Don´t Cry My Princess 21.

Prepáčte že som vám včera nedala časť ale tá 13+ mi dala naozaj zabrať! :DDDD Milujem vás a komentár poteší!! ;) Inak baby? :3 113 ľudí bolo včera na tomto blogu a 90 si čítalo 13+?! :O I LOVE YOU! ;3

Chladný studený vzduch Londýna a drobné biele páperie ktoré sa sypalo s neba mi vybilo dych. je neuveriteľné že od tedy čo som tu bola posledne prešli dva mesiace a začal December. Čo sa za tie zvyšné dni udialo? okrem zopár nepekných správ ktoré mi prišli na účet sa tam objavilo obrovské množstvo fanúšičiek chalanov, dievčat a na moje prekvapenie aj mojich. Síce som spev po tej poslednej záležitosti vôbec nerozoberala nie jednú noc som rozmýšľala nad tým že by som to opäť mohla skúsiť. Vzťahy medzi nami sú stále také isté, El a Louis sa neustále doberajú a dávajú sú nové veci pri ktorých sa maximálne ponížia no aj cez to sa neuveriteľne milujú, Dan a Liam sú stále po uši zamilovaný a keď som v spoločnej blízkosti vôbec sa od seba neodlepia. Zayn a Perrie stále tvoria sladký párik ktorých väčšina fanúšičiek rozoberá no aj cez to si s toho nič nerobia, práve naopak ešte viac ich to zbližuje. Harry sa nám zmenil s lámača dievčenských sŕdc na neodolateľného romantika ktorý sa o Alysse  stará ako o kráľovnú. svojím spôsobom aj je, fanúšičky ju milujú aj keď je pravda že zo začiatku ťažko predýchavali to že všetci chalani si našli tú pravú. a nakoniec som tu ja s Niallom, stále ten istý vzťah ktorý každý deň ľudí prekvapuje a nezaobíde sa bez malých hádok ktoré skončia s výbuchmi smiechu alebo trucom ktorého sa zbavíme hneť po jednom objatí, stále sme len snúbenci a myslím že na pár mesiacom nám tento "titul" ešte postačí. Tvrdý dopad na zem spolu s mojimi kuframi a studená chuť čerstvého snehu v mojich ústach mi úsmev na tvári zmenila na nepríčetného psychopata.
"Tomlinson ja ťa zavraždím!" zvrieskla som na neho keď som sa postavila s malého chodníka ktorý viedol von s letiska. Po jeho psychopatickom smiechu kvôli ktorému sa mi začali kútiky úst rysovať do úsmevu som sa pri neho s nevinnou tvárou rozbehla a skočila som mu na chrbát pričom som ho jednoducho hodila do malej kôpky snehu. zo smiechom ktorý išiel tento krát s mojom strany som po ňom hádzala smiech zatiaľ čo všetci ostatný vrátane nejakých fanúšičiek sa na nás pekne zabávali.
"chvíľku ťa tu nechám samú a ty sa už váľaš s druhým!" s vážnym pohľadom a slabým úsmevom do mňa chodil Niall malú snehovú guľu pričom sa snažil byť urazený. Po zvláštnom postavení zo zemi som sa ku nemu rozbehla a ruky som mu omotala okolo krku. s úsmevom na tvári som mu hladila do očí pričom môj "diabolský" plán ma stále neprešiel. Pri sladkom bozku ktorým som mu obdarovala ústa som mu za krk hodila drobný sneh. pri jeho pohľade som pochopila že brať "nohy na ramená" sa nehovorí na darmo.
