý vchodových dverí som sa zničene posadila na parapetu a zadívala som sa na pouličnú lampu ktorá jemne blikala. Po tvári sa mi zošuchli malé kvapôčky sĺz ktoré zanechali čierny pásik od špirály. Zvuk zvončeka ktorý sa ozýval po celom dome môj pohľad presmeroval na dvere izby. S rýchlim pohybom som si s tváre zotrela neželaných páchateľov mojej zlej nálady a opäť s falošným úsmevom som pootvorila dvere.
"Si v poriadku? bál som sa o teba."
"Som, len sa necítim na párty."
"Mňa tým falošným úsmevom nepresvedčíš, hovor čo sa deje?"
"Nič Liam.. naozaj!"
"Takže ti nebude vadiť keď vojdem dnu?"
"Si príšerný!" zo smiechom som otvorila dvere natoľko aby mohol vojsť a o kúsok lepšou náladou som sa posadila na gauč.
"Víno, pivo, džús?"
"Ty si tu na návšteve, obslúžiť by som mala ja teba."
"Nie! Nekaz mi to keď chcem byť milý. tak čo si dáš?"
"Víno." zo smiechom som sa oprela a rýchlo som zaklipkala očami na zastavenie sĺz ktoré sa mi drali do očí.
"nech sa páči, tak hovor."
"ďakujem. Liam, ja naozaj neviem čo ti mám povedať."
"Strávil som s tebou jeden celý deň a viem aká si bola, tým že sa snažíš zakryť niečo čo ťa trápi to nevyriešiš."
"Liam si naozaj milý že si sem prišiel kvôli tomu že som sa neukázala na párty ale nemusíš sa báť toho že keď budem máš hodín mimo vášho dozoru tak skončím predávkovaná alebo mŕtva."
"Nemyslel som to tak."
"Kašli na to, ako sa má Danielle?"
"je na pár dni s rodinou, takže okrem fotiek a správ prečo tam nie som s ňou neviem o nej nič."
"Volal.. volal mi Daniel."
"Daniel?! čo chcel?!"
"Ospravedlnil sa mi, vraj ho to mrzí a chcel.."
"pokiaľ mi chceš povedať že by to chcel skúsiť s tebou znova tak na to zabúdaj! máš na sto krát lepších chlapcov než je on a toto by som už pre Harrymu neumlčal!"
"Kľud Liam! nepriala som to." zo smiechom som sa na neho zadívala a spod stola som vybrala nejaké DVD-ečko s filmom. "Toy Story, pozrieme si to?!" s nadšeným pohľadom som sa ku nemu opäť otočila a pri pohľade v jeho tvári som sa zastavia. "čo je?!"
"vedel som že máme niečo spoločné."
"takže si milovník Toy Story?"
"milovník je slabé slovo, ja to zapnem ty zožeň nejaké pukance."
"Máš to mať!" zo širokým úsmevom som mu do rúk podala DVD- čko a prešla som do kuchyne, po troch minútach sa po celom dome šírila neodolateľná chuť pukancov a s obývačky sa ozýval náš psychopatický smiech. Po pár minútach vykruteného pozerania ma príšerne začal bolieť krk a keďže jediná možnosť ktorá ma automaticky napadla bola zem, pár pekných Liamových pohľadoch sa ocitlo na mojom retardovanom ležaní.
"čo zas? nikdy si nevidel nikoho ležať na zemi?"
"Nie, ja len že pohode sa tu zmestíme obidvaja, nemusíš si ľahnúť na zem."
"oh, a ako sa zmestíme? tebe nestačí že všade na internete je naša fotka s lavičky?"
"náhodou aspoň sme potešili novinárov, ľahni si!"
"kam si mám ľahnúť?!"
"na mňa, neboj neublížim ti. nechcem ťa ani pretiahnúť, ani zabiť ani nič podobné."
"raz sa ma dotkneš na mieste kde by tvoja ruka nemala nič robiť a prisahám že ťa vyhodím!" s vážnym pohľadom som sa na neho zadívala a jemne som si ľahla na jeho hruď. V polovici rozprávky ktorú som videla minimálne sto krát na mňa prišla neuveriteľná únava a preto som sa viac posunula k Liamovi a jednou rukou som ho objala.
"Unavená?"
"Neskutočne, koľko je hodín?"
"po druhej, mal by som už ísť.."
"Nie, pohode tu zostaň. aj tak sa Lea vráti až niekedy ráno a pokiaľ si nezabudol to pátranie ešte stále platí."
"Kam akože chceš ísť?"
"musím zistiť kde sa tá rodina odsťahovala."
"teba ta rola detektívky asi naozaj baví."
"Nekaz mi to!"
"Natasha?"
"áno?"
"Si nádherná." potichu šepol a jeho pery sa mierne dotkli tých mojich. S nechapavým pohľadom som sa zadívala do jeho očí a jemne som sa odtiahla.
"Ja.. už je dosť hodín.. mala by som si ísť už ľahnúť.." koktavo som zo seba vyšuchtala a prudko som sa postavila s gauča..

Prepáčte baby! ja naozaj nedokážem nič viac a nič lepšie napísať! mne je príšerne zle! -,- posnažím sa potom o niečo lepšie.. pokiaľ si nedám pauzu :/  

Listen To Your Heart ;* šiesta časť.

Nečítam po sebe! :) mám len jednú otázku, dnes v škole keď pršalo sme boli vonku s babou ktorá mi číta príbehy od začiatku sme sa začali krútiť v daždi a povedali sme meno jednej baby s môjho príbehu. ktorá s vás vie ktorá baba malá rada dážď a mala komplikovaný život s Harrym? :)

"Dobrý deň!"
"oh, ahoj zlatko. ty budeš asi Natasha Styles však?"
"áno, tá ponuka stále platí?"
"platí, boli by sme radi keby si sa zastavila o týždeň. potrebujeme doladiť pár detailov a potom by sme s tebou mohli začať."
"fajn! takže na budúci piatok tu mám byť?"
"boli by sme veľmi radi keby si prišla."
"dobre, tak sa vidíme!" s úsmevom som opäť vyšla von a tento krát som si to namierila ku Harrymu. Viem že stretnutie s Bellou nemusí prebehnúť celkom hladko ale potrebujem si vyjasniť pár veci s Harrym a v tom mi nezabráni nikto. S môjho myslenia ma vyrušil až tvrdý pád na mokrú a hlavne pekne špinavú zem.
"si normálna?! dávaj pozor!" zvrieskla som na dotyčnú bez toho aby som sa na ňu lepšie pozrela.
"čakala som lepšie privítanie."
"Lea! pane bože zlatko, čo tu robíš?"
"Malo to byť prekvapenie, ale všetko je vybavené takže som tu."
"S kadiaľ ideš?"
"od Harryho, poviem ti spustiť oči s Louisa nie je ľahké."
"takže jediné čo si povedala bolo ahoj a útek, všetko mi je jasné. daj si spiatočku musím sa s ním o niečom porozprávať." zo smiechom som jej chytila ruku a konečne som sa postavila s chladnej zemi. S miernym utekaním kvôli dážďu ktorý sa zdvojnásobil sme sa ku Harrymu dostali rýchlejšie a takže moje ďalšie pátranie mohlo nastať.
"koho že nám to sem zasa nesú."
"teraz nemám čas na vtipy Liam!"
"počkaj, potrebujem sa s tebou porozprávať."
"nepočká to?"
"do kedy? je to dôležité."
"o siedmej u mňa, Harry ti dá určite adresu." nervózne som mu odpovedala a vošla som do Harryho izby kde našťastie bol sám.
"Natasha! tak rád ťa vidím."
"bratská láska až potom, potrebujem sa s tebou o niečom porozprávať."
"počúvam."
"máš tisícky fanúšičiek, v Londýne si dosť dlhú dobu a žiješ dlhšie než ja.."
"o rok?!"
"fajn to nerieš! potrebujem aby si mi zistil či sa nejaká tvoja fanúšička nevolá Yasmin."
"načo ti to pre boha je?"
"potrebujem to zistiť, jedna žena ma tak oslovila. prišlo mi jej ľúto. pri autonehode stratila rodinu a celých osemnásť rokov chodí do hotela kde boli naposledy a čaká ju. chcem jej pomôcť."
"to je absurdné Natasha, vieš že sa ti nepodarí. nemala by si to riešiť."
"fajn, nepomôžeš mi ty pomôže mi niekto iný!" nahnevane som na neho vyštekla a buchla som dverami. Popri mojej skvelej chôdzi som stihla Leu potiahnuť za ruku bez toho aby na zemi bola kaluž jej slín nad Louisom ktorý hral stolný futbal bez trička spolu zo Zaynom. Keďže moja lenivosť sa opäť dala na povrch stopla som si taxík a nadiktovala som mu adresu môjho "domčeka".
"máš to tu pekné."
"vybaľ si, môžeš bývať so mnou. och, inak páči." s úsmevom som jej do rúk vložila 20€ a zavrela som sa v kúpeľni kde som sa ako tak dala do poriadku. presne o siedmej pred dverami nášho bytu zvonil Liam a keďže Lea bola pri dverách opäť prvá, prekvapený pohľad jej tvári sa nedal nevšimnúť.
"ona je v poriadku?"
"ignoruj ju!" zo smiechom som ju buchla do ruka a potiahla som Liama do obývačky ktorej bol extrémny bordel.
"mám sa pýtať čo tu robíš?"
"po pravde, nie! o čom si sa chcel rozprávať?"
"Nemôžem na to prestaň myslieť Natasha.. prosím sľúb mi že s tým prestaneš."
"Prečo by som ti to mala sľúbiť? nie si môj brat, rodina ani nič."
"ale mám ťa rad a ver mi že pohľad na zúfalé dievča pekný nie je."
"o čo ti teraz ide?"
"chcem aby sme vychádzali. mám rád tvojho brata a je pre mňa dosť ťažké tajiť mu toto."
"čo ak spravíme dohodu?"
"o čo ide?"
"ja ti dovolím kontrolovať ma akýmkoľvek spôsobom, pokiaľ mi pomôžeš zistiť niečo o autonehode  roku 96."
"znie to čudne, pekne čudne. fajn, beriem ale ver tomu že od teraz ma máš za chrbtom pri každom kroku."
"tak to si užijeme ešte srandy."
"kedy chceš začať s pátraním?"
"čím skôr, teda pokiaľ nemáš niečo na pláne s Danielle."
"mi.. dali sme si krátku pauzu."
"niečo zlé?"
"nie, jednoducho potrebujeme si chvíľku od seba oddýchnuť."
"takže si môžem rátať s tvojou spoluprácou?"
"o deviatej?"
"platí, dáš si niečo?"
"pochybujem že v tomto "poriadku" niečo nájdeš. ráno sa zastavím!" zo smiechom sa postavil s gauča a prešiel ku dverách. môj pohľad opäť padol na Leu ktorá stále mimo hľadela na miesto kde pred tým sedel.
"búú, veď je to len človek!" zo smiechom som do nej hodila vankúš a zo zeme som pozbierala nejaké veci ktoré sa tu už určitú dobu povaľujú..

