Sweet Bad Girl 35.

Ja vás naozaj strašne veľmi milujem! :D ja neviem že či ma chcete úplne zničiť ale máte tu ďalšiu časť! :D snáď sa vám bude aspoň trochu páčiť ako kedysi príbeh o Emme a Louisovi alebo Harrym a Nattaly :) aj keď viem že tieto príbehy sa nedajú prirovnávať napríklad k príbehom ktoré píše Mimuš, Deni alebo Julíí ;) ste dokonalé baby! :) a aj všetky ktoré to čítate! ♥ inak Jullí? pozerala som Kutila a bol tam ten chalan nwm ako sa volá ja ho volám "Dávid" ;DD mala som takú chuť rozbiť ten televízor! :DDDD bože baby? :D viete ako ma miklo? :D mne sa vypol PC :D zapol sa mi :D a ja mám slúchatka v PC :D na plno zvuk :D a mne zrazu sama od seba začne hrať pesnička :D ja som tak začala nadávať :DDD infarkty! :DD viem že som povedala že ten počítať vyhodím von oknom ale toto nemusel! :DDD



"Akého priateľa?!"
"Ste predsa priateľka Zayna Malika Nie?"
"to máte asi zlé číslo, my sme sa včera rozišli.."
"prepáčte ale nie som nejaká veľká fanúšička aby som vedela kedy ste sa rozišli. v jeho telefónnom zozname je posledné telefóne číslo vaše."
"prosím? to mi akože voláte kvôli tomu že Zayn Malik mi naposledy volal?"
"Nie, ide o to že pán Malik mal vážnu dopravnú autonehodu pár ulíc od letiska. podľa batožiny ktorá sa nachádzala v jeho aute tak určite mal na pláne niekam letieť."
"pre boha! je v poriadku?!"
"najskôr by ste sa mali upokojiť slečna. váš bývalí priateľ na tom nie je dobré, je v kritickom stave a je len otázke či to prežije vôbec do rána. pred pár hodinami prežil vážnu operáciu ktorá trvala niekoľko hodín. po pravde, nezvládol to veľmi dobre, leží v kóme a čas kedy sa preberie môže nastať aj o niekoľko dní, mesiacov, rokov u každého je to individuálne."
"och toto nie..."
"ste v poriadku?!.... slečna!.... slečna!" ozývali sa slabé hlasy na druhej strane telefónu a krv v mojom tele automaticky stuhla..
"áno.. ja.. ja musím končiť.." odpovedala som s roztraseným hlasom a s plačom hodila peniaze na stôl a vybehla von s klubu. prudké pohyby mojej hlavy bohvie ako nevyhovovali kvôli menšej alkoholickej blbosti ale bolesť v srdci kvôli mojej debilite boli oveľa horšie. s plačom som vybehla na hotelovú izbu kde všetci spolu s Conorom. do môjho kufru som hádzala všetky moje veci ktoré som si ráno vybalila. s plačom a nervami som stála v strede izbe pričom moje ruky boli zaryté v nechápavom pohľade vo vlasoch.
"Tracy! preskočilo ti?! čo to zasa robíš?!"
"nechaj ma na pokoji!"
"ja ťa mám nechať na pokoji?! robíš ako debilná! najskôr doma po všetkých nahučíš, rozídeš sa zo Zaynom potom sa v New Yorku ožerieš do nemoty a teraz sa balíš?! o čo ti akože ide?!"
"Volali mi s nemocnice! Zayn mal vážnu dopravnú nehodu! zatiaľ čo ja som sa ako najväčšia krava ožierala v nejakom klube tak on bojoval o svoj život v aute rozmliaždenom na malé kúsočky!"
"upokoj sa Tracy! čo je zo Zaynom?"
"mal vážnu dopravnú nehodu, neviem ako je to možné!  šoféruje perfektné a povedali mi že nehodu mal len Zayn! nechápem to! mal nejakú operáciu ktorá nedopadla dobre a je v kóme. nemôžem to zostať! je mi to naozaj ľúto Conor ale naozaj teraz nebudem riešiť nejakú tanečnú choreografiu a scenár do rádia keď človek ktorého milujem a nerozišla som sa s ním dobrovoľne zomiera v nemocnici!"