"Nie! Niall nechaj ma!" zo smiechom som na ňom kričala a opäť s rukami pred sebou som kráčala opatrne do zadu. Pri Liamovom silnom objatí som zistila že toto mi len tak neprejde a preto som moju taktiku zmenila opäť na totálnu kravinu. po pištani na celú hubu som pretrpela ich "kúpeľ" v snehu zatiaľ čo sa baby smiali do okamihu kým sa nepostavili a nerozbehli sa za nimi. s úsmevom na tvári som všetku moju batožinu nahádzala k Paulovi do auta s ktorým som sa medzi časom udobrila a pomalým krokom som sa vydala na cestu k útulnému domu. V strede môjho rozmýšľania o tom ako sa môj život behom pár mesiacov zmenil do detailov k môjmu životu prišla opäť ďalšia bolestivá udalosť. s vystrašeným pohľadom som sa zadívala na číslo ktoré sa mi zobrazilo na telefóne. S nechápavým pohľadom a strachom ktorý vládol v mojom tele som zdvihla a pri premietaní všetkých rôznych možností som čakala na odpoveď. (práve tu som sa zasekla a rozmýšľam nad tým že či sem dať túto polovicu časti alebo tú pôvodnú a viete čo vám poviem? viem že pravdepodobne robím chybu ale dám vám túto pretože je to môj príbeh a pokiaľ sa vám nepáči nemusíte ho čítať :)) Klik! :)
"Dobrý deň, dovolali sme sa k slečne Alex?"
"Dobrý, áno. o čo ide?"
"Pri telefóne je lekárka miestnej nemocnice v Bratislave. mohli by ste prosím čo najskôr ako to bude možné prísť?"
"Uh? čo sa stalo?!"
"Vaša sesternica, slečna Lucia. ona sa pokúsila o samovraždu.."
"Prosím?! Ona.. je v poriadku?"
"ťažko povedať, ale najlepšie bude keď tu budete."
"áno.. ja.. prídem.." s  malými prestávkami som zložila a s neskutočným plačom som vbehla na chodník vedúci k vchodu nášho domu. S nervami som otvorila dvere a stále s vystrašeným pohľadom som vbehla do obývačky kde už sedel Niall.
"Alex? si  v poriadku?!"
"Ja.. musím ísť na Slovensko!"
"upokoj sa Alex! čo sa stalo?"
"Lucia, ona sa pokúsila o samovraždu!"
"tá Lucia?!"
"Ha? akože teraz nechápem poznáš snáď nejakú moju kamarátku ktorá sa volá Lucia okrem nej?!"
"prepáč ja len.. ako to?!"
"neviem Niall! neviem ani že či to prežije ja tam musím ísť!"
"Jasné, ja.. pôjdem s tebou?"
"Nie Niall, bude lepšie keď tam pôjdem sama. prepáč mi to."
"si si istá?"
"som.. ľúbim ťa Niall." s neistotou som mu dala pusu a opäť som vykročila do studeného Londýna. po stopnutí taxíka a dlhom čakaní na lietadlo som konečne pretrpela celý let a vykročila som do mokrej Bratislavy. čo iné by sa tu inak dalo čakať? s potrasenim hlavy som rýchlim krokom obchádzala auta ktoré stáli na červenej a po čase ktorý sa mi zdal byť taký dlhý som konečne vletela do nemocnice.
"kde nájdem ležať Luciu?! dnes ju sem pravdepodobne priviezli."
"ste rodina?"
"áno, som Alexandra niekto s vás mi pred pár hodinami volal. tak kde je?"
"je pri nej lekár ale môžete počkať na chodbe."
"Dobre, ďakujem." s rukami na tvári som sa posadila do kresla a čakala som na lekára, sestričku alebo hocikoho kto o jej stave bude vedieť niečo viac. po hodinách bezmocného čakania sa na chodbe objavil lekár.
"tak čo?! ako je na tom?"
"vy ste Alex?"
"áno, stalo sa niečo?!"
"jej stav sa zhoršil, nechcem vás strašiť ale je možné že príde k  najhoršiemu."
"Nie! prosím, spravte niečo! ona nemôže zomrieť!"
"stratila strašne veľa krvi, je zázrak že keď ju sem priniesli tak ešte žila."
"ja nechápem ako sa to mohlo stať, veď predsa ona bola tak skvelá.."
"dúfajme že sa s toho dostane a všetko nám povie. v každom prípade by bolo dobre keby prinesiete nejaké veci, kartičku a potrebné veci keby sa preberie."