"stávaj ty lemra!"
"daj mi pokoj Lea!.." nervózne som zašomrala a hlavu som si ponorila hlbšie do vankúša.
"čaká ťa tu návšteva. neboj neslintala som!" vážnym hlasom a zo zadržaným smiechom mi šepla do ucha Lea a cez celú izbu sa ozval môj neuveriteľne hlasitý výbuch smiechu.
"ty si pripečená!" s čudnou grimasou som sa pozbierala zo zeme a s úsmevom som prešla na chodbu kde čakal Liam.
"to máte bežne takéto budíky?"
"raz ťa pozvem, pocítiš to na vlastnej koži. o chvíľku som tu, musím sa dať do kopy." s krútením hlavy a stále s úsmevom som vošla do kúpelne kde som strávila zopár pekne dlhých minút a po všetkých úpravach som spokojne vošla do obývačky. pohľad ktorý sa mi opäť naskytol pred očami mi spôsobil ďalší nával smiechu. tak ale priznajme si kto by sa nesmial na svetoznámom spevákovi ktorý drží v ruke nejakú čínsku vázičku a háda sa s fanúšičkou o tom s čoho je vyrobená?
"daj tej vázičke pokoj, ty si padaj utrieť sliny lebo večer máme párty a poznám ťa veľmi dobre na to že viem že si mám pribaliť vreckovky na utieranie ich a ty už konečne padaj von, nebudem na teba čakať večnosť!" s vážnym pohľadom som potiahla Liama za ruku a na Leu som hodina prísny pohľad s malým náznakom úsmevu.
"Takže kam ideme?"
"nejaký nápad na miesto kde by bolo niečo o autonehodách?"
"polícia?"
"skvelé, pretože tí nenápadný novinári ktorý nás sledujú budú mať aspoň o čom písať." ironickým hlasom som prehovorila a nastúpila som do taxíka ktorý nás čakal. Po pár minútach jazdy sme zastavili pred stanicou Londýnskej polície a mne práve v tejto chvíli doplo že Directionerky naozaj nepatria medzi normálnych ľudí. veď naozaj, kto normálny čaká na svojho idola pred políciou? s nechápavým pohľadom som sa zasmiala a vykročila som ku staršiemu policajtovi ktorý sedel pri počítači a usmiato na nás hľadel.
"želáte si niečo deti?"
"stačí Liam a Natasha. mám na vás zopár otázok teda pokiaľ máte čas."
"je našou prácou pomôcť. tak, čo sa stalo?"
"nevedeli by ste mi prosím zistiť niečo bližšie o autonehode ktorá sa stala v roku 1996?"
"v Londýne sa ich denne stanú stovky, neviete bližší dátum?"
"Nie, viem len že vodička sa volala Katrin a vo vozidle bola aj s dieťatkom Yasmin."
"o tejto nehode viem dosť. 12.11.1996, vonku bola pekná búrka a viditeľnosť príšerná. viem že Katrin išla pomaly pretože sa bála o jej dieťa ale bolo choré a potrebovalo lekársku pomoc. keď sa snažia obehnúť auto vrazila do stromu a havarovala. Katrin bola v kóme a Yasmin sme si na starosť zobrali mi. ja a kolega. pár ulíc o tadiaľto je jediné "hniezdo" pre deti. dali sme ho tam a potom si ho zobrala náhradná rodina."
"ďakujem, veľmi ste mi pomohli!"
"zamálo." po úsmeve ktorý som mu opätovala som opäť potiahla Liama do detského domova kde som bola včera. Našťastie bola pri stole tá istá baba ako včera takže donútiť ju pustiť nás do skladu nebolo zas až tak ťažké keďže bola očarená Liamom. Po pár minútach hľadaní jednej osoby v tisíckach krabíc som konečne našla tú správnu.
"Londýn-542, to je hneť za rohom!"
"trochu nerozumiem."
"na tej adrese by mala byť rodina ktorá si adoptovala Yasmin."
"ďalšie pátranie?"
"Liam niečo sme si sľúbili."
"rozkaz Natasha!" z úsmevom ma tento krát potiahol od a rozutekali sme sa po dáždivom Londýne, slabé slnečné lúče mi žiarili všade na telo a stovky holubov lietali všade naokolo. Konečne s reálnym úsmevom som sa oprela o dom v ktorom by mala bývať rodina malej Yasmin.
"Kto ste? želáte si niečo?!"
"och, prepáčte. mi len hľadáme jednu rodinu. býva tu dievča menom Yasmin?"
"Och... bývali tu. pred pár rokmi. keď sa ich syn chystal do školy odišli bývať do iného mesta."
"neviete na akej adrese by sme ich našli?"
"To vám neviem pomôcť deti."
"tak nič, ďakujeme." s chabým úsmevom som sa presunula ku mokrej lavičke ktorá ma lákala.
"snáď si nechceš sadnúť na to mokré."
"príšerne ma bolia nohy!"
"prechladneš, nechcem ťa mať na svedomí."
"tak sa nepozeraj."
"si strašne tvrdohlavá sadni si!" s otraveným pohľadom sa na mňa pozrel a posadil sa na lavičku.
"kam akože?"
"na mňa! snáď nebudeš sedieť na mokrom." s príšerným výbuchom smiechu som si na neho sadla a po pár fotkách ktoré novinárom nemohli uniknúť sme sa opäť vybrali ku mne domou...

čudné? nudné? krátke? :D prepáčte! ja som dnes totálne vygumovaná! :DDD 

Listen To Your Heart ;* piata časť.

čo žéééééééééééééééééééé!!!!! neverííím!!! my sme to naozaj vyrovnali?! ooch môj bože!!!!!! 4 minúty tu vrieskam, potom si sadnem pozerám sa na brata zas začnem hučať aj s ním na celý dom a nakoniec?! dám si status a napíšem kamoške ktorá mi napíše "si skorá!" :D prepáč zlatko ale tešííííng! :DDDDDDD dnes ôsmi ľudia mi naraz volajú že "počula si to o One Direction?!" ty kokos ja len výbuchy že čo mám prvé robiť! :DDD ja som už nevedela! :DDD dnes zas v škole och kriste, moje kozy! :DDDDDDD ja dnes, nechápem, nemôžem! :D dokonca som sa prezradila dobrovoľne môjmu ocinovi že píšem príbehy! :D to to slnko! ;DD

