Don´t Cry My Princess ♥ 14.

sľúbila som tak dodržiavam! ;) máte tu dnes ešte jednu časť a dôvod? zajtra určite pridám tiež ale s piatkom som si nie je taká istá :) keby mám zhrnúť dnešný deň som mŕtva! :D zacitujem vám moju milovanú mamičku. "čo si robila v pondelok vonku?! tie nohavice máš celé zelené na zadku ako keby si tam sexovala!" :D no nie je milá? ;DDDDD Tak ja si myslím že už je koniec výbuchov smiechu a teraz mi napíše kamarátka "tvoja mama ma rozpaľuje." :DDDDDDDDDDDDDDDDD bože pomôž mi! :DDDDDDDD

"naozaj si to ešte nerozmyslíš? vieš že sa môžeš nasťahovať ku nám a zrušiť tú zmluvu."
"Nie Danielle, prepáč ale myslím že takto to bude lepšie. nedokážem žiť vedľa Nialla po tom incidente ktorý sa stal minulý týždeň a aj tak sa mi začína  nová práca."
"ozveš sa mi?"
"každý deň zlatko, to si zapíš! mala by som už ísť Ryan určite čaká pred lietadlom."
"Alex! počkaj, kedy sa vrátiš?"
"keď sa skončí práca. možno o mesiac, dva alebo skôr."
"Aj tak s toho nemám dobrý pocit, toho Ryana si ani jednému s nás neukázala a veľmi tomu neverím."
"všetko bude v poriadku, je to taký istý manažér ako Paul. drž sa tu, dobre? ozvem sa ti keď priletím." (ty kokos práve som sa začala smiať na slove "Keř" mne nie je dobre! o.O :DDDDDDDDDDD)
"snaž sa, vráť sa nám späť zdravá a šťastná!" zo smutnou tvárou a malým náznakom úsmevu ma objala a pohladila po ruke. zo vztýčenou hlavou som za sebou potiahla modrý kufor a cez všetky kontroly ktoré som absolvovala som nastúpila do lietadla spolu s Ryanom. Po dlhej a hlavne únavnej ceste som sa prebudila v nádhernom hoteli.
"Niall?.." zvolala som potichu do prázdnej izby s túžbou opäť počuť jeho hlas.
"hovorila si niečo?"
"Oh, Rayn čo tu robíš?"
"prepáč poplietli nám izby takže budeme mať spoločnú."
"ahá to je skvelé.."
"nie si hladná?"
"jesť si zatiaľ dokážem spraviť sama!"
"nezvyšuj na mňa hlas! nezabúdaj na to že teraz som ja ten ktorý ti zabezpečí skvelý život!"
"ako prosím?!"
"rozumela si, a prezleč sa s tých otrasných veci si snáď nejaká hviezda nie?!"
"Ja.. necháš ma chvíľku osamote?"
"na to zabúdaj kráska, nabudúce si zisti s kým ideš do kšeftov. ten tvoj Paul nie je až tak skvelý ako si si myslela. teraz vypadni! potrebujem si niečo vybaviť.." odpovedal mi s nepríjemným hlasom a uvoľnil mi ruku ktorú mi do teraz pevne stláčal.
"och a ešte jedna vec zlatko, ten mobil potrebovať nebudeš, nebudeme predsa riskovať že niekto preruší našu chvíľku."
"ja... ja si ho vypnem..." prehovorila som tichým hlasom kvôli hrdlu ktoré sa mi zúžilo na minimum a opatrne som sa presunula do kúpelne kde som sa zamkla a zo slzami v očiach som sa posadila na vaňu pred zrkadlo.
"toto nemôže byť pravda.. musí to byť len nejaký pekelný sen s ktorého sa raz prebudím." myslela som si v duchu a s roztrasenými rukami som si dala na tvár studenú vodu ktorá mi rozmazala celý make-up. roztrasene som sa posadila na studené kachličky a vydávala som tiché vzlyky ktoré som tlmila mojou rukou.
"pohni si s tadiaľ! potrebuješ sa predsa zviditeľniť!" silno zabúchal na dvere a potom sa ozvali len kroky ktoré znamenali že odišiel niekam do vedľajšej izby. s malou úpravou a zamaskovaným červených očí som vyšla do spálne kde čakal pri okne s nejakými príšerne krátkymi šatami.
"čo s nimi akože chceš?!"
"obleč si to! pôjdeš do klubu."
"Ryan! ja chcem byť speváčka a nie nejaká lacná kurva! odmietam si obliekať nejaké tvoje šaty ktoré sú pre štetky je ti to jasné?!"
"od teraz si len a len štetka! okamžite si to obleč inak to pre teba neskončí dobre!" opäť na mňa zvrieskol a na rúk mi podal červené krátke šaty s topánkami ktoré mali minimálne 15 centimetrovú platformu. opäť zo strachom s blízkej budúcnosti som si všetko poslušne obliekla a spolu s Ryanom som vyrazila do nejakého baru s tisíckami fotografov. po zopár fotkách s kŕčovitým úsmevom som sa vystrašene posadila pri bar a čakala kým sa všetko toto umučenie skončí a budem počuť najdokonalejší zvuk môjho budíka. Moje čakanie sa menilo na ďalšie trápenie ktoré nastalo s príchodom na izbu. silné ruky ktoré ma zvalila na postel a jeho odporné pery ktoré sa snažili len o jednú vec ktorej som sa stálej bránila mi opäť pustili tisícky sĺz. s dúfaním že prežijem kvôli mojej hlúposti do rána som sa šikovne spod neho dostala a opäť celá roztrasená som prehodila kľúčikom vo dverách na kúpeľni.