"dobre ja idem pre ne." s roztraseným hlasom som odpovedala a vyšla som von s nemocnice. po prechádzaní pomedzi kvapky ktoré perfektne kryli slzy ktoré sa mi valili po tvári som zastavila pred polo otvorenými dverami. s hlbokým nádychom som vkročila dnu a rozhliadla sa po celej izbe. po hľadaní všetkých veci ktoré sú potrebné mi začal zvoniť mobil s čoho mi naskočili zimomriavky pri pomyslení na to najhoršie.
"Prosím?"
"tak čo nevieš niečo nové?"
"nie, ja naozaj neviem čo mám robiť Niall. doktor povedal že to nemusí prežiť ja.. ja to nezvládnem aj sa jej niečo stane..."
"všetko bude v poriadku princezná uvidíš."
"dúfam... počkáš chvíľku? mám druhý hovor." s tichým hlasom som odpovedala a zdvihla som. zo zovretým hrdlom a slzami ktoré sa mi valili po tvári som počúvala každú jednu vetu, každé jedno slovo a trpela pri každej prestávke.
"Alex?"
"Prosím?"
"je nám to ľúto.. nedalo sa nič robiť, nemala toľko síl aby to zvládla. síce bojovala zo všetkých síl ale.. nedokázala ten boj vyhrať.."
"Niéé! ona.. nemohla zomrieť!!! nie... prosím..."
"mrzí nás to..." zo súcitom v hlase dopovedal a zrušil, s hlasitými vzlykmi som sa vrátila k hovoru s Niallom ktorý automaticky všetko pochopil a bez ďalších slov sa spolu so mnou pustil do plaču. S rukami vo vlasoch som sa zošuchla dole a v myšlienkami som blúdila po všetkých možných cestách ako sa to mohlo stať. pri pozeraní na pomerne veľkú mláku krvi ktorá sa rysovala oproti mne som sa cez zahmlené očí pozrela na miesto ktoré bolo vždy naše. miesto na tie najlepšie sladkosti ktoré nám kupovali mami keď sme prespávali jedna u druhej ako malé deti. s rozhodným krokom som sa postavila pred skrinku s ktorej mi skĺzol malý list.
"Nedokážem to už.... už viac nie.. pamätáš ako si pred pár týždňami tvrdila že som bezcitná? že ma mali všetci radi a všetko sa mi darí? nie je to tak... síce to tak na vonkajšok vyzerá ale do Paríža som nešla robiť prácu modelky ako som chcela.. išla som tam robiť mizernú upratovačku nejakého slizkému bohatému starkému ktorý ma obťažoval. preto som sa o teba bála, nechcela som aby si skončila tak ako ja... som nula a vieš prečo? pretože som ti nič nepovedala ale všetko som v sebe dusila, viem že teraz si určite myslíš že všetko mohli byť inak ale nie... nechcem byť už na tomto svete. nehnevám sa na teba a posledné stretnutie úplne vymazávam s hlavy, nepohádali sme sa a sme skvelé sesternice ktoré sa nadovšetko milujú. Niall je pre teba skvelý chlapec a bude  ešte lepší manžel.. áno viem o tom, a ty si to zaslúžiš. viem že teraz si smutná, neskutočne smutná a ver že som ti nechcela spôsobiť ďalšiu bolesť ale od teraz som v nebi spolu s tvojou mamou  a obidve na teba hladíme a dávame na teba pozor. ľúbiť ťa Alex a prosím, užívaj si život!.." s mokrými rukávmi som si prešla po tvári a chabo som sa postavila zo zeme. po prechádzaní po meste a troska s rozmazaným make-up (om) som prišla opäť do nemocnice kde som nemo hľadela pred seba a rozmýšľala som nad všetkým. nad tým ako osoba s ktorou som bola osemnásť rokov a podržala ma v zlých chvíľach zrazu navždy odišla....

Zabijete ma?! :D Poriadku, beriem aj kritiku! :) strašne som túžila vždy po fanúšikoch ktoré mi toto bude čítať a dostala som ich a viem že každou časťou o nich prichádzam ale baví ma to písať a za všetkým zlým príde raz niečo dobre. nenáviďte ma len prosím zanechajte komentár či ešte vôbec na tento blog chodíte a či sa oplatí pokračovať...  PROSÍM! záleží mi na tom! :/