Listen To Your Heart ;* piata časť.

čo žéééééééééééééééééééé!!!!! neverííím!!! my sme to naozaj vyrovnali?! ooch môj bože!!!!!! 4 minúty tu vrieskam, potom si sadnem pozerám sa na brata zas začnem hučať aj s ním na celý dom a nakoniec?! dám si status a napíšem kamoške ktorá mi napíše "si skorá!" :D prepáč zlatko ale tešííííng! :DDDDDDD dnes ôsmi ľudia mi naraz volajú že "počula si to o One Direction?!" ty kokos ja len výbuchy že čo mám prvé robiť! :DDD ja som už nevedela! :DDD dnes zas v škole och kriste, moje kozy! :DDDDDDD ja dnes, nechápem, nemôžem! :D dokonca som sa prezradila dobrovoľne môjmu ocinovi že píšem príbehy! :D to to slnko! ;DD

Po skvelých Londýnskych raňajkách som unavene zišla do haly kde pri pulte stála staršia žena zo včera. Moja zvedavosť opäť vyhrala nad všetkými zlými pocitmi a preto som zo vztýčenou hlavou podišla ku nej a nervózne som sa na ňu usmiala.
"ďalšie kolo raňajok? potrebujete niečo do izby, nejaká návšteva alebo sa chcete odhlásiť?"
"Nie, zatiaľ nič nepotrebujem. Len mám na vás jednu otázku."
"stalo sa niečo srdiečko?"
"Vlastne chcela by som sa opýtať len na tú ženu zo včera, neviete mi o nej niečo povedať?"
"Prepáč zlatko, rada by som ti pomohla ale jediné čo ti viem povedať že to že v 1996 mala v Londýne autonehodu, zostala v kóme a jej dieťatko Yasmin niekam zobrali a od vtedy čo sa prebrala sem stále chodí a čaká ju. nič o tom neviem, viem len to že v tomto hoteli boli v tedy ubytovaní, práve som tu začínala a mi sme si dobre sadli. To dievča je ako keby nezvestné, ako keby neexistovala žiadne informácie o nej niesu. neber to nejako zlé, (ti jebe?! ak toto nevyhráme rozjebem ich!! :D) pripomenula si jej ju určite svojimi očami, máš ich nádherné a presne také ako ich mala ona."
"ďakujem, to stačí. len som si potrebovala niečo overiť." Jemne som buchla po stole a opäť som sa po schodoch rozbehla hore. S tašky ktorú som si ako jedinú nechala voľne ležať na druhej strane hotelovej izby som si vybrala stredne veľký notebook a keďže moja zvedavosť mi opäť nedala snažila som sa zistiť niečo bližšie. Keďže v mojom originálnom zadávaní úsekov s našej konverzácie som sa nič nedozvedela zostala mi len jedna možnosť ako si všetky tieto nejasnosti ktoré mi pripadajú niečim zvláštne, magické a tak strašne povedomé zistiť.
"Harry?"
"Natasha! pre boha kde si?! vieš ako som sa o teba bál?"
"neboj som len v hoteli! mám na teba otázku, máš čas?"
"o čo ide?"
"nevieš o nejakej nehode s roku 1996? jedna žena Katrin sa vtedy dostala do kóme a jej dieťa Yasmin je od vtedy ako keby bez existencie."
"Yasmin? Katrin? ja.. Natasha, porozprávame sa potom, musím bežať na skúšku." nervóznym hlasom šepol do telefónu a zložil to. S nechapavým pohľadom som sa zadívala na mobil a opatrne som ho hodila na gauč. zo skrini som si vybrala čierne rifle, pokreslené tričko a na nohy som si obula voľné tenisky. Do tašky som si nahádzala nejaké veci a pred mojou vybavovačkou modelky som si zvolila ešte malú odbočku do údajného miesta kde bola pred tým Yasmin odložená.
"Och pane bože ty si Natasha však?!"
"Uch? poznáme sa?"
"to nemyslíš vážne! veď si sestre Harryho!"
"Och, už chápem. Som tu len na skok, potrebujem niečo zistiť."
"jasné, o čo ide?"
"v 96 tú bolo dieťa Yasmin, odložili ho tu po (do pičéééééé! -,- môžem jebať celý hokej! :D) autonehode. mohla by si o tom niečo zistiť?"
"to bude pár dní trvať, máme to hromadu spisov a pravdepodobne jej meno náhradný rodičia zmenili."
"koľko asi?"
"tri?"
"fajn, prídem za pár dní prosím zisti to!" zakričala som jej a pomedzi malé kvapôčky dážďe ktoré opäť padali s neba som sa rozbehla do agentúry s kadiaľ mi prišla ponuka na fotenie...

chcete časti častejšie? chcete ich dlhšie? chcete ich lepšie? tak si napíšte komentáre pretože mňa nebaví písať keď to skoro nikto nečíta! -,-