Don´t Cry My Princess ♥ 7.

som maximálne zbitá od mojich debilných spolužiakoch takže som rada že môžem sedieť -,- dopichaná zo špendlíkmi ale hlavne že sa vám môžem venovať! :D po mojom maximálne sexy dni v ktorom som už cez prvú hodinu keď som na malom čiernom kábli vonku videla sedieť Kevina až do poslednej kde som ho naháňala medzi stromami a každý na mňa čumel ako na retarda! :D božééé zomriem dnes :D potrebujem radu! :D chcem ísť do kina o spolužiakmi a spolužiačkami ale začína sa to o 19:00 a má to 131 minút -,- :DDDD myslíte že bude ešte svetlo keď pôjdem domou? :DDDDD

Moje zvyšné dni sa tak povediac opakovali stále dokola, pokiaľ som nebola s babami niekde na nákupoch alebo v bare tak som spolu s Niallom sedela s tisícimi kúskami jedla pred televíziou a pozerali sme rôzne filmy ktoré boli voľne rozhádzané na bielej poličke nad plazmou. všetko by bolo v poriadku keby ma dnes ráno nepríde o štvrtej ráno zobudiť Niall s vetou ktorej som sa obávala celý týždeň. Nervózne som sa prechádzala po obývačke s textom ktorý som mala vytlačený na papieri a potichu som si opakovala všetky slová ktoré som kvôli narastajúcej tréme úplne zabudla.
"Ideme? bude tam strašne veľa ľudí a kým tam prídeme tak to potrvá."
"Niall? a musíme? ja to nedokážem, necítim sa na to viem že to nejako po kašlem."
"Alex ten text vieš už naspamäť aj od zadu, dokážeš to! cvičila si niekoľko hodín denne a prisahám ti že tvôj hlas je dokonalý! postúpiš, uvidíš že to ešte aj vyhráš."
"budeš tam so mnou?"
"neboj budem ťa čakať spolu s babami a s chalani vzadu, len si pohni pretože zmeškáš svoju prvú cestu k veľkému snu."
"Ďakujem ti Niall, za všetko naozaj neviem čo by som robila keby som si ten krát nezabudla tú kabelku."
"áno za všetko môže kabelka, padaj ty blázon." zo smiechom zamkol dvere zatiaľ čo ja som nastúpila do auta a opäť ponorená do učenia sa textu ktorý aj tak zabudnem pri pohľade na všetkých tých ľudí.
"tak sme tu! bež tam dajú ti číslo ja zatiaľ počkám na baby a chalanov."
"Nie! ja tam nejdem Niall."
"ti to dokážeš, bež!" s úsmevom ma objal a ja som s ako takým sebavedomím vstúpila do veľkej fronty ktorá sa pomaly posúvala až som sa na radu dostala ja. po získaní môjho čísla som sa posadila do veľkého kresla v pomerne veľkej "čakárni" a čakala som kým ma zavolajú na pódium. pri obrovskom hluku ktorý sa ozýval cez celu halu som nemohla čakať nič iné než že sa o pár minút pri mne zjaví päť bláznov s ich dokonalými priateľkami.
"Alex! ahoj zlatko, no čo? pripravená?"
"blázniš? ja to nedokážem Danielle! už teraz som celá mimo s toho že o chvíľku sa po prvý krát postavím pred toľko ľudí a budem spievať ten slávnymi hudobníkmi."
"to zvládneš, vieš text?"
"absolútne, neviem či ho zapamätať."
"na pódiu to pôjde samé uvidíš. aké máš číslo?"
"2169."
"tak to sa načakáš."
"pred chvíľku volali 1785 myslím že ani veľmi nie. kde sú ostatný?"
"tak chalani pri fanúšičkách a baby sa snažia dostať sem. nie si unavená?"
"strašne, celú noc som nespala pretože som bola nervózna."
"tak si trochu po spi. uvidíš že ti to pomôže a lepšie si to zapamätáš." po pár váhavých pohľadoch som si na uši dala slúchatká a pri neustálom hladkaní od Dan ktoré ma tak neuveriteľne uspávalo som sa prebudila až na príšernú pesničku ktorá mi hrala v ušiach.
"Dobré ráno slniečko." zo smiechom poznamenal Louis ktorý sedel vedľa mňa. hala bola zaplnená tisíckami nových ľudí a hodinky na mojom mobile ukazovali 23:54. unavene som si zívla a natiahla som sa pričom som takmer strelila Perrie ktorá tak sladko spala pri Zaynovi. s mojím psychopatickým smiechom som sa postavila zo stoličky a prešla som na WC kde som sa dala ako tak do poriadku a s aspoň o niečo lepším výzorom som sa vrátila ku chalanom a babám.
"v pohode?"
"neverím že to robím."
"budeš určite perfektná to ti sľubujem.."