Po skvelých Londýnskych raňajkách som unavene zišla do haly kde pri pulte stála staršia žena zo včera. Moja zvedavosť opäť vyhrala nad všetkými zlými pocitmi a preto som zo vztýčenou hlavou podišla ku nej a nervózne som sa na ňu usmiala.
"ďalšie kolo raňajok? potrebujete niečo do izby, nejaká návšteva alebo sa chcete odhlásiť?"
"Nie, zatiaľ nič nepotrebujem. Len mám na vás jednu otázku."
"stalo sa niečo srdiečko?"
"Vlastne chcela by som sa opýtať len na tú ženu zo včera, neviete mi o nej niečo povedať?"
"Prepáč zlatko, rada by som ti pomohla ale jediné čo ti viem povedať že to že v 1996 mala v Londýne autonehodu, zostala v kóme a jej dieťatko Yasmin niekam zobrali a od vtedy čo sa prebrala sem stále chodí a čaká ju. nič o tom neviem, viem len to že v tomto hoteli boli v tedy ubytovaní, práve som tu začínala a mi sme si dobre sadli. To dievča je ako keby nezvestné, ako keby neexistovala žiadne informácie o nej niesu. neber to nejako zlé, (ti jebe?! ak toto nevyhráme rozjebem ich!! :D) pripomenula si jej ju určite svojimi očami, máš ich nádherné a presne také ako ich mala ona."
"ďakujem, to stačí. len som si potrebovala niečo overiť." Jemne som buchla po stole a opäť som sa po schodoch rozbehla hore. S tašky ktorú som si ako jedinú nechala voľne ležať na druhej strane hotelovej izby som si vybrala stredne veľký notebook a keďže moja zvedavosť mi opäť nedala snažila som sa zistiť niečo bližšie. Keďže v mojom originálnom zadávaní úsekov s našej konverzácie som sa nič nedozvedela zostala mi len jedna možnosť ako si všetky tieto nejasnosti ktoré mi pripadajú niečim zvláštne, magické a tak strašne povedomé zistiť.
"Harry?"
"Natasha! pre boha kde si?! vieš ako som sa o teba bál?"
"neboj som len v hoteli! mám na teba otázku, máš čas?"
"o čo ide?"
"nevieš o nejakej nehode s roku 1996? jedna žena Katrin sa vtedy dostala do kóme a jej dieťa Yasmin je od vtedy ako keby bez existencie."
"Yasmin? Katrin? ja.. Natasha, porozprávame sa potom, musím bežať na skúšku." nervóznym hlasom šepol do telefónu a zložil to. S nechapavým pohľadom som sa zadívala na mobil a opatrne som ho hodila na gauč. zo skrini som si vybrala čierne rifle, pokreslené tričko a na nohy som si obula voľné tenisky. Do tašky som si nahádzala nejaké veci a pred mojou vybavovačkou modelky som si zvolila ešte malú odbočku do údajného miesta kde bola pred tým Yasmin odložená.
"Och pane bože ty si Natasha však?!"
"Uch? poznáme sa?"
"to nemyslíš vážne! veď si sestre Harryho!"
"Och, už chápem. Som tu len na skok, potrebujem niečo zistiť."
"jasné, o čo ide?"
"v 96 tú bolo dieťa Yasmin, odložili ho tu po (do pičéééééé! -,- môžem jebať celý hokej! :D) autonehode. mohla by si o tom niečo zistiť?"
"to bude pár dní trvať, máme to hromadu spisov a pravdepodobne jej meno náhradný rodičia zmenili."
"koľko asi?"
"tri?"
"fajn, prídem za pár dní prosím zisti to!" zakričala som jej a pomedzi malé kvapôčky dážďe ktoré opäť padali s neba som sa rozbehla do agentúry s kadiaľ mi prišla ponuka na fotenie...

chcete časti častejšie? chcete ich dlhšie? chcete ich lepšie? tak si napíšte komentáre pretože mňa nebaví písať keď to skoro nikto nečíta! -,- 

Listen To Your Heart ;* štvrtá časť.

Dpč, ten pocit keď viete že ste si písali štvrtú časť ale nemáte ju n a blogu a potom si uvedomíte že ste ju písali v škole -,- :DDDDD sakra ja som nenormálne sprosté decko! :D inak časť venujem Chiare ktorá si pretrpela "rozmnožovaciu sústavu" :D inak peckové učivo to bolo :DDDDD KRISTE! -,- práve som si spomenula na to že som nedala učiteľke sloh, fajn však prečo nie! -,- :D

"Liam, naozaj ďakujem za tvoju ochotu ale toto nie je dobrý nápad."
"čo zas?! páči sa tebe vôbec niečo?"
"Tak akože prepáč! Môj brat je známy spevák a má milióny, ja odmietam bývať v nejakom starom hoteli a spať na posteli s pocitom že každých päť minút ma môžu napadnúť nejaké šváby!"
"Máš pocit že si máš s čoho vyberať?! pochybujem že chceš ísť domou a naozaj si nemyslím že chceš ísť v takomto stave ku Harrymu! daj sa do poriadku, ráno odlietame.."
"Čo si o sebe sakra myslíš?! že ma zachrániš pred niekym kto je v pohode a zato po mne môžeš vrieskať?! no a čo že Harry je tvoj kamarát?! toto je môj život a tebe môže byť totálne jedno kde spím, čo jem, čo robím a čo beriem!" Zvrieskla som na neho a s tackavou chôdzou som prešla do kúpeľne ktorá vyzerala..príšerne. Môj pohľad padol na moju ruku na ktorej boli stovky stôp po vpichoch a modrinách. S roztrasenými rukami som pokrútila kohútik a ľadovú vodu som si priložila na tvár. V takmer zahmlenom a neskutočne špinavom zrkadle sa rysovala moja tvár ktorá ešte pred pár rokmi patrila medzi tie normálne sa zmenila na bledú a oslabenú, vlasy ktoré som do tedy mala silno žiarivé sa zmenili na dolámané a oči ktoré žiarili na vyhasnuté. S pocitom viny som sa vrátila do izby a s váhavým pohľadom som sa usadila na postel..

"Vstávaj, o pár minút nám letí lietadlo.." naštvane mi zavrčal Liam pri hlave a mojou hlavou opäť prebehol včerajší deň. Konečne s lepšou náladou než včera som si opláchla tvár a prezliekla sa do čistých veci. Kým si Liam vybavoval nejaký telefonát nedočkavo som čakala opretá o zárubňu dverí.
"Ehm..Liam?"
"áno?"
"Mňa mrzí ten včerajšok... ja... prosím nepovedz to Harrymu."
"Ahá, takže teraz nahodíš taktiku uzmierenia aby si si bola istá že tvoje drogovanie zostane v tajnosti?"
"Vieš čo?! povedz si to! nepotrebujem krytie od nejakého idiotskéhé kolegu môjho milovaného brata! vedela som že ste len namyslené hviezdy.."
"Natasha!"
"Nie Liam, myslím to vážne. Pohneš si prosím? nechcem zmeškať lietadlo." S neutrálnym hlasom som odpovedala a s kuframi som sa premiestnila k výťahu..

O pár hodín- Londýn
"Skvelé počasie!" nervózne som šepla a na hlavu som si nasadila čiapku kvôli dážďu ktorý opäť nechýbal.
"je vôbec niečo čo tebe nevadí?" ozval sa pri mne Liamou hlas a mojím telom zrazu prebehli stovky zimomraviek. Bez mihnutia oka som naďalej sledovala cestu a čakala som na taxík ktorý by bol ochotný zastaviť.
(neuveríte!!!! :O Práve som dostala stovky nápadov na tento príbeh! ja zomriem! :O :DDD)
Po pár minútach čakania som konečne nejaký stopla a namierila si to ku Harryho domu. aj kvôli Liamovích pohľadoch ktoré na mňa počas celej jazdy hádzal som cítila neskutočný pocit viny. S nadšeným výdychom som vystúpila s auta a po pár minútach som konečne vošla do vnútra a moje telo zrazu pocítilo ostrú bolesť.
"Harry?!" Nechápavo som na neho zakričala a odtiahla som ho pri dvere.
"Stalo sa niečo? myslel som si že vieš o tom."
"Myslel si si že o čom viem?!"
"O Belle, je milá toho sa báť nemusíš!"
"To je skvelé že máš ďalšiu do zbierky ale kde budem bývať?!"
"och, tak ani o tomto nevieš? Liam povedal že môžeš zostať u neho."
"Ha! veľmi vtipné, nepotrebujem bývať po tvojich kamarátoch!" nechápavo som pokrútila hlavou a spolu s kuframi som opäť vyšla do upršeneho Londýna. Po pár minútach bez významného behania s kuframi po meste som zastavila pri jednom s hotelov v ktorom som si vybavila izbu. Môj pohľad padol na zvláštnu tetu vo výťahu s ničenými šatami a príšernými vlasmi.
"Karen! myslela som si že sme sa dohodli jasne, jedna noc a nie celý týždeň. nemôžem ťa tu nechať!" zo smutným pohľadom sa na ňu zadívala nejaká stará teta ktorá mi podala kľúče do ruky.
"Yasmine, dievčatko moje.."
"prepáčte? to bude asi omyl."
"Nie! srdiečko tak dlho som ťa hľadala!" Zo slzami v očiach sa na mňa zadívala a pomaly sa priblížila. S nechápavým pohľadom som nastúpila do výťahu a odviezla sa na tretie poschodie do nového mini domčeku.  Po vybalení všetkých veci ktorých bola skôr kôpka mokrých a zničených šiat som sa unavene rozvalila na postel a snažila sa zaspať. Hlavou mi stále behala tá dnešná zvláštna vec, kto sakra bola tá žena?!..

Baby?! :D mala som napísanú aj druhú polku ale keďže sa mi vymazala :D tak smola! :D zajtra pridám lebo ja naozaj nemám náladu to dopisovať! :DDDD  

Listen To Your Heart ;* tretia časť.

