Memories♥ (7.časť)

 Chcela som vám povedať len zopár veci, jednou s nej je práve ohľadom komentovania. Keďže vás to číta dosť a komentáre stále ubúdajú rozmýšľala som nad tým že časti budem pridať len podľa komentárov a teraz, cez leto by som vám pridávala také rôzne články, napríklad niečo o mne, niečo o lete, skupinách, zážitkoch alebo nejaké jedno dielne poviedky. :) čítali by ste to? Pokiaľ áno zajtra by som vám pridala prvú vec :).

"Kto volal?" S úsmevom som sa pozrela na Toma ktorý stál opretý o kuchynskú linku a v ruke držal môj mobil.
"Nikto, len nejaký omyl. Poznáš to, nejaké deti. Čo dnes robíš?"
"Pracujem, za pol hodinku začínam a končím o deviatej. Prídeš?"
"Uvidím, potrebujem ešte zariadiť nejaké veci."
"Aké? Stalo sa niečo?"
"Nie, tým si nezaťažuj hlavu."
"Fajn, bežím sa pripraviť."
"Vaness? Mrzí ma tá pera a modrina.."
"To je v poriadku Tom, mal si na to dôvod." Jemne som sa zachvela kvôli ostrej bolesti od jeho prstov ktoré mi prešli po rozbitej pere. S rýchli vysušením vlasov a oblečenia som sa zo zničeným pohľadom postavila pred zrkadlo v snahe zamaskovať aspoň minimum zo včerajšku...

"Objednávka na čísle osem, ten mladý pán pri okne ešte stále čaká na svoju kávu a mladá mamička s tým dieťaťom vzadu žiada o štyri sviečky na tú detskú tortičku a ešte.." Na chvíľku sa odmlčala Morgan ktorá sa ešte do teraz venovala k perfektnému jedálnemu lístku všetkých ľudí v kaviarni. "Čo sa ti to pre boha stalo?!"
"To nič, len som zakopla po ceste domou." S úsmevom som jej odvetila a zvrtla som sa na nohe spolu s papierom na ktorom som mala napísané všetky požiadavky. Po bezpečnom ubezpečení že Morgan sa opäť usilovne venuje zákazníkom som opatrne zatvorila dvere do skladu a posadila som sa na malú škatuľu s džúsmi. Tlmené vzlyky ktoré sa mi snažili dostať von s hrdla kvôli spomienkam na Toma sa ozývali celým skladom.
"Vaness?! Och tu si.. Prišiel za tebou nejaký chalan a on... Och, zlatko! čo sa stalo?" Vystrašene sa na mňa zadívala Morgan ktorá sa predo mnou zjavila s táckou plnou pohárov.
"Nič.. to je v poriadku."
"Nie! Nič nie je v poriadku, myslíš že tej tvojej blbej výhovorke o zakopnutí uverím? Kto ti to spravil?"
"Jeden chalan.. Ale to bude v poriadku ja.. ľúbim ho."
"Si normálna?! zastávať sa a milovať niekoho kto ťa bije?!"
"A čo mám robiť?!"
"Daj sa do poriadku a ukonči to!" Z vážnym pohľadom sa na mňa pozerala a odišla niekam do zadu pre nový tovar. S rýchlim zotretím slz a upraveným vlasov som sa opäť vrátila pred pult. Všetok dych ktorý som mala do teraz v pľúcach sa pri pohľade na Toma ktorý sedel pri stole vytratil a krv v mojom tele zrazu stuhla. S rýchlou otočkou späť do skladu som sa celá roztrasený oprela o dvere a vystrašene som sa zadívala na Morgan ktorá ma s nechápavým pohľadom sledovala.
"Si v poriadku?"
"Ten chalan... On.."
"To on ti ublížil?!" S tichým hlasno mi šepla a ja som jej zo slzami v očiach jemne prikývla. Pri počutí zvončeka ktorý máme na pulte na ohlasovanie obsluhy sa mi pred očami opäť zjavil pohľad na moje modriny a zakrvavené rany. "Zadný východ, ja ho zamestnám!" Silno mi chytila ruku a hlavou mykla na dvere ktoré boli zahádzané rôznymi škatuľami. S pocitom že  srdce každou minútou vyskočí s mojej hrude som sa rozbehla cez ulicu do takmer neznámej ulice a vystrašene som sa posadila na studený sneh. Tenké biele tričko na ktorom som mala o pár centimetrov hrubšiu zásteru mi spôsobilo neskutočné zimomriavky s nehoráznej zimy. Čierne rifle sa mi pod studeným snehom celé premočili a končeky mojich vlasov mi od chladného vzduchu spojeného zo snehom a prehánkami dážďa postupne zamŕzali. Vibrácie môjho mobilu ktoré sa mi šírili zrazu celým telom mi do tela dostali aspoň miernu nádej.
"P-prosím?" Potichu som šepla keď som zdvihla hovor s neznámeho čísla.
"Vaness? Kde si?!"
"Louis! Ja.. ja neviem!" Už hlasnejšie som odpovedala a s nádejou som sa vystrela na nohy.
"Nebola si doma tak som myslel že si v práci, som pár ulíc od tadiaľ."
"Nie! Louis, prosím nechoď tam! Nie teraz.." Zo slzami v očiach som sa oprela o studenú stenu plnú ostrých vecí s ktorých som na svojom chrbte pocítila teplú tekutinu a na mojom tričku sa zrazu objavila červená tekutina.
"Vaness, zostaň tam kde si áno? Ja ťa nájdem." Potichu mi šepol a na chvíľku sa odmlčal. Moje telo sa pomaly a pritom tak bolestivo zrútilo na zem a na druhej strane telefónu sa ozval len Louisov vystrašený hlas..