Memories♥ (6.časť)

Čautéééé! ;) Prepáčte, zabudla som včera pridať časť :) Tak čo, pochváľte sa, aké bolo vysvedčenie? :)


"Pokiaľ nemáš nič na práci, čo keby sme si zopakovali ten dokonalý večer? Tom xx"
"No, vlastne už niečo mám. Vaness xx"
"No tak láska, viem že sa ti to páčilo ;) Tom xx"
"Nemám čas.." S nechuťou som rýchlo napísala poslednú SMS a mobil som hodila do malej kabelky ktorú som mala prehodenú cez plece. S vrecka na nohaviciach som vybrala kľúče s ktorými som zamkla dvere a na hlavu som si nasadila kapucňu kvôli dážďu ktorý už od rána neuveriteľné šľahá celým Londýnom. Do nitky mokrým oblečením som zostavila pred malou kaviarňou ktorá pri otvorení dverí vydala zvonivý tón ktorý mi automaticky zaznel v uší. S úsmevom ktorý som venovala mladému dievčaťu ktoré stálo za pultom  som sa posadila na voľné miesto pri okne a rozložila som si krémový jedálny lístok.
"Máte vybraté?" S milým hlasom sa pri mne ozval hlas mladej servírky ktorá pred nedávnom stála za pultom.
"Uhmm. Poprosím jedno Latte."
"Hneť to bude!" S úsmevom si do zošita naškrabala moju objednávku a zvrtla sa na odchod. Môj pohľad medzi časom blúdil po malej kaviarni, steny namaľované na veselé farby s jednou stenou popísanou rôznymi podpismi a útulným zariadeným. Môj zrak sa zastavil na obrovskej ceduli ktorá bola zavesená nad oknom.
"Nech sa páči, vaše Latte slečna."
"Ďakujem, ja.. Nedalo sa mi nevšimnúť ten veľkej tabule, ešte stále beriete nových zamestnancov?"
"Nezvládam to tu sama a keďže druhá pomocníčka ma teraz pomerne veľa práce v domácnosti kvôli čerstvo narodenému dieťaťu nezostáva mi nič iné."
"Mohla by som to skúsiť?"
"Pravdaže! Kedy by ste mohli prísť na skúšobnú dobu?"
"Vlastne, mohla by som začať aj dnes, zbehla by som sa len domou prezliecť pretože v tomto oblečení vám zákazníkov určite nenalákam a skúsim to."
"Budem veľmi rada, začnete o takej piatej do deviatej?"
"Vyhovuje!" S úsmevom som jej podala ruku a rýchlo som do seba naliala horúce Latté, čo som vzápätí oľutovala. Zo stopnutím taxíka sa mi cesta domou o veľa minút skrátila čo mi len perfektne hralo do kariet. Zaplatila som a s neskutočným šťastným som otvorila dvere a všetky veci som hodila na zem. Zo slúchadlami v ušiach s ktorých mi hrali energetické pesničky som sa hrabala v skrini až kým som nenašla vhodné silno ružové rifle a čierne tričko na ramienka. Z vešiaka som si stiahla dole bundu a do ruky som si zobrala dáždnik...

"Objednávka na trojke." Zo smiechom mi zahlásila Morgane a do rúk mi strčila bloček s perom. Po zapísaní všetkých objednávok som sa unavene pozrela na hodinky ktoré na moje šťastie ukazovali záverečnú. S úsmevom som si do rúk zobrala mobil a spravila som si fotku ktorú som zavesila na twitter. V rýchlostí som si pozrela novinky a opäť som ho zablokovala a vložila do tašky.
"Končím! ideš či zostávaš?"
"Uhmm.. ešte zostanem. Upracem, aj tak doma nemám čo robiť."
"Dobre, potom zamkni. Mám teda s tebou zajtra počítať?"
"Samozrejme!"
"Dobre, bežím."
"Dobrú!!" Hlasno som jej zakričala a vydala som sa ku stolom na ktorých boli stovky tanierov a pohárov.. Po zabití pol hodiny som sa s konečným úsmevom pobalila a na uši som si opäť nasadila slúchadlá. S rýchlim tempom kvôli neustálemu pocitu prenasledovania a tme ktorá v temnej uličke bola rozhodne strašidelná som sa zastavila kvôli krokom ktoré sa za mnou neustále ozývali.
"Tom?" Potichu som šepla keď som sa zadívala do tmy na postavu nejakého chalana.
"Takže tebe je práca prednejšia než ja?!"
"Tom! ono to tak nie je, ja len.."
"Nabudúce si dobre rozmysli čo mi napíšeš a čo spravíš!" S nahnevaným hlasom na mňa zakričal a v mojich ústach som vzápätí pocítila hustú tekutinu. Krv. Zo slzami v očiach som sa zahľadela do jeho ktoré na mňa pozerali s toľkou láskou.
"Prepáč mi to.. ono.. už sa to nezopakuje.." Potichu som šepla a jemne som ho pobozkala...

Louis.
"Ako sa darí slečne Vaness v novej práci?" Zo smiechom som zahučal do telefónu keď mi to na tretí krát konečne zodvihla.
"Vaness tu teraz nie je, chceš jej nechať nejaký odkaz?"
"Och, a kde je?"
"To nech ťa netrápi. Kto volá?"
"Louis, smiem ju počuť?"
"Čo nerozumieš na tom že nemá čas?!"
"Prepáč ja.. ozvem sa neskôr. Povieš jej to?"
"Nepotrebuje ťa už.." Nechápavo som sa zadíval na obrazovku telefónu na ktorej mi blikol koniec hovora. Zo strachom som sa opäť otočil späť ku chalanom ktorý sa celý netrpezlivý na mňa pozerali.
"Stalo sa niečo?"
"Ja.. musím sa vrátiť do Londýna."
"Louis neblázni!"
"Nebláznim Liam, potrebujem vidieť Vanessu, či je v poriadku alebo či.."
"Louis! upokoj sa nemôžeš tam teraz ísť, hlavne nie v strede koncertu."
"Musím Harry..Tento krát to tak už nenechám.."...