Prepáčte, prepáčte , prepáčte!! :/ hrozne ma mrzí že som vám nepridala časť ale v piatok papier, sobota nákupy, nedeľa "učenie" a dnes zas taký zážitkový deň že dobréé! -,- :DDD pokúsim sa pridávať častejšie :) Inak toto je podľa grafu moja 69 časť na tomto bogu! :DDD

"Harry? smiem vstúpiť?" S pocitom viny som vstúpila do kuchyne a čakala som na jeho odpoveď.
"Prečo si mi o tom nepovedala?"
"Harry, ja neviem. jednoducho, bola som nikto a všetci okolo mňa boli reálny kamaráti a teraz? zrazu je môj brat slávny a tisícky ľudí za mnou chodia  s tým že či si ich pamätám. ja som proste.."
"Mala si mi to povedať, vieš ako sa mama o teba bojí? celú noc si nebola doma. všade na internete sú tvoje fotky kde si buď pekne nadrbaná alebo s cigaretou. od kedy fajčíš?! a čo tí chalani?!"
"Harry som dospelá, ja viem čo robím!"
"Viem že si dospelá, máš vlastný život ale bojím sa aby si nespravila to isté ako pred pár rokmi."
"Vieš že to bolo dávno."
"až tak dávno nie Natasha, mala si pätnásť."
"Myslím že od alkoholu a cigariet ku drogám neprejdem."
"Natasha vieš že.."
"Nie Harry! nehovor mi tu ďalšie historky o tvojich kamarátoch!"
"Dobre, čo chceš teraz robiť? keď sa vrátiš ku mame vieš že do osemdesiatky budeš mať domáce vezenie a  Gemma sa znova činila takže už to nie je v takej tajnosti že si skončila zo školou."
"Viem, rozmýšľala som nad jednou prácou ale neviem či ma zoberú."
"o akú?"
"Pred pár mesiacmi som poslala do jednej firmy moje fotky. asi pred týždňom mi odpísali že by boli radi keby sa u nich zastavím."
"o akú firmu ide?"
"hľadajú modelku rozmýšľala som že by som to skúsila."
"Kde?"
"V Londýne. bolo by to len na skúšku, pár fotiek a neskôr by sa ukázalo že by som zostala."
"pokúsim sa niečo vybaviť s mamou, neručím ti za to ale. narobila si už stovky pekných problémov."
"ďakujem, ale myslím že toto by som si mala vybaviť ja aj tak sa ešte musím niekde zastaviť."
"Natasha?"
"Nejdem ku nemu! A Harry? kedy idete naspäť do Londýna?"
"Zajtra ráno, Paul niečo potrebuje."
"Dobre, zastavím sa tu večer.  bežím za mamou."
"Dávaj si pozor." S neutrálnym pohľadom sa opäť zadíval na šporák a ja som s obrovským pocitom vini vyšla von. Po nasadené si čiapky kvôli malým kvapkám dážďa ktoré opäť dopadali na zem som si zo nasmerovala do Lindiniho domu. Po pár váhavých pohľadoch som zabúchala na dvere a v ušiach mi zaznel buchot jej nôh o drevených schodoch.
"Natasha! že sa aj ukážeš, si v poriadku?"
"Som, ja len že odchádzam do Londýna. Tá ponuka modelky je asi jediné čo dokážem robiť."
"To nemyslíš vážne!"
"Linda! vypočuj ma, chcem aby si išla so mnou! všetko vybavím."
"táto ponuka sa neodmieta."
"nehneváš sa?"
"Nie! blázniš? ktorá iná baba mi dovolí bývať po boku one direction?"
"dobre! upokoj sa na chvíľku. Linda? mám na teba otázku."
"počúvam."
"máš 20€?"
"Znova? povedala si mi že si s tým skončila!"
"prisahám že s tým skončím! prosím potrebujem ich!"
"posledný krát Natasha!" S naštvaným pohľadom sa na mňa zadívala a zo zadného vrecka mi podala peniaze. Popri jej sklamanom pohľade ktoré mi bil do očí som ju objala a prešla som ku nám domou kde už čakala Mama a Gemma. Podľa pohľadu ktorý nahodila mama a súhlasu od Gemmi som pochopila že jej monológu sa nevyhnem.
"Si normálna?! len tak si odídeš a neprídeš dva dni domou?! nakoniec sa sem vrátiť a celý internet je preplnení tvojimi fotkami s roztrhnutými ústami a modrinou?! Po kom si?! to aj Harry má viac rozumu! Dobre! chápem že pije, chodí sa dať tetovať, má samé dievčatá ale on je pre boha chlapec! ty si dievča?! akým príkladom ideš?! kedy si mi chcela povedať že fajčíš?! to je podľa teba normálne?! len pred pár mesiacmi sme ťa vyťahovali s jednej závislosti a teraz máme začať s ďalšími! skús sa uvedomiť! pred pár hodinami mi volali že si odstúpila zo školy, jeden dôvod?! čo si si sakra myslela?!"
"Nič.."
"Nič?! tvoja obľúbená odpoveď! kam si myslíš že teraz ideš?!"
"Pobaliť sa! nepotrebujem počúvať tieto každodenné monológi o tom aká hrozná dcéra som!"
"kam akože chceš ísť?! bez nás neprežiješ ani deň!"
"prežila som dva! mám právo na to odísť!"
"choď! ale nevracaj sa keď ti bude najhoršie!" Náš dialóg a hlavne jej monológ zakončila buchnutím pohára o stvol a hlasitým dupaním na druhej strane domu. S krútením hlavy som vybehla na poschodie a do kufru som si pobalila takmer všetky veci ktoré som tu mala. Pri vložení posledných krémov sa vo dverách zjavila Gemmina ustarostená hlava.
"čo? aj ty mi chceš dávať ďalšie ponaučenie aký blbý nápad to je?!"
"neprišla som ťa kritizovať. kam chceš ísť?"
"Londýn, beriem tú ponuku."
"na modelku?"
"No nie na pilota! môžeš mi dať na chvíľku pokoj?! potrebujem si zariadiť ešte nejaké veci."
"Aké veci?"
"nerieš to! je to môj život!"
"Natasha! stoj!" s vážnym pohľadom sa na mňa zadívala a mojím telom zrazu prebehol horúci pot. "vyber si tie ruky spoza chrbta a ukáž mi ich!"
"Načo ti to sakra je?!"
"sprav to!" s naštvaným pohľadom sa na mňa pozerala a potiahla ma ku nej. Pri dotyku mojich studených a hlavne roztrasených rúk sa mi opäť zadívala zo smutným a spýtavým pohľadom do očí.
"prečo si nám klamala?! myslela som si že si sa s toho dostala! vyzerala si byť tak šťastná a spokojná!"
"Ja..."
"od kedy ich znova užívaš?"
"Len pár mesiacov.."
"to je koľko?!"
"deväť.."
"ty si totálne šialená!" s rukou za hlavou sa prudko postavila s postele a odpochodovala si to k oknu.
"nemôžem s tým prestať! nedokážem to!"
"dokázala si to keď si mala pätnásť! dokážeš to aj teraz!"
"lenže vtedy som mala motiváciu."
"a teraz nemáš?! máš rodinu! Lindu svoj vlastný život a.. nechápem ťa skratka! všetko len tak zahodíš za hlavu a ničíš si život!"
"Gemma! ty so nechápeš."
"nie a ani nikdy nepochopím!"
"kašli na to, prosím nehovor to mame a hlavne nie Harrymu..."
"skonči s tým!"
"skončím.." opäť s hrozným svedomím kvôli klamstvu som vyšla s kuframi s izby a stopla som si taxík. Popri prechádzaní všetkých nových budov sa moje nutkanie na užitie ďalšej dávky stupňovalo a pri pohľade na starú tmavú budovu som bola v koncoch. S roztraseným a príšerne oslabeným telom som ledva prešla do uličky.
"Máš to?"
"Máš peniaze?"
"Mám!"
"Máš šťastie ty štetka, nabudúce nebudem tak dlho čakať mám aj iných zákazníkov."
"Ja... vrátim ti to!" s vystrašeným pohľadom som si do rúk zobrala malý balíček a zadívala som sa do jeho očí s ktorých vládol taký zvláštny pocit.
"Si len ďalšia naivná špina ktorá sa  do toho namočila a bude len ďalšia slávna skrachovaná hviezdička.." s nenávistným hlasom prehovoril a jeho ruka sa ocitla na mojej tvári a druha ma silno tlačia ku stene.
"Pusť ju!" Ozval sa s druhej strany nie či hlas a jeho postava sa postupne približovala zatiaľ čo môjho "tajomného dílera" odchádzala.
"Si v poriadku?... Natasha?"
"Prosím odísť Liam..."
"čo tu pre boha rob..." jeho hlas zastal pri pohľade na striekačku ktorú som drvila v ruke. Zo slzami v očiach a s bezmocným pohľadom som sa pozerala na jeho telo ktoré sa zdvíhalo a stále nechápavo pozeralo.
"Ty... Pane bože.. od kedy?!"
"Prosím nehovor to Harrymu!"
"prečo jednoducho nevyhľadáš nejakú pomoc?!"
"Načo?"
"máš rodinu.."
"čo máte všetci s rodinou?!" naštvane som sa na neho zadívala do mojej ruky som vpichla tenkú striekačku. ten nemožný pocit s toho že som totálne troska ma zrazu zalial a moje telo sa zrazu pomaly upokojovalo.
"poď ku nám."
"budem tu musieť chvíľku zostať. nezvládnem to po cestu a nechcem aby ma takto videl Harry."
"pomôžem ti, niečo nájdeme na tých pár hodín." s úsmevom na tvári ku mne načiahol ruku a mojím telom sa zrazu rozlial ten nepoznaný pocit vďaky....

