Sweet Bad Girl 23.

Baby poznáte ten trápny moment keď vás volá brat to izby a vy tam prídete a tam vaša mamina počúva One Direction ale tvrdí že sa jej to zaplo samé? o.O potom keď som išla späť tak tam mala WMYB, LT, LWWY a Kiss you! :D zabite ma -,- :D :D :D a že prečo mi stále miznú veci kde sú ony -,- dobre baby ešte jedná vec -,- keď som včera mierne rozobrala ntb :DDDD tak sa mi vymazala časť takže improvizácia! :D  prepáčte že meškám!! :D aj ja vás ľúbim! :D inak chcem poďakovať že včera v časti pribudli tri krásne komentáre behom pár sekúnd naraz! :3 skvelý pocit ste dokonalé!!! :) 

o deviatej som už spolu s Clarou znudene sedela v malej kaviarni v areály letiskovej haly.  Thérése mi písala približne pred pol hodinou že kvôli nejakým problémom vo Francúzsku bude mať ich lietadlo menšie meškanie takže podľa mojich výpočtov by sa tu mali objaviť za takých pätnásť minút.
„vymyslela si nejaký plán kde budeme tancovať?“
„pamätáš si na tu budovu ktorú sme trošku vyfarbili ešte keď sme pomáhali natáčať klip chalanom?“
„tá ktorá nebola tak celkom opustená?“
„presne tá, pýtala som sa na ňu Louisa. Obývaná je len vrchná časť takže dole by sme teoreticky mohli mať nejaký priestor ale slúži to tam ako pivnica takže tam bude asi pomerne veľa vecí.“
„keby si to kúpime alebo prenajmeme tak by sa s tým niečo dalo spraviť nie?“
„poobede skočím za tým pánom ktorý to vlastní, dúfam že sa dohodneme na nejakej normálnej sume a bude s tým súhlasiť.“
„bude to tam ale potrebné prerobiť nie?“
„s tým počítam tá budova má už zopár rokov.“
„ale na to aby sme o svojím životom niečo spravili máme len mesiac kým prerobíme celú spodnú časť tak to potrvá strašne dlho.“
„sme ôsmi a chalani nám určite pomôžu. To nejako zvládneme! Ideme do haly? Za pár minút by tu už mali byť.“ Usmiala som sa na ňu a na stôl položila nejaké drobné za kávu, po pár minútach už konečne pristalo ich lietadlo takže naša dlhá cesta k sláve sa práve začína.
„Clara, Tracy! bože baby ako ste vyrástli!“
„ani ty už nie si ten malý krpec akého som poznala.“
„trošku som sa posnažil.“
„tak dúfam že snažiť sa budeš aj teraz. Ideme máme toho veľa na práci.“ Nadšene som ich objala a stopla taxík do ktorého sme sa zvláštnym spôsobom poukladali a namierili si to do hotela blízko nás. Po menšej pomoci s vybaľovaním sme sa konečne usadili na veľkom gauči a pozerali sa na seba.
„dobre desíte ma! Nepozerajte sa tak!“ zasmiala som sa a hodila po Jeanne malý hotelový vankúš.
„pokiaľ som váš plán správne pochopila takže mi teraz tvoríme tanečnú skupinu?“
„tanečnú s takým iným spôsobom máte nejaký...“ s mojej otázky ma vyrušil mobil ktorý vibroval na malom stolíku, po pár neistých pohľadoch som prešla do kuchyne a zdvihla ho.
„Ja viem že som sa neozvala prepáč mi to ale mala som strašne veľa práce!“
„to nevadí chápem to. Kedy končíš?“
„netuším, musím ísť na obhliadku priestoru a vybaviť ešte kopec vecí.“
„kedy budeme najbližšie znova spolu?“
„keď bude čas, vieš že pokiaľ premeškám túto prácu tak šanca že budeme môcť byť spolu je strašne malá.“
„ja viem Tracy ale chýbaš mi tu.“
„som len pár ulíc od teba večer sa vidíme musím ísť ľúbim ťa Zayn.“ Zložila som a bez pozdravu hneť zišla dole kde som opäť nastúpila do taxíka. Mala by som s tým niečo spraviť, všetky peniaze utratím len na primitívnych taxikároch. Po pár nudných odbočkách sme konečne zastavili pri posprejovanej budove ktorú veľmi dobre poznám.
„Dobrý deň vy budete asi Tracy však?“
„Dobrý deň, áno som tu o ten priestor.“
„chceli by ste si ho kúpiť alebo len prenajať?“
„podľa toho čo by bolo ale lacnejšie ale viac by mi vyhovovala tá kúpa.“
„bude to približne takých 500€ táto budova nie je moc drahá a je vo veľmi zlom stave. Spodný priestor ktorý si chcete  zakúpiť je dosť v zlom stave bude tam potrebné premaľovať, vypratať veci a po prípade zariadiť.“
„to by nebol problém, kedy by sme mohli podpísať nejaké papiere?“
„pokiaľ ten priestor potrebujete súrne tak môžeme aj teraz.“
„tak to je skvelé! Peniaze vám pošlem na účet alebo ich chcete priamo do ruky?“
„stačí na účet. Tak poďte za mnou.“ Usmial sa na mňa a po pár podpisoch a dlhých prednáškach sme mali konečne ďalšiu vec na zozname, miesto na tanec. S nadšením a s úsmevom na tvári som sa vrátila na hotel kde ešte stále sedeli a o niečom vášnivo rozprávali.
„máme to! Treba tam síce spraviť nejaké detaily ale bude to perfektné. Zajtra začíname!“
„perfektné! Pred tým než ti volala tvoja láska si sa chcela na niečo opýtať čo to bolo?“
„oh, ahá jasné. Či máte nápad na názov skupiny. Mňa napadlo že by sme sa mohli volať Dream Dance ale schválenie je na vás.“
„som brutálne vyčerpaná takže ja s tým súhlasím. A neznie to zle takže za mňa áno.“
„Dobre takže beriem to tak že súhlasia aj  ostatný. Vidíme sa zajtra o ôsmej v starej budove treba to spraviť útulným. Bežím za Zaynom a Clara nie nejdem za ním kvôli sexu ale pokiaľ chceš Harryho ti pošlem určite bude nadržaný. Majte sa.“ zasmiala som sa a tento krát peši  som vykročila do znova mokrého Londýnskeho počasia.  Po pár nudných studených uliciach som konečne zastavila pred dverami chalanov.
„dúfam že tu nemáš fialku.“
„mala by si vymyslieť novú prezývku je prefarbená.“
„škoda, tak jej to svedčalo.“
„nerob si srandu s debilných ľudí. Tak strašne si mi chýbala zlatko.“
„bola som preč len pár hodín, ráno odchádzam znova preč tak si ma uži.“
„o koľkej?“
„o ôsmej a prídem až niekedy večer máme tam veľa práce.“
„tak to nemôžeme zameškávať.“
„pokiaľ myslíš znova na tú vec tak máš smolu zlatko, pokiaľ nepôjdeš za Perrie zvyšných päť dni si určite neužiješ.“
„tak v tom prípade moje sladké reči, tvoja perfektná spoločnosť a čokoláda?“
„dokonalý muž.“ Pobozkala som ho a nasledovala ho do jeho izby, zvyšný večer sme strávili v posteli s čokoládou a pri rozprávaní. Niekde medzi jeho dokonalým tichým spevom a hladkaní ma po brušku som zaspala a zobudil ma opäť ten otravný zvuk budíka zavčas rána...