"nezomiera! bude v poriadku hlavne sa nestresuj dobre? bež na letisko, vecí si tu nechaj snáď ich nebudeš vláčiť po celej nemocnici. zariadim aby sme to preložili o niekoľko dní. bež za ním my prídeme zajtra."
"ďakujem ti Conor ja naozaj neviem čo by som robila.."
"hlavne žiadne hlúposti áno? Zayn si silný bež za ním"
"nebyť toho rozchodu teraz by sme mohli byť spolu a zdraví."
"budete spolu a aj zdravý ver mi! bež už lebo zmeškáš." starostlivo sa na mňa usmial a ja som vybehla von. s taxíkom som sa dostala na letisko s ktorým som priletela priamo do Londýna. o 03:17 s maximálnou únavou som nastúpila do ďalšieho taxíka a išla priamo do nemocnici.
"Sestrička!! prosím vás kde leží Zayn Malik?!"
"leží na izbe číslo 11 ale tam nemôžete ísť! je po vážnej a namáhavej operácií a je v kóme mal by si oddýchnuť a pritom už tam má návštevu."
"akú návštevu?!"
"je tam jeden mladý sympatický chlapec on volal záchranku prestavil sa ako Tom."
"ježiši kriste!" bez ďalších otázok som sa rozbehla priamo na izbu 11 kde vedľa postele sedel Tom a na posteli Zayn pripojený na tisícky hadičiek.
"pane bože... láska!"
"ber to ako varovanie."
"ty bastard! takže ti si volal záchranku áno?! pekne premyslené! nikto ťa nebude podozrievať čo?! si obyčajný idiot! zakomplexovaný debil! rozišla som sa s ním a to bola tá najväčšia chyba! načo?! ha?! nato aby keď odídem do New Yorku ty sa ho pokúsiš zabiť?! nejakým hlúpym blbostiam že havaroval, nabúral alebo niečo neverím! rozumieš?! neverím! už len kvôli tomu že si tam bol ti!"
"mala si si dva krát rozmyslieť to čo hovoríš! nabudúce to nemusí skončiť len pri poškodených brzdách."
"a teraz si akože čo myslíš? že sa mi pokúsiš zabiť jediného chalana ktorého milujem a ja ti budem vďačná a budem s tebou jebať alebo čo?!"
"trošku úcty.."
"vieš akú úctu ti dám?! uvidíš!..." zvrieskla som na celú izbu a s kabelky ktorú som mala prehodenú cez ruku som vybrala mobil a vytočila číslo na políciu.
"teraz akože čo robíš?"
"sexuálne zneužívanie, pokus o vraždu, obťažovanie to na takým pekných pár rokov bude nemyslíš?"
"polož ten mobil..."
"slečna! pokiaľ viem návštevy už dávno skončili a pane rušíte nočný kľud takže obidvaja vypadnite von inak na vás zavolám políciu! pán Malik potrebuje kľud a ak máte nejaký problém vyriešte si ho vonku! dovidenia!" ozval sa za nami prísny hlas doktorky a nám nezostávalo nič iné len ísť preč. zo strachom som nastúpila do taxíka a odviezla sa do domu ktorý bol ešte stále prázdny. nemám ani najmenšie tušenie kedy prídu ostatný takže mi nezostáva nič iné len čakať do rána kedy môžem ísť späť za Zaynom. s dolného poschodia sa ozval zvonček. s túžbou a pocitom že to budú konečne ony som zbehla dole a mojím telom opäť prebehlo tisíc voltov pri pohľade na Toma ktorý sa usmieval od ucha k uchu.
"čo tu chceš?! nepovedala som ti to dosť jasno?! vypadni! daj mi pokoj! odíď!!"