*Si akože myslíte že to prejde tak ľahko? :DDDDDDD tí ktorý ma poznáte viete že toto je tá "začiatočná" časť! ;DDD I love you! :D pokúsim sa pridávať skôr jop? :)))
Nečítam po sebe nestíham :) prepáčte! :D

Listen To Your Heart ;* Druhá časť.

Po hodinovom vážení papiera od ktorého ma bolí celý človek som prišla na konečne číslo 1*69* aspoň že tak! :D ešte pôjdem ku susedám ktoré ma čakajú ale ja sa vám musím proste venovať! :D Btw. dnes som bola na nákupoch :3 áno, nemohla som si odpustiť dve pásikavé trička! :D ste mali vidieť tie pohľady mojej milovanej mamičky keď som s nadšeným pohľadom zhúkla na celú predajňu "Louis štýl!" :D tie predávačky sa potom pri mňa postavili a ukazovali mi červené nohavice a bielosivé pásikavé trička! :3 Som proste božia, tie predávačky ich už poznajú! :DDDDDD Nepýtajte sa -,- mám talent proste! :D

"Harry!" zvrieskla som s celých pľúc keď som sa rozbehla z dolného pochodia spomedzi kvetinky až ku bráne kde čakal Harry spolu s jeho skvelými hviezdičkami.
"Natasha! bože ako si vyrástla! Kde je Gemma?"
"Niekde v zákutiach nášho domu spolu s jej novým objavom?"
"na chvíľku vás spustím z očí a moje ženy majú už nejakých chalanov?!"
"vieš že nebudem navždy to malé dievčatko o ktoré sa musíš starať."
"Nie, už si dospelá krásna žena. Oh, inak toto je Liam, Louis, Zayn a Niall."
"Neskutočne ma teší." s ironickým úsmevom som poznamenala a podala som si s nimi ruku. Po pár trápnych pohľadoch ma s tohto mučenia vytiahol až Daniel spolu s jeho kamarátmi ktorý zastavili pred naším domom.
"bežím, vidíme sa Harry, jasné?!"
"Počkaj! kto to je?"
"Pred pár minútami si tvrdil že som dospelá žena. viem sa o seba postarať aj sama. vidíme sa." zo smiechom som ho objala a nastúpila som ku Danielovi ktorý ma hneť s úsmevom pobozkal.
"rád ťa vidím."
"Nekacaj, kam ideme?"
"Netuším, chalani rozmýšľali že zbehneme aj pre Lindu a niekam vypadneme."
"akože vypadneme?"
"Nejaká skvelá párty? myslím že James dnes nejakú robí."
"kto je James?!"
"veľa otázok kráska, berieš?"
"ak to bude nejaký zapadákov tak máš kopačky." s vážnym pohľadom som sa na neho zadívala a začala som kýval hlavou v rytme pesničky ktorá hrala s rádia. Po pár odbočkách sme zastavili pred Lindiným domom ktorá už čakala na ulici a tým pádom sme spokojne mohli ísť ku Jamesovi. Obyčajný obrovský dom blízko Londýnu s veľkou záhradou v ktorej sa ozýval smiech a opilecké reči.
"James, toto je Natasha."
"Nie je k zahodeniu."
"Je moja takže ruky preč."
"a kde si nechal Larrisu?"
"Kto je Larrisa?!" nechápavo som vstúpila do ich konverzácie a nedočkavo som čakala na odpoveď.
"nikto, jedno dievča."
"jedno dievča?!"
"Kašli na to, to je stará záležitosť." s úsmevom si zobral zo stola fľašku nejakého alkoholu a spolu s Jamesom sa vyparili niekam do domu. Po nekonečnom hľadaní Lindy ktoré dopadlo neúspešne som s Danielovej bundy zobrala kľúče a nasmerovala si to k jeho autu.
"štetka!" zvriesklo na mňa nejaké dievča ktoré sa prechádzalo okolo Danielovho auta a môj pohľad na jej mierne vypuklé brucho.
"Prosím?! poznáme sa?!"
"slečnu Natashu ktorá má všetko po čom si jej namyslená hlavička zatúži poznajú všetci, bola som príšerne blbá keď som si myslela že si začínaš len s nezadanými."
"Daniel je nezadaný."
"Ha! veľmi vtipné! myslíš si že keď sa u teba zastaví pár krát do týždňa a potom sa vyparí v strede vašeho rande kvôli jeho decku ktoré musím živiť zo svojho platu tak je nezadaný?!"
"ty si Larrisa?!"
"bingo, kde je Daniel?!"
"idiotský kurevník!" naštvane som ignorovala jej otázku a vrátila som sa späť do domu kde stál Daniel pri nejakých dievčatách.
"Si obyčajný idiotský blbec! nič viac len idiot!"
"o čo ti sakra ide?! nevrieskaj tu na mňa lebo to skončí tak ako minule!"
"Ako myslíš?! s tvojimi úbohými fackami prečo sa na nič iné len na mlátenie žien nezmôžeš?! mlátiš tak aj Larrisu ktorá čaká tvoje dieťa a živí ho zo svojho lebo tebe nezáleží na ničom inom len na tvojej sláve ktorú si využíval cezo mňa?!"
"drž hubu ty štetka!" s nenávistým tónom na mňa zvrieskol a moje ústa vzápätí zaliala červená tekutina.
"Natasha! preboha, si v poriadku?"  s vystrašeným pohľadom si ku mne kvokla Linda ktorej slova sa mi zrazu strácali a moje telo sa oťažievalo.
*O 5 hodín neskôr (dajme tomu že je sedem hodín večer :DD áno detaily zasa! :D)
Modrá izba a niečie usporiadané veci po poličkách a až prehnane veľký poriadok ktorý mi bil do očí hneť po trpkom otvorení oči. Jemne som si chytila ústa a ostrá bolesť ktorá ma donútila vyroniť zopár sĺz. S príšernou bolesťou hlavy som sa postavia s postele a potichu som prešla po schodoch dole. obývačka v ktorej bol už nejaký ten bordel mi všetko ujasnila, otcov dom pre hosťov. S príšernou únavou som si opäť ľahla na gauč a môj zrak dopadol na oblohu ktorá sa opäť zvierala do peknej búrky a vonku sa o dosť zvečerilo.
"Si blbá vieš o tom?! vieš čo všetko sa mohlo stať?"
"Myslela som si že je iný."
"čím ti pre boha rozmýšľaš?! s ničoho nič sa vyparíš s nejakými chalanmi preč vôbec nič nepovieš a zrazu ťa sem prinesie Linda s tým že ťa skoro zabil?! si ty normálna?! ako sa volá ten chlapec?"
"Kašli na to Harry! je to môj život! ja sa tiež nestarám o to prečo si každý deň s vonku s niekym iným a pritom hádžeš zamilované pohľady na všetkých naokolo! pochop že mám vlastný život!" naštvane som na neho zvrieskla a nasmerovala som si to k malému jazierku na záhrade...

Liam
"Stalo sa niečo?" s úprimným úsmevom som sa posadil pri Harryho ktorý sa bez pohnutia stále pozeral do záhrady.
"Nie som pre ňu dobrý príklad. vždy som sa o ňu staral najlepšie ako som vedel aby si založila život po akom túži. nie preto aby robila tie isté chyby ako ja.."
"Myslíš Natashu?"
"Hej.. je iná než bola naposledy. nikdy jej nechýbal skutočný úsmev a tá jej iskra s ktorou všetkých rozžiarila a teraz? je úplne iná. ja naozaj neviem čo mám robiť! ani len to hlúpe meno toho magora ktorý jej tak ublížil mi nechce povedať.."
"Harry musíš ju pochopiť, je to dievča. myslí inak než ty! skúsim to ja?"
"tým chceš povedať že si dievča?"
"Nie! ale rozumiem im určite lepšie než ty."
"u nej neuspeješ. hovorí to len tým jej zlým chalanom ktorý ju budú mlátiť a ony sa s toho bude tešiť."
"tak si zahrám zlého chlapca. neboj to sa vyrieši!" s povzbudivým úsmevom som sa postavil a nasmeroval si to priamo ku Natashe ktorá v miernom odraze slnka a pritom v mokrom oblečení od dážďa vyzerala neskutočne.
"nechaj ma na pokoji.."
"Kto hovorí že som tu kvôli tebe?"
"Pokiaľ ťa sem poslal sadnúť Harry tak ti radím aby si odišiel."
"Prišiel som sám, nepotrebujem hlavu druhých aby som spravil to čo chcem."
"Pokiaľ si sa prišiel k niekomu vyrozprávať tak si na zlej adrese."
"Prišiel som sem pretože sa mi chce a v tom mi nezabrániš."
"myslíš že hra na nejakého akože bezcitného chalana ktorý to predstiera len aby zohnal informácie môjmu milovanému bračekovi ti pomôže?"
"Nie, len myslím že jemné neprirodzené dievčatá ktoré si o sebe myslia bohvie čo a pritom sú rovnaké ako ostatné potrebujú nejakého zlého chlapca aby malo pocit bezpečia."
"Je moja vec aká som a čo si o sebe myslím!"
"mať na sebe tonu make-upu a myslieť si že zo zlými chalanmi sú neskutočne sexy to dokáže každý, ale byť prirodzene krásna a sama sebou dokážu len skutočné dievčatá."
"To všetko bolo kvôli nemu... ovládal ma a prišiel za mnou len vtedy keď chcel sex alebo nejaký alkohol zadarmo. predával ma len kvôli úbohému kúsku alkoholu.."
"Urobí s teba obyčajnú štetku a kvôli pravde ťa zbije a ty ho obraňuješ?"
"ja som ho skutočne milovala.."
"bola si len jeho bábika.."
"o čo ti sakra ide?! vôbec mi nerozumieš! máš dokonalý vzťah s úžastným dievčaťom, nemáš vôbec tušenie čím si musím prechádzať ja!"
"Keby máme tak dokonalý vzťah asi som tu nie je nie? som tiež len človek a tiež sa s ňou hádam ale nebijem ju za to alebo nekričím kvôli tomu na svoju rodinu alebo niekoho kto mi chce pomôcť."
"nepoviem to Harrymu! poznám ho, znova to vyrieši s tým jeho skvelým spôsobom s čoho bude ďalší škandál.."
"tak to povedz mne.."
"kde mám istotu že mu to nepovieš?!"
"pretože viem čím si prechádzaš a riešiť sa to dá aj inak."
"Daniel... býva štyri ulice od tadiaľto v zelenom dome.."
"neboj všetko bude v poriadku. ty hlavne bež do vnútra a daj sa do poriadku."
"Liam? ďakujem ti.."
"Nemáš začo.. oh! a Natasha? skús to bez make-upu budeš omnoho krajšia." s jemným úsmevom som sa zadíval na jazierko a spokojne som si vydýchol...

