Memories♥ (3.časť)

"Kamže?" S podozrievavým pohľadom ma chytil za zápästie Louis keď som sa s topánkami v ruke snažila nenápadne dostať von z domu.
"No ehmm.. idem von."
"Sama?"
"Louis, viem sa o seba postarať neboj vrátim sa celá a zdravá!" Zo smiechom som ho pevne objala a na nohy som si nasadila topánky ktoré automaticky začali klopkať na drevenej podlahe ktorá viedla ku dverám.  Z miernym meškaním kvôli znova preplnenému mestu a mojej pomalej chôdzi kvôli vysokým podpätkom a krátkym nohám som sa s víťazným úsmevom na perách postavila pred Toma ktorý sa opieral o auto.
"Si nádherná." Zo širokým úsmevom ma jemne pohladil za chrbát ruky a drsne sa ma pritiahol k jeho telu.
"Ďakujem ale myslím že by sme radšej mali ísť." S neistým tónom v hlase som sa od neho odtlačila a upravila som si pokrčené šaty. S miernym zachvením kvôli zime ktorá sa ešte stále šírila celým Londýnom som s nervóznym úsmevom nastúpila do auta a môj pohľad som upriamila na kľučku ktorá sa hneť po Tomovom nastúpení zamkla. S hlasitým prehltnutím kvôli strachu ktorý sa mi objavil v očiach som sa neuvoľnene oprela o operadlo sedačky a pohľadom som blúdila po preplnených  uliciach.
"Môže byť?" S úsmevom sa na mňa otočil keď zaparkoval pri malej reštaurácií ktorá bola na počudovanie poloprázdna.
"Pravdaže." Už s uvoľnenejším úsmevom som si odopla pás a netrpezlivo som čakala kedy mi otvorí dvere spolujazdca . Po večeri ktorá trvala maximálne pol hodinu kvôli neustálemu vyzvánaniu môjho mobilu ktoré mal na svedomí Louis.
"Tak nabudúce?"
"Môžme, dúfam že nám to nabudúce vydrží dlhšie než dnes."
"Tak zajtra?"
"Uhm... no neviem. Rozumieš, mám dosť povinností a..."
"Zajtra.." S prísnym hlasom zopakoval posledné slovo jeho predchádzajúcej vety s ktorej mi po celom tele prebehla horúca krv.
"Dobre.. ja.. mala by som už ísť."
"zaveziem ťa?"
"Nie! Ja pôjdem peši." S chabým úsmevom som mu pustila ruku ktorú mi do teraz stláčal v jeho dlani a zvrtla som sa na  mierne zasneženú cestu.

"Si totálny idiot Tomlinson!" Ozývalo sa po celom dome popri mojom tichom príchode do malej predsiene. Znepokojujúce ticho ktoré vládlo v celom dome po hlasitom buchnutý dverí na hornom pochodí mi na tvári opäť vyčarilo sklamaný pohľad.
"Čo je to tento krát?" Spýtavým pohľadom som zablúdila na baby ktoré sa nechápavo držali za hlavy a chalanov ktorý sa očividne na celej tejto situácií skvelo zabávali.
"No.. očividne si už aj štetka."
"To som už pekne dlho Dan, veď nepočúvala si ju včera?" Zo smiechom som odhodila topánky do malej skrini a už s neutrálnym pohľadom som vyšla hore po schodoch kde pred dverami svojich dverí stál Louis.
"Vyzerá to tak že dnes budem mať spoločnosť čo?"
"Skvelé že ideš.. Ja.. Nerád by som ťa otravoval Vaness."
"Louis, sme kamaráti už dvadsať jedna rokou, myslíš že mi bude vadiť keď budeš pri mne jednu noc spať?"
"Myslíš to vážne?"
"Úplne vážne! Tak, čo to je tento krát?" S úsmevom som sa na neho zadívala keď som sa posadila na malú točiacu stoličku.
"Stále to isté, neustále mi vyčíta že sa viac zaujímam o teba než o ňu a všetok môj voľný čas ti venujem.."
"A staráš sa?"
"Starám.."
"Louis, je dospelá ona by mala pochopiť to že si obyčajný chalan ktorý má rad svojich kamarátov a nebude svoj voľný čas stále tráviť len s ňou."
"Presne.. keby toto pochopí tak všetko môže byť iné."
"Aj tak stále nerozumiem prečo si s ňou."
"Ja tiež.. toľko krát som sa s ňou chcel rozísť ale potom som si na všetko spomenul..."
"Louis, nemôžeš sa takto ničiť! Miluješ ju či nie?" S vážnym pohľadom som sa na neho pozrela a postavila som sa na studenú dlážku v úmysle ísť do kúpeľne.

Louis.
"Keby si tak vedela ako milujem teba.." Potichu som šepol a rukami som si prešiel po tvári pričom som sa prudko postavil s postele.
"Nechápem načo ten make-up používaš. Bez všetkých týchto kravín vyzeráš lepšie."
"Povie ten ktorý na koncerty používa tristo krémov a krycí make-up." Zo smiechom mi to odplatila a do koša hodila vatový tampón ktorý obsahoval zvyšky jej špirály.
"Vaness?"
"Hmm?"
"Zajtra odchádzam."
"Čo?! to je nejaký zlý vtip?!"
"Nie.. Paul nám znova zorganizoval malé koncerty a potrebujeme ešte dokončiť rozhovorí pre nejakých novinárov."
"Kam?"
"California.."
"A.. ako dlho?"
"Asi týždeň. Rozmýšľal som nad tým či by si nešla s nami."
"No... Louis.. ja... Nemôžem."
"Rozumiem.."
"Nie! skutočne Louis. Je to blbé keď tvoje dievča je vedľa v izbe a čaká že za ňou prídeš a mňa voláš na vaše turné."
"Lenže ty si..."
"Ja som tvoja kamarátka a ona je tvoje dievča. Louis, bež za ňou."
"A čo naše ponocovanie?" Zo zdvihnutým obočím som sa na ňu pozrel a pri počutí jej jemného smiechu ma opäť zachvelo pri srdci.

Vaness.
Po menšom vypočúvaní ktoré v tomto prípade by bolo o sto krát lepšie od nejakého namakaného a hrôzu sršiaceho policajta  než od El, som s naštvaným pohľadom kvôli neustálemu vibrovaniu môjho mobilu vyšla na zasneženú terasu a klikla som na jednu s mnoho správ.
"Dnes o siedmej? Musíš mi odplatiť toho chalana čo bol v noci pri tebe! xx" 
"Tom?! xx" 
"Áno srdiečko? Uhmm.. Stačí keď si večer zoberieš to sexy pyžamo, aj tak dnes neplánujem reštauráciu. xx" 
"Ja.. dnes nemôžem. xx " 
"Pokiaľ viem Chalani odchádzajú s babami veľmi ďaleko, asi si nezostala na zozname pozvaných. však? ;) Neboj Tom sa o teba postará! ;D večer sa vidíme kráska! xx"... 

 Táto fotka!! :33