o štyri dni pohľad Lucií.
jediná vec ktorá mi drží pri živote aj kvôli príšernej bolesti mojich nôh vďaka odporným topánkam je tá že už ma od stretnutia s mojou láskou delí jeden malý chodník. s odhodlaním a nadšením v tvári som zazvonila na zvonček malého ale zato už s vonka luxusného domu kde by mala bývať Alex spolu s Niallom. Namiesto ich dvoch mi dvere otvorila so sklamanou tvárou nejaké dievča.
"Ahoj! ty budeš asi Dan však? ja som Lucia býva tu Alex?"
"Ahoj, no vlastne kvôli tomu tu sme všetci."
"stalo sa niečo?! je v poriadku?!"
"poď ďalej."
"pane bože, kde je?!"
"nevieme, pred štyrmi dňami sa vydala s nejakým jej manažérom ktorého ani jeden s nás nevidel niekam do neznáma nepovedala nám to ani raz sa nám neozvala a okrem fotiek ktoré sa dostali na internet pred tromi dňami vôbec nič nevieme."
"aké fotky?! ako to že nie je s Niallom?!"
"rozišli sa skoro pred dvomi týždňami."
"bože ona je taká ách... kde je Niall?"
"je v izbe, ešte stále nevyšiel od vtedy čo som im oznámila že sa mi Alex neozvala."
"ukážeš mi tie fotky?"
"nechápem čo sa s ňou stalo, vždy keď bola s nami mala taký nádherný úsmev a vždy nádherné šaty a keď sa pozrieš na túto fotku je s nej úplná..."
"štetka? ja prisahám že toho chalana ktorý jej to spravil zavraždím!"
"nie si sama, keby aspoň máme nejakú stopu! ale nič, mobil má vypnutý a nevieme kto je to Ryan na internete a ani v x-factorovej zmluve o ňom nič nie je."
"neverím že práve Alex.. čo ak?"
"Nie! dúfajme že nie, je rozumná a určite vie čo robí."
"Dan, nikdy nevieš! nemáme ani tušenie kto je ten Ryan a už vôbec nie.. pane bože toto nemôže byť pravda. nemôžem ju stratiť!"
"nestratíme ju, rozumieš? ona bude v poriadku."
"kde je Niall?"
"v jej bývalej izbe, rovno po chodbe a potom doprava pri schodoch."
"ďakujem." zo slzami som jej odpovedala a nervózne som prešla do izby kde by mal byť Niall. nemý pohľad s ktorým sa pozeral von oknom a pritom sa hral s niečim v ruke mi vyvolávalo túžbu ho objať a ubezpečiť ho že bude všetko v poriadku.
"Niall? som Lucia, tá kamarátka Alex zo Slovenska. viem že teraz ma budeš ignorovať ale prosím počúvaj ma.."
"za všetko môžem ja.. keby po nej nekričím a nečítam jej tie pekelné SMS-ky. keby nie som taký žiarlivý tupec! všetko mohlo byť inak..."
"nie si tupec! len ju proste miluješ, ona teba určite tiež.."
"ak sa jej niečo stane navždy si to budem vyčítať. nie je štetka, a už vôbec nie je obyčajné dievča ktoré ma len využívalo. je to dievča s tvárou anjela a srdcom veľkého človeka. je to princezná ktorú som len tak nechal ísť.."
"Niall... ona sa ozve! len proste možno nemá čas.."
"tomu ani ty neveríš.. čo ak ju ten sviniar zabil?! čo ak jej nejako ublížil alebo si ublížila sama?! možno že už vôbec nežije a možno sa práve teraz trápi.. som idiot, jeden naivný blbý idiot.." zo slzami v očiach buchol do steny po ktorej sa zošuchol dole a opäť nemo hľadel pred seba. zo strachom v duši a hlavne nervozitou som čakala na znamenie, akékoľvek znamenie že je v naprostej pohode...
Milujete ma? však? :DD ja vás tak veľmi ľúbim!!! ;*****