Don´t cry My Princess ♥ 11.

Ten skvelý pocit keď ako desať ročné ste mali fantastickú štvorku ktorá sa po štyroch rokoch nečakane vrátila ;33 Milujem tento deň! ;)

S rozžiarenou tvárou som vstala s postele na ktorej bol malý lístok s nádhernou ružou. po prečítaní romantického odkazu od toho najlepšieho chalana na svete som prešla k oknu kde som odostrela žalúzie a zahľadela sa na opäť upršaný Londýn. Po pár minútach nemého hladenia na ľudí ktorý sa tak šialene premávali s telefónmi na ušiach som sa postavila pri kalendár ktorý som otočila na ďalšiu stranu. nádherné ružové kvety my bili do očí no vec ktorá ma na tom kalendári zaujímala oveľa viac bol dátum. Srdce sa mi opäť šialene rozbúchalo a celé telo sa mi vzápätí rozklepalo do poslednej kostičky. chrbtom som skĺzla po stene na zem a v hrdlo sa mi zúžilo na toľko že som nedokázala vydať ani jeden malý kúsok hlasu. Po ako takom upokojení som sa postavila s chladnej zemi a s tašky ktorú som si za tie týždne ešte stále nevybalila som vybrala bielu obálku ktorá bola znova zalepená. s ľadovými rukami som pomaly odlepila zalepenú tvár a do rúk som zobrala fotky ktoré v nej boli zložené. dokonalá žena s prenikavými hnedými očami ktoré mala tak neuveriteľne rozžiarené a prirodzenými hnedými vlasmi ktoré mala voľne rozpustené na bielych šatách a v jemnom vetre jej poletovali. Malá korunka s púpavy ktorú som jej v ten deň zaplietla jej žiarila na vlasoch ako naozajstnému anjelovi. malé dievčatko ktoré jej sedelo na nohách a s štrbavým úsmevom sa usmievalo na otca ktorých ich s úsmevom na tvári fotil. Po pár obrovských slzách ktoré sa mi púšťali po tváre v ohromnom množstve som si s jednou rukou utrela a prevrátila som na ďalšia fotku. bola to tá s jej svadby. biele šaty bez ramienok jej žiarili na hnedej pokožke a s obrovských úsmevom držala kyticu ruží v jednej ruke zatiaľ čo s druhou si hladkala bruško. Hlasné vzlyky ktoré sa ozývali cez celú izbu ma príšerne boleli na hrudi ale bolesť ktorá vládla v mojom srdci bola neskutočná a oveľa viac bolestivejšia.
"Princezná! no tak neplač kráska.." ozval sa za mnou smutný hlas Nialla s čoho mi prišli ešte viac smutnejšie. slzy sa mi opäť začali púšťať po tvári pri objatí ktoré mi poskytol na posteli kde som sedela.
"To je tvoja mama?"
"Môj jediný strážny anjel.."
"bola nádherná, si celá ona. neskutočne sa podobáte."
"bola dokonalá. tak neuveriteľne mi chýba."
"koľko rokov to už je?"
"jedenásť. jedenásť pekelných rokov ktoré ma vždy v dokážu psychicky zložiť..."
"čo sa jej stalo?"
"všetko to bolo kvôli mne.. nebyť môjho sna spievať a byť tak úžastná ako ona mohla tu byť. v škole sme mali súťaž talentov kde som sa prihlásila ako sedem ročné dieťa a s nahnevaným pohľadom som ju čakala celý deň, no neprišla. nakoniec za mnou prišla mama Lucií a všetko mi povedala. neverila som tomu že žena ktorú som ešte ráno objímala a dávala jej obrovskú pusu na líce sa zrazu vytratila.. už navždy.."
"nevyčítaj si to zlatko! nemôžeš za to, mohlo sa to stať každému bola to len náhoda ktorá skončila tragicky."
"chýba mi Niall. tak strašne ma raní keď vidím ako sa malé deti objímajú so svojimi mamami alebo na ne kričia a ja sa len trpko pozerám a želám si aby to všetko bolo inak.."
"je anjelom a stráži ten najväčší poklad na svete! nikdy nedovolím aby si zažívala ďalšiu bolestivú vec, keby ťa mám ochraňovať aj ako sto ročný dedko pri tvojom hrobe. stále budeš moja a nikomu si ťa nedám."
"ďakujem.. Niall? necháš ma chvíľku osamote?"
"budeš v pohode?"
"neboj, zatiaľ to zvládam." s chabým úsmevom som sa na neho zadívala a postavila som sa opäť k oknu. Pri ďalšom myslení na tú najlepšiu ženu, matku a manželku na svete som stratila zvyšok dňa pri sledovaní sviečky ktorá sa pomaly roztápala a jemným dotykom a utešovacím sladkým hlasom Nialla...

baby naozaj nestíham všetko mi seká a musím bežať off prepáčte! ;/