Krátka, blbá, čudná a neviem aká! -,- Fuck! mala by som seknúť s písaním už to nestojí za nič! -,- 

Listen To Your Heart ;* Prvá časť.

Práve varím a mám pocit že pri mojom písaní a vzájomnom varení skončím ako bezdomovec -,- Fuck! :D dúfam že ma niekto s vás u seba ubytuje :D táto časť je dnes skôr kvôli Hokeju ktorý nemôžem zmeškať! :3333

Zvuk smiechu a ustavičného,  nezmyselného rozprávania do telefónu ktorý sa ozýval s druhej strany izby mi spôsoboval príšernú bolesť hlavy. S naštvaným zavrčaním som si s pod hlavy vybrala vankúš a hodila som ho presne na toho nevinného páchateľa ktorý s prekvapeným pohľadom hodil mobil na druhú stranu a zadíval sa na mňa.
"Čo ťa zasa žerie?!" zo smiechom mi hodila späť vankúš a opäť sa zadívala na telefón s tým jej pripečeným pohľadom.
"Narozdiel od teba som po veľmi dôležitom stretnutí."
"Stretnutí alebo ďalšej party? nabudúce vyvetraj nepotrebujem celú noc dýchať tvoje zvratky."
"Och bože, veľmi mama vyvádzala?"
"ešte spí, padaj sa dať dokopy. Pokúsim sa nejako zbaviť tejto skvelej misky ktorá je pravdepodobne už nepoužiteľná."
"Kryješ ma?"
"len pokiaľ to dáš do pätnástich minút."
"si úžastná!" s úsmevom na tvári som jej dala pusu na líce a čudnou chôdzou som sa rozbehla do kúpelne. Po úspešnom vyhýbaní sa zrkadlu, som sa osprchovala a kvôli času ktorý ma hnal dopredu som si rýchlo umyla zuby a po naozaj skvelom odmalovaní som si obliekla modré riflované šortky s čiernym tričkom na ramienka. Celá udýchaná a popri zápase s vyberaním si žuvačky s vlasov som sa úspešne dostavila do kuchyne kde už ako zvyčajne stála mama s kávou v ruke, Gemma s pobaveným pohľadom raňajkovala a Robin s novinami v rukách. S krčovitým pohľadom som sa posadila pri Gemmu a s myknutím hlavou k Robinovi som sa opäť zadívala ku Gemme ktorá mi zo znakom nesúhlasu alebo inak povediac o ničom nevedia všetko vysvetlila. Po raňajkách ktoré som našťastie prežila bez nejakých veľkých prednášok som sa rozvalila na gauči vedľa kuchyne a pri počúvaní pesničiek ktoré práve bežali v televízií som SMS-kovala s Lindou. S Lidnou sa poznám pár rokov, presťahovala sa pár ulíc od nášho domu pred siedmimi rokmi a od vtedy sa s nás stali tak povediac nerozlučné kamarátky. S môjho menšieho vypnutia ma opäť prebudila až melódia pesničky môjho skvelého brata. Po zhliadnutí videoklipu Little Things som položila mobil na stôl a s unudeným pohľadom som vošla znova do kuchyne kde už sedela len Gemma.
"už odišli?"
"Hej, stále nechápem ako ti to môže stále prejsť! sme sakra rodina Harryho Stylesa a ty si celú noc niekde v meste a alkoholom v ruke a mama ti na to vôbec nepríde a pritom si na titulnej strane každého časopisu a to nehovorím o internete."
"talent zlatko, nevieš nič nové o Harrym? dlho sa mi neozval."
"Nič veľa, dnes ráno mi volal ale ten jeho hlas bol príliš tajomný."
"to je celý život, čo chcel?"
"pýtal sa na otcov hosťovský dom, chcel tam ísť na pár dní."
"aj s tými jeho nafukanými hviezdičkami?"
"toto na tebe milujem, vždy sa vyhýbaš stretnutiam s nimi ale vieš o nich všetko. S kadiaľ máš túto informáciu? pochybujem že od Lidni lebo tá ti podľa mňa nejakú hlúpu poznámku na One Direction nedovolí vysloviť."
"to vidím nie?"
"stručné, pokiaľ sem prídu chovaj sa slušne teda pokiaľ nechceš aby sa mama dozvedela a tom stratenom kondóme ktorý sa zázrakom objavil v našej izbe."
"To nepovieš!"
"Tak sa kroť a hraj sa na milé dievčatko."
"Alebo sa jej priznám."
"to by som ti neradila, ako to že nie si v škole?"
"och, jediná vec o ktorej ešte nevie celý svet. sekla som s ňou."
"zbláznila si sa?!"
"čo, povedala som že som s ňou sekla nie že ma vyhodili alebo už nemôžem nastúpiť."
"ako vidím o dôležitých veciach sa s tebou naozaj nedá baviť si presne ako.."
"si presne ako Harry, viem! hovoríš mi to už celých osemnásť rokov, šťastie že nemáme viac bračekov. zdvihni si už ten telefón inak ti tvojho nápadníka odpinknem preč!" zo smiechom som si zo stola zobrala džús a s úsmevom na tvári som vybehla do mojej izby k milovanému notebooku. Po takmer troch hodinách nezmyselného ale dokonalého chatovania s Lindou som s pobláznením pohľadom presunula na balkón s kadiaľ som sledovala mamu ako sa nadšene premáva medzi jej kvietkami na ktoré by nedala dopustiť. Bola nádherná ako vždy, s jedným okom som sa zadívala na ulicu s kadiaľ sa ozýval neuveriteľne hlučný zvuk pesničiek a smiechu. S nadšeným pohľadom som sa zadívala na auto parkujúce pred naším domom a Harryho veselý úsmev..

Btw. krátke, čudne zakončené ale proste mne naozaj lezie na nervy starká! -,- nenávidím keď mi niekto brble do varenia! Fuck! I love you!! :DDDDDD verili by ste tomu?! :D práve som dovarila a žijem! :DDDDDDDD
Linda  Liam  Natasha ;)

Listen To Your Heart ;* "Intro"

Poďakovanie!! :DD Mojej milej zlatej Mimuš u ktorej v chate som si čistou náhodou uložila názov pesničky "Listen To Your Heart" a ona mi napísala či je to názov nového príbehu! :D keďže pôvodne mal byť My Perfekt Hero! :DD a ďakujem aj za komentáre k poslednej časti! :)

Ona neobyčajné nádherné mladé dievča žijúce v bláznivom svete alkoholu, cigariet a chlapčenskej spoločnosti. On otec svetoznámej Bristko-Írskej skupiny a jeden s piatich najviac populárnych spevákov. Aj keď ich životy sú na prvý pohľad dosť rozdielne, podobnosti ktoré vládnu v ich živote sú až neskutočné. Dokážu si títo dvaja aj cez všetky rozdielnosti, pokušenia a životy ktoré si každý s nich žije sám nájsť ku sebe cestu a tvoriť jeden s najviac sledovaných párov v nádhernom meste menom Londýn?

Natasha Style, mladé osemnásť ročné dievča žijúce si svoj život svojským spôsobom bez ohľadu na všetky problémy ktoré jej "výtržnosti" tvoria. Svojím spôsobom obyčajná mladá slečna žijúca v mestečku Holmes Chapel a s druhého pohľadu stále sledovaná očami novinárov a "trpiaca" otázkami tisícok  fanúšičiek kvôli jej bratovi ktorý sa s neobyčajným talentom dostal do svetoznámej skupiny One Direction.

Liam Payne, ťažký začiatok života no neskutočný odraz od všetkých problémom ktoré musel postúpiť. člen jednej s najsledovanejších skupín a "brat" štyroch ďalších nadaných, nádherných a bláznivých kolegov. Chalan žijúci si svoj sen po boku nádhernej tanečnice, a miliónoch nadšených fanúšičiek počúvajúcich každé jeho slovo.