"ďalší! číslo 2169, predstavte sa nám čo vás prinútilo prísť do tejto súťaže a potom hurá na pódium." ozval sa pri mne milý hlas moderátora a v mojom tele zrazu krv totálne zastavila.
"Takže volám sa Alex a mám 18 rokov. do tejto súťaže som sa dostala hlave kvôli mojím skvelým kamarátom ktorý ma sem nasilu dotlačili. spev je už od mala mojím veľkým snom a preto aj cez všetku tú nervozitu dúfam že sa mi to podarí a presvedčím všetkých tých ľudí ktorý sa môjmu snu vysmievali o tom že sny sa pri veľkej snahe naozaj dokážu splniť."
"Perfektné, držíme ti palce, teraz pôjdeš rovno a potom zabočíš doľava tam budeš mať priateľov a pomocníka ktorý ti vysvetlí čo a ako."
s rukami na tvári a tlkotom srdca ktorý sa ozýval príšerne rýchlo som prešla do malej miestnosti s televíziami a chalanmi s babami. nervózne som sa na nich usmiala a do ruky som si zobrala mikrofón ktorý mi podali a vyšla som po malých schodíkoch pri biele plátno s kadiaľ bolo vidno všetkých tých ľudí. pri počutí môjho mena mi telom prešla neuveriteľná zima a rukami ktoré sa mi potili som sa postavila na obrovské pódium.
"Ahoj zlatko, ty budeš asi to nádherné dievča ktoré sa poslednom čase objavuje pri Niallovi však?" ozval sa milý hlas Demi s čoho som sa musela zasmiať.
"Ahoj, no tak je to možné."
"dúfam že ťa poslúcha."
"oh, nie! mi sme len kamaráti."
"to by som ti radil zlatko." zo smiechom sa ozval Simon a tréma ktorá ma do teraz tak príšerne štvala mi pomaly ale isto opadala.
"čo budeš spievať?"
"Boomerang od Nicole Scherzinger"
"tak nech sa páči predveď sa!" ( keby niečo táto pesnička :) http://www.youtube.com/watch?v=D3W3XZylgOI )
po pár slovách ktoré som zaspievala ma stopli a ja opäť s nadmierou nervozitou som stláčala v ruke mikrofón. potlesk ktorý sa ozval cez celú miestnosť mi na ústach vyčaril obrovský úsmev ktorý ma ale prešiel hneť po tom čo sa v mikrofóne ozval hlas Demi.
"Páčiš sa mi, máš dokonalo zafarbený hlas a myslím že touto pesničkou si to skvelo vystihla. bolo vidno že na začiatku si mala určite trému ale myslím že na to si po čase zvykneš. za mňa áno."
"ďakujem."
"zo začiatku si my pripadala skôr ako dievča je skôr samotárka s veľkým snom ktoré sú tu tisícky ale pri prvých tónoch tvojho hlasu si ma niečim očarila. súhlasím s Demi že tá tréma mi tam veľmi v niektorých tónoch prekážala ale myslím že keby na tom zapracuješ bolo mi to ešte o niečo lepšie. takže pokiaľ sľubuješ že s ňou niečo spravíš za mňa áno!"
"Pane bože! ďakujem.."
"zlatko, koľko máš rokov?"
"osemnásť."
"si ešte mladé dievča. tvoj hlas je síce ohromný, obrovský a dokonalý ale myslím že na kariéru speváčky máš ešte nejaké dva, tri roky čas."
"o čom to tu hovoríš L.A? bola dokonalá, na to že má tak malý vek ma neskutočný hlas."
"nie som si u nej proste sto percente istý. myslím že by dokázala aj niečo viac."
"mala trému, nemôžeš to posudzovať len kvôli tomu že občas jej vyskočil jeden tón."
"vyberieš si na budúce nejakú lepšiu pesničku v ktorej by si mohla ukázať nejaké vysoké tóny aby sme boli na sto percent presvedčený že s teba niečo bude."
"pokiaľ ma necháte prejsť ďalej tak vám zaspievam aj Slovenské ľudovky." s tichým smiechom som poznamenala a opäť som sa zahľadela na L.A Reid.
"dúfam že nás nesklameš! vidíme sa o mesiac!"
"Bože môj! ďakujem, ďakujem!!" zo slzami v očiach som sa rozbehla späť do zákulisia kde ma všetci čakali s nadšenými tvárami a s ich obrovských Directioner objatím.
"hovorili sme ti že to dokážeš!"
"ja tomu neverím Harry! ono to je tak neskutočné! toto všetko čo sa tu posledné týždne deje."
"tak tomu uver! toto si zaslúži oslavu!" s obrovskou radosťou a iskričkami v očiach sme nastúpili do auta a odišli sme do jedného s barov Londýna v ktorom sme sa dali opäť totálne dole a s maximálnou retardáciou sme sa vrátili domou kde sme hrali pekne hlúpe hry pokiaľ sme sa nezačali smiať na El ktorá sa rozčapila na zemi s pohárom v ruke a s drogovaným pohľadom na tvári..

Páči sa vám? :) inak zas prestávate komentovať?! -,- :D