"tento krát ti to tak ľahko neprejde kráska.." ozval sa cez celú chodu jeho slizký hlas a moje telo pocítilo tvrdosť steny. nie kvôli mojím včerajších opileckým chvíkam ale kvôli Tomovej sile s ktorou ma hodil o ňu. cez slzy v očiach som hľadela na neho a znášala všetku tú bolesť. po pár primitívnych urážkach, fackách, kopancoch prešiel na inú fázu. pri sťahovaní mojich nohavíc mi v hlave behali rôzne myšlienky no všetky smerovali len k jednému záveru. aby niekto otvoril dvere a skončilo sa toto odporné umučenie.po pár minútach trpenia konečne niekto rozsvietil svetlo v izbe a mne padol kameň zo srdca.
"Tracy?! o čo tu ide?!"
"Liam!" zvrieskla som a začala ho celou silou objímať. moje slzy dopadali na jeho čierne tričko na ktorom sa zachytávali a nechávali po sebe mokré fľaky.
"kto to je?!"
"to... to je.. Tom.." šepla som a ešte viac sa rozplakala. po pár nechápavých pohľadoch Liam konečne pochopil celú situáciu a zavolal políciu. s nervozitou a roztraseným telom som sa posadila na postel v mojej izbe a opäť som plakala. po desiatich minútach za mnou prišiel aj Liam ktorý najskôr len ticho sedel a potom začal s jeho "výsluchom".
"to pre neho si sa rozišla zo Zaynom?"
"nie pre neho, kvôli nemu. ty nemáš ani tušenie čoho je Tom schopný!"
"Zayn vedel že si sa s ním nerozišla kvôli práci a rozdielnosti. hneť vedel že sa s tebou niečo deje. práve on dostal nápad že ti niekto ublížil a preto chcel ísť na letisko. predpokladám že za tu haváriu môže Tom však?"
"správne.."
"Tracy viem že to bude asi trápne ale znásilnil ťa?"
"myslíš teraz?"
"no nie a kedy?"
"nie, prišiel si skôr než začal.."
"on je tvoj bývali?"
"kiež by... mohla by som ho udať bez problémov  a každý by mi veril.."
"ako to myslíš?"
"Tom je môj bratranec..."

                                                               Rok 2009
"Zlatko tak mi bežíme zostane tu s tebou Tom dobre?"
"mamííí! nemôžem ísť s vami? pred pár dnami som sa "rozišla" zo Zaynom naozaj nepotrebujem stráviť celú noc s týmto idiotom v dome.."
"nerozprávaj tak Tracy! je to tvoj bratranec a máš len pätnásť snáď ťa tu nenechám samú. ráno prídeme papá zlatko! a nezabudni poslať hlas Zaynovi aby vyhral!"
"jasné mami..." šepla som a zabuchla som dvere na moje izbe. v ušiach sa mi ozýval zvuk začiatku ďalšieho kola x-factora. áno zo Zaynom už nehodím nejaké mesiace ale to neznamená že ho nebudem podporovať. zo zadu som cítila teplý dych a oči ktoré ma stále paralyzovali.
"čo tu chceš? dobré viem musíš ma strážiť ale do izby mi chodiť nemusíš takže papá bratranček!"
"máme voľný dom a mám jeden nápad ako ťa zbaviť myslenia na toho chalana ktorý je akože tvoj chalan."
"o čo ti ide Tom? odísť s mojej izby nemám náladu na tvoje kraviny.." odpovedala som bez záujmu a opäť som začala sledovať spevácku šou ktorá bežala v televízií. po pár minútach som chytila nervy na Toma ktorý stále sedel na mojej posteli a hľadel na mňa. prudko som sa postavila a chcela ho vyhodiť s mojej izby nebyť jeho reflexov a nestiahol by ma na postel. po pár fackách ktoré som mu dala alebo snahe sa dostať od neho preč som to úplne vzdala. ležala som pri ňom úplne hola a on ma znásilňoval. celé zvyšné prázdniny prebehli zvláštne. na Toma som sa nemohla ani pozrieť a ako by to nebolo dosť moji rodičia si zmysleli ešte aspoň tri večeri kedy odišli preč s doma a celá história sa opäť opakovala. keď začala znova škola začali aj dosť veľké komplikácie. mala som len pätnásť a  pod srdcom som nosila dieťa ktoré patrilo môjmu bratrancovi. každý deň som po škole chodila na tajnú brigádu o ktorej nikto nevedel aby som si zarobila peniaze a dala si zobrať to dieťa... jasné že si to moje spolužiačky všimli takže som bola  na základnej škole pekne šikanovaná . potom začala stredná a všetko sa dalo do starých kolají....

