Memories♥ (2.časť)

Veľmi ste sa teda nepochválili vaším komentovaním -,- Ale aj tak vidím že vás to čítalo pekné množstvo takže druhá časť :)

"Všetko v poriadku?" Potichu mi zaklopal na dvere Louis a prestrčil svoju hlavu cez malú medzeru medzi nimi.
"Nie nie je." Bez naviazania očného kontaktu som mu odvrkla a obliekla som si voľné pásikavé tričko ktoré som od Louisa dostala na Vianoce. S prehodením vlasov do zadu a následne zapnutím do drdola som sa otočila zo zadu k posteli a hodila som sa na ňu.
"Vieš že som to tak nemyslel Vaness.. Tak chlapec nie je pre teba vhodný, ste úplne rozdielny."
"Pretože ty a El ste úplne rovnaký však?"
"Vieš že je to komplikované."
"Viem, ale to že je tvojou povinnosťou ochraňovať El a chalanov tak to neznamená že je tvojou povinnosťou ochraňovať aj mňa. Som dosť stará na to aby som sa vedela o seba postarať."
"Myslel som si že.."
"To že som trochu pomiešala alkohol neznamená že neviem čo robím."
"Sme v pohode?"
"Sme." S úsmevom som sa prudko posadila na posteľ čo spôsobilo moju príšernú bolesť hlavy a Louisov rozkošný smiech ktorý mi zazvonil v ušiach.
"Si si istá že to tu sama zvládneš? Vieš že môžeš ísť do mojej izby."
"To síce viem ale pochybujem že by sa to páčilo ten fúrií dole, nič v zlom, veď vieš že ju mám celkom rada."
"Kedy? Keď je tisícky kilometrov od teba?"
"Jednoducho mi nesadla."
"Tak ako mne nesadol Tom."
"Viem že na prvý pohľad s neho vyžaruje niečo zvláštne, ale som si istá že by mi neublížil."
"To je už na tebe, bež si odpočinúť ráno nás čakajú nákupy." Jemne ma objal a pohladil po chrbte s čoho mi telom prebehli zimomriavky. Sladká vôňa ktorá sa šíria s jeho trička sa mi vbila do nosa čo spôsobilo mierny úsmev na mojich perách.
"Dobrú Louis." Ticho som šepla keď som sa od neho slabo odtlačila, na jeho dosť zábavnej chôdzi kvôli zakopávaniu o moje rozhádzané veci po zemi som sa musela zasmiať.
"Mohla by si si tu aspoň trochu upratať Vaness! Dobrú." Zo smiechom na mňa prehovoril a ukázal mi jeho mierne jamky v líciach keď zatvoril dvere...

Louis.
Obyčajná pusa či niečo viac? Vŕtalo mi hlavou počas celej cesty ktorá prebehla v tichosti. Po otvorení dverí môj pohľad padol na El, bola nádherná ako vždy a stále slušne oblečená a dokonalo upravená. Bola úplne iná než ako Vaness, ona bola rozkošná aj tričku po kolená, strapatých vlasoch a zvláštnym pohľadom kvôli zadržanému zívnutiu pri spoločných raňajkách. Pohľad ktorý nahodila El kvôli môjmu nemému venovaniu sa predstave na Vanessu ma striasol.
"Bež hore, potom prídem."
"Nemusíš." Naštvane mi odsekla keď sa snažila prejsť okolo mňa bez akéhokoľvek dotyku. Moje kroky po pár sekundách pozerania sa na Vaness ktorá sa snažila pripitou chôdzou dostať po schodoch do svojej izby som nasmeroval ku El ktorá stála v kúte s prekríženými rukami na prsiach a nahnevaným pohľadom.
"Môžeš mi vysvetliť čo to znova znamenalo?! Myslela som si že sme si dosť jasné vyjasnili to že s ňou skončíš!" Potichu ale zato s poriadne naštvaným hlasom mi šepla El s čoho sa mi žila na krku napla a ruky som si zovrel do päste aby som nespravil niečo čo by som o pár minút ľutoval.
"Môžeme sa o tom porozprávať inokedy?"
"Prečo?! Och, jasné musíš ísť predsa uložiť do postele svoju najlepšiu kamarátku ktorá je opäť totálne mimo a nedokáže sa o seba postarať sama. Nerozumiem ti, máš okolo seba toľko kamarátov a dokonalé dievča a ty za staráš o nejakú chuderu."
"Ona nie je žiadna chudera rozumela si?! Nezabúdaj na to kto ti pomohol od toho aby si o tebe všetci nemysleli že si štetka." Nenávistne som jej šepol do ucha pričom som jej zápästie silno stlačil a potiahol ku sebe. Pri jej miernom trhnuti od bolesti som ju pomaly pustil a pokrútil hlavou nad jej chvíľkami ktoré sú poslednom čase neznesiteľné.
"Všetko v poriadku?" Potichu som prehovoril na Vaness ktorá sa aj cez to množstvo alkoholu ktoré mala v krvi dokonalo orientovala medzi svojím šatníkom plným rôznych šiat.
"Nie nie je." Odvrkla mi s čoho sa mi do očí dostali slzy no na druhej strane ma jej postavenie mierne zachvelo. Vyzerala totálne božsky keď si svoje útle telo navliekla do trička ktoré som jej venoval na Vianoce. Nad jej postavou ktorá v ňom takmer strácala som sa musel pousmiať, vyzerala neuveriteľne rozkošne. Zo stálym sledovaním každého jej pohybu a slovíčka som aj cez to stále myslel len na jednú vec. Môcť ju pobozkať, vziať do svojho náručia a zašepkať jej že je len a len moja. Po rozľúčení na dobrú noc ktoré sa mierne pretiahlo som sa potichu vrátil do moje izby v ktorej už v tme čakala El.
"Och čo sa stalo? Tvoja malá štetka ti nedala tak ste sa vybavili rýchlejšie? či už sex s ňou nestojí za nič?"
"Nerozumieš tomu že s ňou nič nemám? Ale pri pohľade na teba je o tisíc krát lepšia než ty."
"Och a teraz čo? mám sa ti hodil okolo krku a ďakovať ti za to že ma nepodvádzaš? či čo si predstavuješ."
"Predstavujem si to ako by som bol rád keby som ťa nestretol."
"Vypadni!" Naštvane na mňa zvrieskla s čoho sa mi v očiach vyskytol potešujúci pohľad. S miernym úsmevom na perách som hlasno zabuchol dvere a tichým dupotom som zišiel dole do obývačka ktorá okrem neskutočného bordelu bola úplne prázdna..