život dvoch skvelých ľudí zo stovkami rozdielov, no aj cez to zo srdcom ktorým dokážu skutočne milovať len jednu osobu. nezvyčajný, neobyčajný no aj cez to dosť podobný (pri mojom písaní :DDD) príbeh dvoj zamilovaných ľudí ktorý si aj cez strmú jazdu dokážu nájsť k sebe tú správnu cestu!

*Budete čítať?
*Dáte komentár ak budete čítať? :DD
*zaujalo vás aspoň niečo? :D
*pomôžete mi sakra s tým komentárom? :DD        *mám písať ďalej? :) 

Don´t Cry My Princess ♥ 33. The end my loves! ;*

 "Together until death" Pamätáte si? Ten príbeh skončil podobne ako tento až na ten malí detail že každý s tých príbehov bol o niečom inom, s niečim iným a inými pointami. Vtedy sme zostali na mojom blogu a k poslednej časti ste mi napísali dlhé a nádherné komentáre. :) Prosím, bola by som neuveriteľne rada, najradšej na svete! Keby ste mi k tomuto článku a následne k poslednej časti k príbehu Don´t Cry My Princess napísali komentár nie k poslednej časti ale k celému príbehu, čo sa vám páčilo čo  nie, čo by ste zlepšili alebo nechali. Bola  by som vám veľmi rada pretože chcem počuť váš názor! Prosím, keby ste ešte napísali či chcete aby som vám napísala príbeh "Listen To Your Heart". Ľúbim vás princezné! ;**

Posledný krát prikladám moje roztrasené ruky na poslednú stránku môjho poznámkového denníka, mojej minulosti, najväčšej spomienky a veci ktorá je pre mňa tak neuveriteľne dôležitá. S pokrčenou tvárou, slzami ktoré sa mi opäť tlačia do očí ho zatváram a pozriem sa na fotku na prvej strane. Na fotku toho najlepšieho chlapca na svete ktorého som tak neuveriteľne milovala, a mladej dievčiny ktorou som pred pár rokmi bola. Posledný krát po nej prejdem bruškami od prstov a s roztrasenými perami sa pozriem na fotku na okne. Na fotku už teraz dospelého, správneho mladého muža ktorý je celý otec. S bolesťou v celom tele ktorú mi spôsobuje každý jeden pohyb sa zo zaťatými zubami posuniem na vozíčku k oknu a sledujem oblohu. nádherné zapadajúce slnko a kvapky dážďa ktoré sa zrazu rozbúchali po okne. s úsmevom na tvári prikladám moju roztrasenú vráskavú ruku na ústa a posielam bozk do neba. "forever together my prince" šepnem a posledná slza ktorá sa mi skotúľa po líci ma jemne zachveje. prístroj na ktorý som bola po celý čas pripojená sa zrazu zmení na rovnú čiaru a zvyšok môjho nebeského života ma čaká v nebi s ním. na mieste na ktorom nás už nič a hlavne nikto nerozdelí..

Milujem vás! neskutočne vás milujem a prosím vás aby ste mi napísali ten komentár čo si o tomto príbehu myslíte!! :) mám vám dať teda aj ten nový alebo nie? :)

Don´t Cry My Princess ♥ 32.

Toľko dní som venovala písaniu a toľko krát som s nervami sedela na posteli a trieskala si ruku o čelo pretože som nevedela ako začať alebo skončiť. Toľko krát som s tým chcela seknúť a jednoducho prestať písať ale potom som sa rozhodla dopísať tento príbeh, pretože je pre vás. Nečakaný zvrat situácií? ja viem.. ale myslím že k životu patrí aj niečo Smutné, ktorý život predsa končí šťastne? :)

Prudký náraz ktorý ma švihol do pravej strany mi vyrazil dych, zvuk pískajúcich kolies ktorý sa mi ozýval v ušiach a a vystrašený pohľad Nialla ktorý sa zrazu zmenil na tak zvláštny a tak prázdny.
"Niall!" napäto som zvrieskla s celých pľúc a s chladnými rukami som mu chytila tvár. jeho oči v ktorých bolo toľko bolesti sa na mňa zadívali s toľkou nádejou, láskou, očakávaním a neskutočným smútkom.
"M..Milujem ťa neznáma kráska.." slabým hláskom šepol a pred nami sa objavila sanitka ktorý mi do duše doniesla obrovské množstvo nádeje.
"vydrž to Niall prosím!" zo slzami ktoré sa mi valili po tvári som ho jemne pobozkala.
"Slečna poďte prosím s nami.." ozval sa pri mne hlas nejakého lekára ktorý sa ma snažil dostať s auta. môj pohľad stále smeroval k Niallovi ktorému sa hrudník nadvihoval každou sekundou menej.
"Nechajte ma! ja musím zostať tu! pri ňom!" zvrieskla som na celú ulicu a celou silou som začala búchať do hrudníka lekárovi.
"postarajte sa o ňu, je očividne v šoku a je tehotná." bez povšimnutia môjho návrhu ma postavil pri nejakú sestričku ktorá sa ma snažila posadiť do auta. Zo silným odhodením som sa opäť rozbehla do polovice cesty a sledovala som tie pohľady záchranárov ktorý kvočali nad Niallovím telom ktoré medzičasom položili na zem. Tá bolesť ktorá vládne mojím telom keď sa s vystrašeným pohľadom a veľkými hnedými očami plných sĺz dívam na záchranárov ktorý bezmocne oživujú jeho krehké telo. S krútením hlavy a s roztraseným telom si sadám na zem a všetko sledujem.
"Snažil sa ju zachrániť, inak by tak veľké zranenia nemal."
"bol to skvelý chalan.." ozývali sa hlasy lekárov a všetok čas okolo mňa v tú chvíľu zastal. S bezmocným, vystrašeným pohľadom som sa postavila a rýchlim krokom som sa rozbehla k jeho telu.
"sem nemôžete slečna."
"nechajte ma na pokoji sakra! je to môj snúbenec!"
"je nám to ľúto slečna, nedokázali sme ho zachrániť. bude lepšie pokiaľ sa vrátite späť ku sestričkám."
"Niééé!! on... nemôže.. nemôže byť mŕtvy!!"
"Alex, pane bože poď sem!" ozval sa za mnou plačúci hlas Danielle a moje telo sa opäť roztriaslo.
"On nemôže... nemôže zomrieť.."
"upokoj sa miláčik! to bude dobre.." tichým hlasom šepla a na jej tvári sa objavili stovky sĺz...

Pohreb. (práve po desiatich použitých vreckovkách kvôli tomu že to až veľmi prežívam sa idem pokúsiť napísať druhú polovicu. neskutočne plačem! :DDD)
Nemala sa to stať.. nie teraz! mal to byť deň našej svadby a nie jeho pohrebu. Posledný krát som sa pozrela do zrkadla a studenými rukami som si prešla po perách.
"zvládneš to? pokiaľ nie vieš že môžeš odísť s pohrebu.."
"zvládnem to.. musím to zvládnuť Liam.." s bolestivým pohľadom v tvári som sa pozrela na našu spoločnú fotku a vykročila som na chodbu. Na chodbu na ktorej sme sa každé ráno zrážali, smiali, prechádzali alebo jednoducho len pozerali na seba. Po krátkej jazde v čiernom aute v ktorom vládlo neskutočné ticho sme zastavili pred obrovským cintorínom na ktorom stáli tisícky ľudí. popri prechádzaní medzi tými stromami po chodníku ktorý mi bol tak strašne povedomí sa mi vybavil môj sen. zo zadržaným dychom som prešla až ku miesto kde pri zemi stala jeho truhla a malý mikrofón ktorý podali Liamovi ktorý ako jediný bol schopný ako tak prehovoriť. Zo slzami v očiach a neskutočnou bolesťou v tele som počúvala každé jedno slovo a sledovala som zamračenú oblohu s ktorej padali malé drobné kvapôčky dážďa.
"Ako malý som si želal mať brata ktorého som získal vďaka x-factoru. síce bolo naše stretnutie nečakané a naozaj za zvláštnych okolností ďakujem tomu. Niall bol perfektný mladý chalan ktorému úsmev na tvári nechýbal a nikdy sa nebál prejaviť svoje city. Jeho láska k jedlu, životu a hlavne k rodine bola neskutočná. keď si spomeniem na to že pred pár mesiacmi sme mali koncert na Slovensku kde sa zadíval na jedno dievča a potom sa otočil ku mne zo slovami "Nie je anjelská?" vedel som že konečne našiel tú pravú princeznú. Stále ma prosil aby som išiel s ním za ňou pretože ju chcel strašne pozvať von, robil ako malý ale chápem kvôli čomu. Alex je milé, neskutočne múdre a nádherné dievča ktoré si Niall zaslúžil a ktoré tak neuveriteľne miloval. Hovorí sa že človek nezomrie pokiaľ bude žiť v srdciach, Niall  nich určite zostane bez pochyby. človek sa často krát vracia na miesta kde prežil krásne chvíle ale je bolestivé keď viete že tam neuvidíte toho anjelského chlapca ktorého by ste chceli. Bol to kamarát ktorý vedel vyčariť úsmev na tvári všetkým okolo seba, teraz nám ten jeho úsmev zostal už len v pamäti a na fotkách. ľúbite ťa Nialler.." zakončil som preslov Liam a truhla sa pomaly začala strácať pod ťažkou zemou...
"Alex?"
"Louis?..."
"Myslím že toto patrí tebe."
"čo to je?"
"pred pár dnami sme s Niallom boli u mňa sami a strašne chcel natočiť nejaké video keby sa mu niekedy niečo stane. myslím že to patrí tebe.." do rúk mi podal malú obálku s CD a zo smútkom sa mi zadíval do očí...

