Sweet Bad Girl 25.

Baby ja viem že je krátka ale viac nestíham, bežím ešte pripraviť všetky veci. takže berte ohľad na to že to bolo narýchlo! :D ľúbim vás a prosím komentár s vaším menom! :)
„to nemyslíš vážne že to tu chceš vymaľovať len na zeleno!“
„je to obyčajná farba Zayn.“
„nie! Nechaj to na profesionála.“
„tak to som naozaj zvedavá, tu tanečnú sálu potrebujeme čo najskôr tak prosím nie že nám to tu zdemoluješ.“ Zasmiala som sa a na líci mu nechala malý zelený pásik od farby, vo vačku mi opäť začal vibrovať mobil.
„Prosím?!“
„Tracy? voláme ohľadom toho skla a tyče na cvičenie.“
„áno, stalo sa niečo?“
„nie, len mohli by ste prísť prosím do predajne nemáme tušenie kde vás nájdeme.“
„jasné, za takých desať minút som tam.“ Zložila som a s malým objatim sa na čas rozlúčila zo Zaynom. po pár navigačných schopnostiach kvôli ktorým sme sa zdržali o pol hodinu viac sme konečne dorazili pri starú budovu. Pri menšej pomoci nejakých chlapcov ktorý nám to odniesli do vnútra som sa spokojne mohla vrátiť k Zaynovi. Moja spokojná sa usmiata tvár sa behom sekundy zmenila na šokovanú. Stena pri ktorej stal Zayn sa s pred tým špinavej bielej zmenila na zelenú s kreslenými ľuďmi ktorý tancujú na nej. Farebné lúče ktoré znázorňovali reflektory dodali neuveriteľne krásny dojem ktorý sa slovami opísať nedá.
„niečo zlé?“
„blázniš?! Je to dokonalé! Ako si to dokázal?“
„hovoril som ti aby si to nechala na profesionálovi. Zvyšné steny budú zelené s čiernymi vlnitými čiarami a na jednej s nich bude zrkadlo a na druhej bude tvoja vysnívaná tyč na cvičenie.“
„ďakujem ti. Naozaj by som to tu sama nezvládla a pri nich by sme to nedokončili nikdy.“
„tak ti navrhujem jednu vec. Teraz si zoberieš štetec a farbu a pomôžeš mi dofarbiť zvyšok stien a potom ťa niekam zoberiem, platí?“
„platí!“ usmiala som sa na neho a poslušne som začala vymaľovávať zvyšné steny. Po pár hodinách sme to mali hotové a na mňa čakalo prekvapenie. Po krátkej sprche a prezlečení do čistých veci sme nastúpili do taxíka a niekam sa viezli. Pár ulíc pred nejakým miestom mi prikázal zaviazať očí a ešte väčšom napätí ma niekam viedol. Po pár krokoch sme niekde zastavili, slabá hudba ktorá hrala niekde blízko ma lákala čím ďalej viac, po chvíľke som konečne mohla otvoriť oči a pohľad ktorý sa mi naskytol ma opäť šokoval. Tisícky sedačiek, svetlá a reflektory ktoré svietili na javisko a hudba mi dodávala neskutočná radosť.
„páči sa ti?“
„strašne, Zayn? Prečo to robíš?“
„pretože ťa milujem a keď poviem navždy tak to nezmením ani po toľkých rokoch a toľkých chybách ktoré som spravil. Smiem prosiť?“
„neviem tancovať spoločenské tance.“
„tak v tom prípade ma naučíš tie tvoje.“
„chceš aby to skončilo tak ako minule?“
„neboj tento krát budem snaživí žiak.“ Usmial sa na mňa a jemne ma chytil za ruku. Po pár krokoch ktoré som ho naučila som bola nadmieru spokojná s jeho výkonom. Pri pár tanečných hodinách a tvrdej driny by to mohol dotiahnuť aj k profesionálnemu tancu. Ale jasné že ho nebudem trápiť, stačí mi taký aký je. S únavou a smiechom ktorý sa opäť ozýval na každom kroku kam sme stúpili sme sa konečne dostali von kde bola už tma. Mohlo byť tak deväť hodín a v Londýne znova upršané počasie ktoré mi vôbec nevadilo. V ruka v ruke sme kráčali po ulici a zastavili sa až pri malom parku, veľký betónoví mostík mi vnukol skvelý nápad ako kedysi keď sme boli malé deti. Zázračným spôsobom som sa vyšvihla hore a podala ruku Zaynovi. Po pár chabých pokusoch sme konečne zo smiechom sedeli vedľa seba. Dážď ktorý ešte stále dopadal na naše telá ma príjemne chladil a hviezdy ktoré boli nad nami mi vyvolávali neuveriteľne krásny pocit. Pri sledovaní hviezd a sedení na ňom mi do oka padla jedna vec. Padajúce hviezdy. Vonku je leto takže padajú pomerne často, všimla som si na Zaynovom pohľade a jeho zavretých očiach že si niečo želal. S hlbokých nádychom som vnútri môjho teľa myslela len na jednu vec ktorú chcem aby sa mi splnila. Mať toho najdokonalejšieho chlapca akým je Zayn a aby naša láska vydržala navždy. Jeho teplé pery ma v studenom daždi jemne hriali na tých jeho a motýliky v mojom bruchu opäť vyčíňali..