Don´t Cry My Princess ♥ 8.

Dnes bez veľkého predslovu :) proste ďakujem že to čítate a prosím komentár! :)! časť venovala Julíí ktorá ma presvedčila aby som ich trochu dala dokopy, síce spolu nie sú ale už sa niečo no proste prečítajte si! :)
"tak o mesiac sa vidíme zlatko!" s povzbudivým úsmevom ma objala Danielle a nastúpila do auta. Neverím tomu že celý mesiac ju neuvidím, presne tak ako aj El ktorá dostala ponuku na fotenie a Perrie ktorej začína turné. Chalani sa rozhodli že na pár dní kým im nezačnú nejaké veľké povinnosti odídu spolu s nimi. Takže okrem Harryho a Alyssi som tu s Niallom zostala opäť sama. S unudeným pohľadom na tvári a príšernými nervami na Londýnske počasie v ktorom ešte ani raz počas tohto leta ktoré o pár dní konči nesvietilo žiadne slnko som sa posadila na postel a nemo som pozerala na kvapky dážďa ktoré stekali po okne.
"všetko v poriadku?"
" v najlepšom. len som sa zamyslela."
"vedel som že Londýn ti dlhú dobu nebude robiť takú obrovskú radosť, hlavne nie keď si celé dni zavretá doma pretože vonku neustále prší. ďalšie kolo x-factoru ti začína až o týždeň takže čo by si povedala keby si zoberieš túto letenku a pobalíš sa?"
"teraz si robíš srandu alebo ma chceš vyhodiť?" s nechápavým pohľadom som sa na neho otočila a sledovala som jeho tvár ktorá sa každou minútou menila a kútiky úst sa mu postupne tvarovali do úsmevu.
"to by som nikdy nespravil! vždy by som si ťa našiel a opäť si ťa nasťahoval späť. myslel som skôr takú menšiu dovolenku na upokojenie a oddýchnutie od dážďa."
"Niall bude alebo respektíve určite to bolo dosť drahé, keď som sem prišla dohodli sme sa na tom že budem občas upratovať, nakupovať a robiť ti spoločnosť. nedohodli sme sa na tom že mi budeš kupovať dovolenky, nechcem ťa využívať stačí mi že ma už teraz komandujú všade na internete, nepotrebujem byť ešte tá ktorá im kradne Nialla a využíva ho len pre svoju slávu."
"Alex si to najrozumnejšie a najlepšie dievča na svete. sme najlepší kamaráti a u mňa si na prvom mieste, netrápi ma že či im to prekáža, každú narážku ktorú na teba povedia vyriešim. zažila si si už dosť trápenia a narážok, zobral som si sa sem pretože si ma niečim okúzlila a nikto nemá právo na to ubližovať ti. rozumieš ma princezná? teraz sa bež pobaliť, večer odlietame."  pustil mi ruku ktorú mi držal a s tým neodolateľne sexy úsmevom odišiel s izby. bez slova som hľadela na miesto kde pred chvíľkou sedel a v hlave sa mi stále premietalo  to jedno slovo "Princezná".. Po pár minútach naivného si myslenia že by medzi nami mohlo byť niečo viac som všetko zahodila za hlavu a lenivo som sa presunula ku kufru kde som si pobalila rôzne veci. po krátkom spánku ktorý som si dopriala som sa zobudila do nočného Londýna a neskutočnej vône ktorá viedla do kuchyne.
"Mal si byť kuchárom! neuveriteľne dobre to vonia."
"Prepáč zobudil som ťa?"
"Nie, mňa zobudiť je umenie. čo to bude?"
"palacinky, pomôžeš mi? potrebujem pomôcť nakrájať jahody."
"mňam! čím ďalej tým viac ma prekvapuješ." s radosťou som poznamenala a s chladničky som vybrala malú krabičku jahôd. pri tajomnom jedení ich počas krájania som ich všetky uložila do malej sklenenej misky a nedočkavo som sa posadila na jednu s barových stoličiek pri kuchynskej linke.
"Inak Niall? ako je to vlastne s tebou a s tou Zoe?"
"ahá, takže už o tom vieš?"
"niečo som sa dočítala na internete. kto to je? je nádherná."
"jedna kamarátka s írska, pred pár dnami sme sa stretli na svadbe môjho brata. Je nádherná to je pravda a taktiež je skvelé dievča ale nemyslím si že by sme sa k sebe hodili. sme skôr kamaráti, potrebovala pomoc tak sme sa pár krát streli ale nie je to nič vážne. nie žeby nechcela ona alebo ja ale necítim k nej to čo k niekomu inému."
"takže tajná láska a ty mi o nej ani nepovieš? pekný si ty kamarát!"
"aj tak sa to raz prevalí a pokiaľ to bude isté budeš o tom vedieť ako prvá."
"aj tak sa hnevám."
"odpustíš mi to zjedením prvej palacinky?"
"tupče, len pokiaľ mi ju ozdobíš."
"ako si želáš, slniečko? srdiečko? mesiačik?"
"úplne stačí kopa šľahačky a kakao."
"kvôli tomuto som vedel že si ťa sem mám nasťahovať."
"som proste neodolateľná. kedy letíme?"
"o dve hodinky, to sa akurát stíhame najesť a ešte by som ti rád niečo ukázal takže si švihni."
"je to ďaleko?"
"je to pár ulíc od tadiaľto ale určite to stojí za to a je to nádherné miesto."
"tak v tom prípade beriem. bež sa najesť ja to upracem." zo smiechom som vložila tanier od palaciniek ktorý som opäť zjedla v rekordnom čase do umývačky a presunula som sa k ostatným veciam ktoré som upratala a s kuframi v rukách sme všetko nahádzali do auta. po poslednom prehliadnutí domu sme zamkli a išli ešte na malú zastávku na miesto kam ma chcel zobrať Niall. po pár neuveriteľne namáhavých schodoch sme zastavili  na streche obchodného centra s kadiaľ bol neuveriteľný výhľad na celý Londýn.
"je to tu.. neuveriteľné. ako si to tu našiel?"
"keď potrebujem vypnúť tak sem občas chodím. chcel som ti to tu ukázať a vlastne ti aj niečo povedať."
"stalo sa niečo?"
"Alex ja proste dlhšiu dobu rozmýšľam nad jednou vecou." zahlásil s tichým hlasom a ja som sa mu zahladila do oči ktoré mu aj v tej neskutočnej tme tak nádherne žiarili.
"o čo ide?" s úsmevom na tvári som sledovala každý jeho pohyb kým nás nevyrušil zvuk jeho mobilu. v jeho tvári sa striedali opäť zvláštne pohľady a potom sa  prepáčením odsunul na druhú stranu strechy. Po pár minútach nemého čakania na okraji strechy mi vo vačku začal vibrovať mobil a na obrazovke svietilo meno Lucií.
"Prosím zlatko?"
"ahoj láska! no čo ako je v Londýne?"
"všetko po starom, čo ty? ako sa ti darí?"
"všetko perfektne, fotila som už pre rôzne módne časopisy a zajtra ma čaká prehliadka. ako s Niallom? ešte stále ste len najlepší kamaráti?"
"aj tak sa to dá povedať, Lucia ja naozaj neviem čo mám robiť. žijem v dome s chalanom ktorého s celého srdca milujem a jediné čo môžem je objať ho a zapierať pred jeho fanúšičkami všetky veci ohľadom nášho spolu bývania."
"prečo sa proste nepriznáš?"
"ja to proste nechcem pokaziť. dnes ma nazval princeznou a vo mne sa zrazu ocitol ten pocit že všetko môže byť iné a potom ma zobral na strechu kde aktuálne sedím sama pretože keď mi chcel niečo povedať zazvonil mu mobil a niekde sa vytratil."
"tomu sa hovorí geniálny chalan. určite sa to vysvetlí. držím vám palce, bežím lebo ma tu zháňajú nejaké tetky s líčidlami."
"uži si to zlatko. papá!" zložila som jej mobil a opäť zamyslene som sledovala Londýn ktorý sa postupne ponára do tmy.