*O pár hodín- doma*
(začiatok videa s Niallom)
"Takže ahoj princezná, prípadne malý drobček! nazaj neviem ako mám začať pretože netuším kedy príde táto chvíľa. viem že pokiaľ to bude o sto rokov, deň alebo hneť teraz chcem toto video natočiť pretože to je jediná možnosť ako ti ukázať že ťa milujem. je jedno koľko rokov budem mať a aký dátum bude pretože v mojej pamäti stále zostane ten nádherný deň koncertu na Slovensku keď som sa počas koncertu zadíval do davu ľudí a stála si tam ty. vyzeralo si tak neskutočne sexy, anjelsky a vedel som že ty si tá práva. a tvoja prvá veta? "prepáčte mám krámy?" originálne, ale preto ťa tak neskutočne milujem. Zlatko, každá chvíľka ktorá bola spojená s tebou bola neskutočná, aj cez všetky tie prekážky a chyby ktoré som urobil nikdy som neprestal vrieť láskou k tebe. teraz mám neskutočnú chuť spraviť niečo tomu pakovy za kamerou pretože ma znervózňuje s jeho ksichtami. ale späť k téme. prosím postaraj sa o naše malé mimčo, o baby a chalanov a hlavne o seba! neskutočne ťa milujem a viem že je minimum šance že toto video uvidíš chcem aby si vedela si nádherné dievča ktoré si zaslúži o sto krát lepšieho chlapca ale v mojom srdci budeš vždy.." jemným hlasom zakončil a s tým nádherným úsmevom a slzami na tvári sa zadíval do kamery. "I love you.." šepla som do izby a opäť som sa zadívala na jeho dokonalý obraz na monitore počítača... po pár hodinách spomínania som sa nevedela zbaviť toho príšerného pocitu prázdnoty, (pane bože práve mi v slúchadlách hrajú nahrávky z x-factoru, viete si predstaviť ako vyzerá?! -,- :/) a príšernej samoty. s vešiaka som si zvesila Niallovú bundu ktorá voňala presne ako on. s ďalším návalom sĺz som vykročila do ulíc Londýna a zastavila som sa až pri jeho hrobe ktorý bol už celkom prázdny.
"Nemala sa to stať.. nemala som na teba tlačiť.. nemala som na teba kričať ani ti nič vyčítať.. tak strašne ľutujem ten pekelný deň s ktorým som všetko pokazila! keby nie som hlúpa a neukazujem ti tie príšerné kvetiny na obyčajnej lúke nemuselo sa to stať! Nezničila som život len sebe, dieťaťu, tvojej rodine, chalanom či babám. zničila som ho miliónom dievčat ktoré sa s tebou mali stretnúť! mali sa s tebou vyfotografovať a zadívať sa ti do tých nádherných očí.. Nikdy si to neprestanem vyčítať! zničila som všetko, každý okamžik ktorý som prežila už nikdy nezažijem, už nikdy sa neprebudím v tvojom objatí a nebudem ťa sledovať ako sa zo sna usmievaš a už nikdy nebudem môcť spoza dverí tajne sledovať tvoj dokonalý hlas prevádzaný hrou na gitare.. (to sa nedá bože!! :/ takto som neplakala ani pri Nattaly a Harrym ;((..) Nezvládnem to bez teba Niall! nedokážem to! tak príšerne by som chcela byť znova s tebou! keby aj na chvíľku ale hlavne byť s tebou a môcť ti povedať ako hrozne ťa milujem..." Zo  sklonenou hlavou som sa zadívala na malý kvietok a na mojom líci som pocítila chladný dotyk. S nechápavým pohľadom som sa zadívala na prázdne miesto s ktorého som cítia niečo zvláštne, niečo neopísateľné.. niečo také... kúzelné.
"Niall?.." tichým hlasom som šepla a opäť som sa zadívala na miesto kde pred tým kvitla kvetina ktorá bola zrazu položená vedľa mňa. S malým úsmevom na tvári som svoju ruku položia na svoje brucho kde som opäť cítila malé chladné zachvenie.. "Milujem ťa láska.." šepla som a zadívala som sa priamo pred seba, na hrob na ktorom žiaria jeho dokonalá nádherná fotka...   (O 18:00 pridávam aj záver a o 19:00 alebo 20:00 prvú časť nového príbehu...)

Revem, revem, revem! ako malé decko a pritom je to nereálny príbeh ktorý je totálne od veci! :/ :D prepáčte to tie hormóny ale proste... uch! fajn... Komentáre? prosím, prosím, prosííím!! :* Nemajte mi to za zlé, One Direction milujem a Niall je proste moja výnimočná srdcovka! ale pokiaľ ste si všimli každý môj 2 príbeh končí šťastne nechcela som to! ja viem ale to už tým začiatkom ktorý som dala som pokazila celý príbeh.. ľutujem to! neskutočne to ľutujem! :( prepáčte mi som blbá, hrozná a.. och! som krava! :( 

Don´t Cry My Princess ♥ 31.

tak a toto je tá rozhodujúca časť, nie tá veľmi ale na tejto časti závisí celý príbeh :) ďakujem za dva komentáre -,- really?! :D Fuck! -,- už viem prečo končím s písaním príbehu! :DD ešte si rozmyslím či pridám ten nový! :DD Nečítala som po sebe! 

S kruhmi pod očami, rozmazaným make-upom a príšernou náladou som vkročila do spoločnej kuchyne kde už čakal Niall ktorého pohľad do blba tiež neznačil nič dobrého. s vrchnej poličky som vybrala fialový hrnček do ktorého som naliala pomarančový džús a znudene som sa posadila oproti Niallovy ktorý svoj pohľad namieril na mobil položený na stole.
"Stalo sa niečo?"
"Nie.."
"ahá.. skvelé!"
"čo?!"
"nič.."
"skvelá ranná debata!"
"o čo ti sakra ide?! prídem do miestnosti a nepovieš mi ani jedno slovko a kvôli obyčajnej otázke sa na mňa hneť urazíš?!"
"prepáč ja.. nechcel som.."
"nie Niall! ty si posledom čase dosť zvláštny! zajtra sa máme brať a koľko času si mi za posledné dni venoval? čo sa s tebou sakra deje?"
"nič! jednoducho.."
"kašli na to Niall fajn?"
"Fajn! ideš so mnou? mama a otec nás čakajú na letisku."
"aspoň na niečo ti budem dobra." naštvaným hlasom som šepla a otočila som sa späť do izby pre kabelku.
"Alex?..."
"čo?!"
"Prepáč ja... nemal som tak na teba vyletieť."
"to nevadí.."
"Vadí to princezná! nechcem aby si sa trápia a viem že toto som totálne pokazil ale.."
"nerieš to Niall, chápem ťa." jemne som sa na neho usmiala a s končekmi prstov som ho pohladila po líci.
"Si nádherná zlatko."
"na teba nemám."
"Milujem ťa! tak neskutočne ťa milujem." sladkým hlasom mi šepol a čelom sa oprel o to moje. Jeho nádherné oči od ktorých nedokážem nikdy odtrhnúť pohľad sa mi opäť dívali do tých mojich a naše pery sa vzápätí spojili.
"mali by sme ísť, tvoji rodičia nebudú čakať večnosť."
"nekaz mi to!" zo smiechom mi šepol do úst a jeho ruku priložil na moje vypuklé bruško. s úsmevom na tvári a zo slzami v očiach som ho sledovala, vyzeral tak anjelsky, dokonalo a úžastne. Stále nechápem ako práve mne sa mohol vyplniť sen ktorý som tak dlho snívala.
"všetko v poriadku?"
"och, prepáč. všetko, ideme?"
"poď." zo spokojným pohľadom na chytil za ruku a ťahal za ním. Popri pokojnej hudbe sme prechádzali zaplnením Londýnom a môj pohľad padol na nádherný pohľad lúčnych kvetov.
"sú nádherné.."
"na teba určite nemajú."
"prestaň už s týmito sladkými rečami!" zo smiechom som pobozkala na líce a opäť som sa usadila na sedadle. Jeho usmievavý pohľad ktorý sa pozeral pár sekúnd na moju stranu ma tak príjemne hrali pri srdci, nebyť okamžiku ktorý zrazu všetko zmenil. Jeho vystrašení pohľad a šialené krútenie volantu mi vyrazilo dych a zastavilo všetku prúdiacu krv v tele...

Táto časť nemusí nič znamenať! :DD absolútne nič znamenať...! :D viete aká som, ja dokážem všetko v okamihu zmeniť a preto pokiaľ dáte komentáre tak sa všetko dozviete! ;) tieto časti sú krátke lebo táto čo nasleduje bude sakra dlhá! ;DDD a Poprosím naozaj dajte komentár lebo neviem či sa to oplatí písať! -,-