Memories♥ (4.časť)

Zvuk ticha ktorý sa už od skorého rána kvôli odchodu chalanov spolu s babami šíril po celom dome, vypĺňal len tlkot môjho šialene bijúceho srdca. S nervóznym ťukaním o kuchynskú linku a paralyzovaním bielych vločiek ktoré padali s neba sa mi hlavou šírili opäť myšlienky na Louisa. Zvuk môjho mobilu ktorý sa vzápätí ozval celým domom mi tlkot môjho srdca zvýšil na maximum.
"Prosím?" Už kľudnejším hlasom som sa ozvala bez pozretia čísla volajúceho.
"Vaness?! Bože som tak rád že si to zdvihla."
"Stalo sa niečo Louis?"
"Nie.. No.. Vlastne áno."
"Počúvam, dúfam že to stojí zato inak ťa zavraždím!"
"Pracuješ na niečom dôležitom?"
"Ako sa to vezme, pokiaľ je nemé počítanie snehových vločiek práca tak v tom prípade áno."
"Takže opäť nič nerobíš." Zo smiechom poznamenal a na chvíľku sa odmlčal. To ticho ktoré zrazu vládlo na oboch koncoch ma neskutočne znervóznelo. "Vaness?"
"Hmm?"
"El.. ona.. povedalo mi že je tehotná.."
"Povedala ti že je čo?!" S vyskočením na pevnú zem a prekvapeným hlasom som zvrieskla do telefónu a nechápavo som sa zadívala na červenú stenu ktorá stála predo mnou.
"Ja neviem ako mám reagovať. Rozumieš, ona je s toho celá nadšená a.."
"A ty?"
"Nie.. a to je ten problém. Vaness, ja ju nemilujem. Nedokážem s ňou už dlhšie chodiť a nie to ešte byť s ňou manžel a starať sa o dieťa."
"Zostaň s ňou.. Potrebujú ťa." S neutrálnym hlasom som zakončila našu debatu a zúfalo som hodila mobil na drevený stolík čo spôsobilo mierne prasknutie displeja. "Úžastná výdrž dnešných mobilov.." Nervózne som zašepkala a rukou som si prešla do vlasoch ktoré ma vzápätí pošteklili na odhalenom chrbte.

Hodinová ručička sa nebezpečne blížila ku siedmej hodine s čoho mi telom prebehol horúci pod a pred očami sa mi opäť naskytol pohľad na Tomove včerajšie správanie. S nechceným na tiahnutím slabo modrých rifiel a červeného trička som si vlasy prehodila cez rameno a zadívala som sa do zrkadla ktoré dopĺňalo moju izbu. "Si obyčajné naivné decko, ako si si len mohla myslieť že niekto ako Louis by mohol chcieť niekoho ako si ty?" Ozval sa mi v mysli môj vnútorný hlas z čoho sa mi do očí opäť nahrnuli drobné slzy. Zvuk zvončeka ktorý prehlušil zvuk hudby ktorá hrala na celý dom ma prinútil posledný krát upraviť môj vzhľad a ísť otvoriť.
"Pááni, si nádherná."
"Uhm.. ďakujem. Ideme?"
"Ako chceš, ku mne alebo von?"
"Kam len chceš." bez váhania som zahlásila z čoho som znova za počula jeho tichý smiech.

"Môže byť?" S úsmevom sa na mňa pozrel keď zastavil pred obrovským domom ktorý pravdepodobne patril jemu. S váhavým pohľadom som sa zadívala na jeho nevinnú tvár z čoho sa mi do očí opäť navalili slzy kvôli drobnej myšlienke na Louisa.  Hlavou mi opäť preblesky slová s dnešného hovoru, kvôli ktorému som vyslovila vetu ktorú onedlho budem na sto percent ľutovať.
"Môže byť.." S miernym úsmevom som ho jemne chytila za ruku a slabo som ho pobozkala na pery...

 Toto som vám chcela pridať už dááávno! :)
A toto? :DDD Proste, keď niekto na náboženstve pozerá filmy ja a Bella sa hráme na mojom ntb a robíme takéto sexy obrázky pričom s tým fotíme poniektoré  suky! ;33