Vanessa.
"A nemôže ísť s tebou El?" Rozospato som zamumlala do vankúša pri Louisovom desiatom pokuse zobudiť ma.
"Nie nemôže, vstávaj lebo ťa v to donútim ja."
"Si neskutočný!" Tichým hlasom som na neho zvrieskla a rukami som sa zaborila do fialového paplóna ktorý mi pádom na zem dopomohol k môjmu prebudeniu sa.
"Och, takže si si hore? Na, obleč si toto." zo smiechom mi na hlavu hodil kvietkované leginý a biele tielko. S odutým spodnej pery som sa lenivo postavila zo studenej zeme a namierila si to do kúpeľne. Po pár minútach rôznych úprav kvôli vzhľadu ktorý by sa aspoň trochu podobal na človeka som zo spokojným pohľadom vyšla von. Popri počúvaní hudby ktorá hrala v rádiu Louisovho auta a šialenom spievaní vymyslených slov sme zastavili pred veľkým nákupným centrom do ktorého sme vošli a zobrali sme si jednej s košíkov to ktorého som zo šialeným výrazom nastúpila.
"Doprava pán vodič, potrebujeme mrkvičky!" Zo smiechom som mu zahlásila a prstom som ukázala na oranžové stvorenie ktoré mi bilo do očí.
"Ber mrky, skočím pre ovocie." S úsmevom ma na rukách, ako nevestu vysadil s košíka a roztrapatil mi vlasy ktorým som sa venovala takmer celé ráno. S vraždiacím pohľadom ktorý som mu venovala pred jeho odchodom som sa zohla ku mrkvám ktoré sa mi vďaka mojej šikovnosti rozsypali po zemi.
"Nepotrebuješ pomoc?" Ozval sa pri mne povedomý hlas čo ma prinútilo potočiť hlavou doľava.
"Tom! Pane bože čo tu robíš?"
"No uhmm.. včera si dosť skoro ušla a keďže som sa ťa nestihol spýtať na číslo musel som ťa predsa sledovať."
"A teraz vážne!" zo smiechom som ho buchla po hrudi a zodvihla som sa na celú výšku a zadívala som sa mu do hnedých očí ktoré sa vpíjali do tých mojich.
"Vieš, som obyčajný ľudský tvoj ktorý pre svoju existenciu potrebuje čerstvé potraviny."
"Och, jasné."
"Tak dáš mi to číslo?" S úsmevom sa opäť zohol ku rozsypaním mrkvám.
"No.. nepoznám ťa a.."
"Tak ma spoznaj. Dnes o siedmej? prídem pre teba."
"Uch, trochu rýchle no ja.." Pri pohľade na Louisa ktorý sa ku nám blížil s plnými rukami rôznych blbosti som sa rýchlo otočila späť k Tomovi a mierne som ho potlačila do zadu. "O siedmej pred týmto obchodom." Potichu som šepla a do košíka som nahádzala menšie množstvo mrkiev a odtlačila som ho k Louisovi ktorý sa šťastne odfúkol keď celú tu váhu spokojne vložil do neho...