(realita)
"prečo si mi o tom nepovedala?"
"nevie o tom ani Zayn, ani Clara a rodičia.. si jediný ktorému som to povedala.. ani Tom o tom nevie.."
"bože Tracy... to kvôli tomu si sa rozišla s Tomom?"
"nie.. on sa tu len tak objavil a povedal mi že ak sa zo Zaynom nerozídem tak sa vám niečo stane.. som naozaj blbá.."
"nemôžeš za to Tracy! chceš ísť za Zaynom?"
"tá sestrička ma vyhodila.."
"to vybavím.."
"a čo je s Tomom?"
"to ťa naozaj trápi?!"
"nie.. ja len nechcem aby som ho znova videla.."
"jeho pekne dlho neuvidíš toho sa neboj! len budeš musieť spraviť veľa veci a prežiť tie zlé chvíle aby si bola znova zo Zaynom jasné? poď za ním." usmial sa na mňa a jemne ma chytil za ruku. po chabom úsmeve ktorý som mu venovala sme nastúpili do auta a odviezli sa do nemocnici.
"necháš ma tu s ním samú?" (baby!!! :DDD mne teraz brat že "niečo tu na mňa rozpráva!.." :D ja taký face a idem do izby a mne zvoní budík :DD ale ja mám na zvonení chalanov s 1D ako sa rozprávajú :DDDDDD voléé on si môže myslieť :DDD)
"jasné.. prídem za chvíľku." usmial sa na mňa a vyšiel von s izby. môj pohľad padol na Zaynovu tvár a hneť na prístroj vedľa neho.
"viem že ma počuješ zlatko.. prosím prepáč mi to čo som spravila, nikdy som sa s tebou nemala rozísť mala som ísť za tebou a všetko ti povedať.. Zayn.. ani si nevieš predstaviť aké ťažké to pre mňa bolo, moje prvé malo byť s tebou a moje prvé dieťatko sme mali mať mi dvaja spolu. tak ako si to chcel. prosím bojuj!! nemôžeš ma tu nechať samú! hlavne nie teraz, viem že som ti povedala že máme obidvaja iné životy, že máme veľa odlišností ale máme jednu vec o ktorú náš žiadny Tom, žiadna Perrie ani nikto iný neoberie.. vieš si predstaviť aké ťažké je tu sedieť? rozprávať sa s tebou a pritom vedieť že mi neodpovieš? je to horšie než ako keby si zomrel.. vieš prečo? pretože vtedy by som vedela že ti je už lepšie lenže teraz viem že žiješ a že musíš dať všetky sily do toho aby si prežil! nesmieš zomrieť, nesmieš dovoliť aby ten prístroj prestal ukazovať tie nádherné čiary ktoré sú rôzne ale hlavne nie rovné. Zayn? zlatko? viem že som ti to mala povedať skôr, pred tým než som ti tu začala rozprávať vecí ktoré sú mimo pretože neviem čo mám hovoriť.." odmlčala som sa a s vrecka si vybrala vreckovku. na mojich lícach sa vytvárali potoky sĺz a v mojom hrdle bola obrovská guča cez ktorú som sa nadýchla a dopovedala vetu ktorú som mu chcela oznámiť normálne a nie keď mi zomiera pred očami..
"Láska? čakáme dieťatko..." (baby ja viem že je to od veci časť ale ja neviem rozmýšľať o.O inak nechce sa mi po sebe čítať prepáčte :DD baby? :D dáte zasa komentáre? ;DDD ja vám verím! :D )