Niall

"myslel som že sme si to vysvetlili. je medzi nami koniec."
"nemôžeš to len tak ukončiť! čo tie tvoje sladké reči ktoré si mi rozprával ešte pred tým než prišla ku tebe ona?!"
"Zoe aj tak sme mali vzťah len v utajení, nebavilo ma to a musíš pochopiť že sa to aj tak všetko začalo dávať najavo. nechcem ti ublížiť pochop to, fanúšičky ti už aj tak dosť nadávali."
"Niall mňa netrápia fanúšičky je to náš vzťah a nie ich! milujeme sa a ony sa do toho nemajú čo starať."
"nie Zoe ty miluješ mňa ja teba nie pochop to v mojom živote je iné dievča ktoré chcem chrániť už do konca života a každý deň jej opakovať to aká je nádherná a ako neskutočne ju milujem! nedokážem byť s tebou, si pekná to nepopieram ale netoleruješ moje fanúšičky. sú moja druhá rodina a Alex je proste dievča ktoré patri medzi ne."
"tým chceš povedať že práve teraz si s ňou na tej trápnej špinavej streche?!"
"je iná než si ty, ona vidí aj v zlom dobré pochop to už! jej nezáleží na tom že je tu mokro, sucho alebo tu nie je pozametané jej úplne stačí že vidí nádherný Londýn a konečne nie je v živote sama!"
"si obyčajný sviniar! tvoje fanúšičky sú pekne naivné keď si myslia že si anjelik skupiny."
"nie Zoe to ty si tá zákerná. daj mi prosím pokoj, myslel som že si na tom všetko pochopila.." s neskutočnými nervami som zložil a zo smutným pohľadom som sa vrátil ku nej.
"Prepáč mi to, nemal som to zdvihnúť."
"to je v poriadku. ideme? o chvíľku nám letí lietadlo."
"tak poď." s chabým úsmevom som jej podal ruku a pomohol jej zísť dole s budovy. po krátkej jazde na neďaleké letisko sme sa konečne dostali do lietadla kde sme ako inak opäť sedeli pri sebe a celý let som rozmýšľal len nad jedným. v polke cesty na Madagaskar vyzerala úplne ako anjelik. červené vlasy mala pohádzané cez tvár a hlavu mala opretú o malé lietadlové okienko. jemne som ju pohladil po líci a nechal ju ľahnúť na moje kolená. bola taká sladká, rozkošná a neuveriteľná. "Keby si tak vedela ako ťa milujem.." potichu som šepol a pohladil som ju po vlasoch ktoré mala znova rozhádzané všade okolo seba.