Don´t Cry My Princess ♥ 15.

Keďže vás tak nesmierne ľúbim a zato že ste dali len jeden komentár k minulej časti, zabúdajte na to že Alex bude v pohode a s Niallom budú šťastný!!! :DDD Muhaha! ;**

Po naozaj pohodlnom spánku v kúpeľni som dostala len jeden jediný nápad ako sa s tohto umučenia ktoré trvá skoro týždeň dostať. S malou nádejou že je šanca nejakým zázračným spôsobom utiecť som po tichu kráčala ku dverám ktoré som následne otvorila a snažila sa dostať von. Jediná vec ktorá mi dala opäť o kúsok väčšiu šancu na konečné ukončenie všetkého trápenia bol mladý chlapec ktorý mohol mať tak dvadsaťpäť a na chodbe bol s malým dievčatkom. S roztraseným hlasom som sa potichu pozdravila a zo sklonenou hlavou som sa snažila dostať do výťahu. Zvuk kľúčov ktorý sa zrazu ozýval v zámke dverí s ktorých som vyšla mi opäť vyvolal strach v očiach.
"Kam si si myslela že odídeš ty suka?! nerozumela si tomu že od teraz ťa vlastním a je moja vec čo s tebou budem robiť?!"
"nechajte ju pre boha! je to dievča a nie nejaká hračka!"
"čo sa do toho motáš?! myslím že je moja vec ako sa k nej správam, je to obyčajná naivná štetka a nič iné!"
"môže byť akákoľvek, stále je to človek a nezaslúži si také chovanie!" zvrieskol na neho ten neznámy chlapec pričom silno držal za ruku dievčatko. opäť zo slzami na krajíčku som všetko sledovala, všetky tie pohľady, zaťaté zuby a ruky ktoré mu zrazu skĺzli do malého vačku na bunde. chabí ale cez to hlasitý výkrik ktorý sa ozval cez celú budovu keď s vrecka vybral malý nožík a priložil ho na krk tomu chlapcovi. Hlasité vzlyky ktoré vychádzali s toho drobného telíčka malého dievčatka keď všetko sledovala mi vyvolávali zmiešané pocity. kvapky krvi ktoré dopadali postupne na zem sa zrazu zmenili na veľkú mláčku krvi keď sa s očami bez duše zošuchol dole. S pohotovou reakciou som chytila ruku malému dievčatku a pri pohľade na naštvanú tvár Ryna som jej do ruky podala malý lístok s adresou.
"Bež tam, prosím! ja ťa tam nájdem, rozumieš nemôžeš tu zostať."
"on... on mi zabil bračeka?.."
"Zlatko prosím urob to!" zo studenými rukami od krvi som jej pustila ruku a postrčila som ju do výťahu.
"Nebyť tvojej blbosti a mohol žiť.."
"ty si nie je kompletný! si obyčajný psychopat! narušený idiot!"
"kde je tá mala?!"
"nechaj ju na pokoji! nič ti nespravila!"
"všetko videla! nepotrebujem mať žiadne ďalšie problémy!"
"ty si to neuvedomuješ?! och bože, ten chlapec bol mladý! a teraz?! ako sa mám správať k ľudom ktorých stretnem na ulici?! pozerať sa im do oči a pritom to môže byť jeho matka? otec? brat?!"
"kto povedal že ťa tam pustím! skončíš tak isto ako on!" s nenávisťou v hlase na mňa zvrieskol a jeho ruky ma silno pritlačili vedľa toho chlapca. s hrotom nožíka mi jemne ale pritom silne zaryl do kože na ruke a pomalým pohybom postupoval stále hlbšie a nižšie. Slzy ktoré sa mi nahromadili v očiach mi bránili k akémukoľvek výhľadu dopredu. mokrá ruka ktorá sa mi zrazu dotkla nohy mi do hlavy dostala tisíce otázok. kvapky sĺz ktoré mi stiekli po tvári mi konečne dovolili pozrieť sa pod seba. studené, chabé ruky a bezmocní pohľad toho chlapca ktorý sa slabo nadýchol mi dala túžbu vykríknuť. nebyť jeho pokynu byť ticho všetko mohlo byť inak. malý nožík ktorý sa mu zrazu objavil v ruke mi postrčil do ruky a v správnu chvíľu som ho zapichla do Rynovho chrbta. Silný buchot spôsobený pádom na zem mi uvoľnil cestu sa dostať von. s váhavým pohľadom som si kvokla k mladému chlapcovi a nechápavo som mu hľadela do tváre.
"Bež!... Musíš sa... dostať... preč.."
"Nie! nenechám ťa tu len tak! pre boha veď si mi zachránil život!"
"Musíš... zachránila si moju... sestru a...to je hlavné.."
"Ja n...."
"Béééž!" vykríkol s posledný síl a môj pohľad padol na Ryana ktorý v rukách opäť držal nožík. a váhavým pohľadom som sa posledný krát pozrela na milióny kvapiek krvi a zo srdcom ktoré tak šialene bilo som s rozbehla dole. Krvavé veci ktoré vyvolávali pozornosť ľudí na ceste mi prekážali úplne najmenej. hlboká rana na mojej ruke ktorá stále krvácala ďalej, mi pomaly ale iste zabezpečovala stratu vedomia alebo úplnú smrť. S únavou a bezmocnosťou pokračovať ďalej som sa posadila pri železné schodíky v tmavej uličke a v hlave sa mi opäť všetko premietalo. oči ktoré sa mi pomaly zatvárali a srdce ktoré bilo oveľa pomalšie mi pripadalo konečne tak pokojné....

A viete čo?! :D mala som tu aj druhú polovicu čo sa stalo ale keď ste také milé!! :D tak vám ju sem nedám! :D pokiaľ nebudú štyri komentáre tak zabúdajte na pokračovanie!!! ;DDDD