Sweet Bad Girl 24.

Baby prepáčte ja viem že je krátka a bez pointy, blbá a čudná ale mne ten vzduch nerobí dobre! :D strašne ma bolí hlava a čudujem sa že som vôbec niečo napísala. myslíte na to že kvôli vám som vstala s postele a išla vám aspoň niečo napísať! :D chcem vám povedať že zajtra bude časť buď ráno alebo nebude pretože proste moje retardované lásky prídu na menšie blbnutie pri hororoch takže chápete :) prosím komentár a podpíšte sa pretože k minulej časti som nevedela kto je kto :D„Dobre takže Victor, Thomas, Alain vy niekam odpracete všetky skrine, stolíky, proste všetky ťažké veci. Sophie, Thérése vy to tu po nich pozametáte a utretie podlahu, Jeanne a Clara mi umyjeme okná a pôjdeme vybrať do obchodu nejaké veci. pokiaľ by sa nám darilo perfektne tak teoreticky by sme zajtra mohli začať maľovať.“ Rozkázala som s úsmevom na tvári a všetci sme sa hneť chytili našej práce. Pri našom skvelom speve spolu s pesničkami ktoré nám púšťal Victor nám to išlo skvele a rýchlo. Po pár minútových prestávkach kvôli smiechu ktorý nám spôsobili ti „silný“ muži ktorý ledva odtlačili skriňu sme konečne mali voľný ale aj cez to zašpinený priestor. keďže chalani mali teraz menší oddych tak na radu sme prišli mi, zatiaľ čo baby si tancovali s handrou a metlou v ruky mi sme „poctivo“ umývali okna. Po ťažkých ôsmich hodinách práce sme sa konečne rozvalili na drevenú dlážku a rozmýšľali nad vecami ktoré dáme objednať s obchodu. Po ďalšej hodine hádok sme sa konečne dohodli nad normálnymi vecami  a ja som s nadšením mohla vyraziť do obchodu.
„nepotrebujete pomoc? Už pätnásť minút sa pozeráte na tie zrkadlá“ opýtala sa ma zo smiechom staršia pani ktorá na prvý pohľad vyzerala strašne milo.
„Dobrý deň, no vlastne áno. Založili sme si malú tanečnú sálu pre našu skupinu a problém je ten že ju nemáme zariadenú a potrebujeme nejaké veľké zrkadlo cez celú stenu a dlhú tyč viete takú ako mávajú baletky.“
„to nájdete na druhej strane, ale sú len na objednávku takže by vám to prišlo niekedy behom tohto týždňa.“
„ďakujem, tak prosím jedno takéto a tyč nechám na vás určite budete mať skvelý vkus.“
„kam to máme priniesť?“
„k starej budove na okraji Londýna, myslím že určite potrafíte.“
„tak do takých piatich dni to tam budete mať, ešte niečo?“
„nie, ďakujem“ milo som sa na ňu usmiala a spokojne odišla. Po pár predstavách a myšlienkach ktoré sme vypustili v podobe nápadov sme sa konečne o ôsmej rozhodli ísť domou. Bola som nadmieru vyčerpaná a pri pomyslení že zajtra opäť stávam o ôsmej som nemyslela nad ničím iným než nad posteľou. Unavene som sa dotrepala do hotelovej izby a dala si rýchlu sprchu, po pol hodine rozmýšľania nad všetkým čo sa stane ak sa mi nepodarí tento pokus som konečne zaspávala. S môjho krátkeho spánku ma opäť vyrušil zvuk mobilu.
„Prosím?!“
„Tracy? prepáč ja som ťa nechcel zobudiť.“
„to je v poriadku nespala som. Stalo sa niečo?“
„rozmýšľal som nad jednou vecou, určite potrebujete pomôcť s tým priestorom a chalani a baby by si určite radi pozreli Londýn. Viem že je to asi blbosť ale nezvládli by sme to tam zajtra len mi dvaja?“
„budeme len maľovať a baby s chalanmi sa určite potešia. O ôsmej ťa čakám.“
„o deviatej, musíš sa aspoň trošku vyspať.“
„ja alebo ty?“
„to si vybavíme zajtra, dobrú noc.“ Zasmial sa a položil mi to, blázon. Po pár SMS ktoré som poslala som sa konečne rozhodla pre môj vytúžený spánok. Pri mojom zázračnom budíku ktorý nezvonil som bola vďačná človekovi ktorý zazvonil pri zvončeku. Šuchtavo a rozospato som pootvorila dvere a osoba v nich ma hneť rozobrala.
„hovorila si o ôsmej, padaj robiť“
„Zayn! Čo tu robíš?!“
„aj ja ťa rád vidím láska.“
„nekecaj a padaj, chcem sa prezliecť.“
„ako keby som ťa nevidel bez oblečenia.“
„Zayn!“
„dobre už idem.“ Zasmial sa a namieril si to niekam do kuchyne, po pár minútach som konečne vyzerala ako nejaký človek a mohli sme  vyraziť do budúcej tanečne sály...