Don´t Cry My Princess ♥ 23.

ďakujem za komentáre!! ;OO ste skvelé! ;P P.S prepáčte mi tie chyby, preklepy alebo ak bude časť krátka ale viete som príšerne šmatlavý človek a pri moje topenie v rybníku a pád na prvej zákrute mi moc nepomohol :DDD I Love you! ;*

Po hodinách nemého čakania nalepená na okne a sledovaním padajúcich hviezd ma vyrušil zvonček. Stále zo strachom som prešla ku dverám a opatrne som ich otvorila.
"Alex! zlatko si v poriadku?!" vystrašene sa na mňa pozrel Niall držiac mi obidve ruky a hladiac do očí.
"áno.. to bude všetko dobre."
"čo sa vlastne stalo?!"
"nebudeme to snáď rozoberať tu, poť ďalej.." Za ruku som ho potiahla do veľkej obývačky v ktorej sa šírilo teplo s krba. Zo zaťatými zubami kvôli ostrej bolesti ktorá mi vrážala slzy do oči som sa posadila vedľa Nialla a pevne som sa oprela o operadlo gauča.
"Vysvetlíš mi už čo sa stalo?"
"keď mi volali s nemocnice aby som prišla na Slovensko kvôli Lucií, pamätáš? pýtal si sa ma či tam máš ísť so mnou, práve kvôli tomu že som odmietla tvoju pomoc pretože som mala ten čudný pocit že sa niečo stane . pôvodne bolo všetko tak reálne ale ja vôbec nechápem ako a čo sa stalo ale zrazu som bola v nejakom opustenom dome. s Luciou sme vymysleli plán ktorý nám vyšiel len vďaka tomu že nechápala Slovenčine."
"Kto nechápal Slovenčine?!"
"To teraz nerieš, som strašne unavená preberieme to inokedy."
"Alex čo sa ti stalo?!" nechápavo sa zadíval na moje tričko na ktorom bola opäť mala šmuha od krvi.
"To je nič...."
"ako že je to nič?! zdvihni si to tričko."
"kašli na to Niall!"
"Ako mám na to kašlať?! si zranená Alex!" Zo slzami v očiach a zvláštnym pohľadom v tvári ma pritlačil ku stene a nervózne do nej buchol. S vystrašeným pohľadom som sa na neho pozrela a následne som si priložila roztrasené ruky na tvár.
"Nechápem ako môžeš povedať aby som na to kašlal! celý čas sa mi neozývaš a vôbec neviem čo sa s tebou stalo a potom sa na mňa pozrieš ako keby bolo všetko v najlepšom poriadku!" Zakričal na celú miestnosť a jeho ruka opäť pristála blízko môjho tela. S hlasitým vzlykom ktorý sa mi dral von s hrdla som ho odsunula a zo zahmlenými očami som sa rozbehla na horné poschodie.
"Alex, počkaj.."
"Načo?! zober si ten tvoj hlúpy prsteň a daj mi pokoj.." s vážnym pohľadom som sa mu zadívala do očí a do ruky som mu vložila malý diamantový prstienok, zo vztýčenou hlavou a zadržanými slzami som sa opäť pustila jeho ruky a ďalej som smerovala do izby.
"Prepáč mi to... ani si nevieš predstaviť ako ťa milujem a aké ťažké je žiť keď neviem kde si.."
"Kvôli tomu na mňa kričíš?! mlátiš všetko okolo a hneváš sa na mňa kvôli tomu lebo chcem chrániť nás všetkých?!"
"od toho aby som nás chránil som tu ja a nie ty. nechcel som na teba kričať, proste sa o teba bojím.. nikdy som nemal žiadne dievča tak rád ako teba a proste bojím sa že spravím nejakú chybu a stratím ťa."
"Niall, milujem ťa ale proste nemám pocit že by nám to fungovalo. Si bohatý, nádherný chlapec zo skvelým srdcom a ja naivné fanúšička ktorá túžila s tebou byť, mať veľkú rodinu a zažiť tie najkrajšie chvíle. To sú veci na ktoré som posledné roky myslela a potom sa to zrazu stalo, vôbec sme sa nepoznali a cítila som k tebe niečo neuveriteľné lenže potom keď sa náš vzťah dostal na povrch musela som trpieť tie narážka od niektorých fanúšičiek, novinárov a zažívať nové veci ktoré boli a do teraz sú pre mňa ťažké. tak strašne by som chcela každý večer zavolať svojej mame alebo otcovi tak ako ty a povedať im že ich ľúbim. Netrpieť každý deň na ulici to že na mňa ukazujú a nechodiť zo strachom že sa tam opäť objaví Zoe..."
"To Zoe ti ublížila?! Prečo si mi o tom nepovedala?!"
"Pretože mi povedala že pokiaľ niečo skúsim tak to pre vás nedopadne dobre, bála som sa o vás! ste to jediné čo mám a to jediné čo milujem. neprežila by som keby sa vám niečo stalo!"
"kde je Zoe teraz?"
"mi...no vlastne.."
"čo sa stalo?"
"mi sme jej tak mierne ublížili a ja sa proste bojím! čo ak som ju zabila?! ja... bože.."
"Alex! chcela ti ublížiť! nemôžeš za to, rozumieš?"
"Niall? ja tu už nechcem byť.. v Londýne nás pozná a ja sa bojím že to neutajíme a opäť nám ublíži."
"ja niečo vymyslím, dovolíš mi pozrieť sa na tvoje bruško?"
"Prepáč mi to Niall.. mala som ti o tom povedať."
"netráp sa s tým, bolí ťa to veľmi?"
"to prejde.."
"ľúbim ťa Princezná, prosím už nič mi nezatajuj.."
"už nikdy..."
*O pár dní neskôr*
žiariaci stromček, kopa darčekov, smiech po celom dome, bieli sneh ktorý sa šíril celým Londýnom a najlepší ľudia na svete ktorý sa pozerali na bežiacu vianočnú rozprávku v televízií. s úsmevom na tvári som ich sledovala a na stôl som položila posledné sviečky. Pri úžastnej vôni škoricových sviečok a rôznych jedál sme sa všetci  posadili za stôl a zo slzami v očiach som mala opäť ten skvelý pocit že konečne patrím do rodiny.
"Alex? môžeš na chvíľku?" s úsmevom na tvári ma potiahla Dan ku kuchyni a nedočkavo na mňa hľadela.
"stalo sa niečo? nechytí ti jedlo? je ti zle?!"
"upokoj sa! všetko je dokonalé len rada by som ti niečo povedala ako prvej."
"počúvam."
"Liam ma požiadal o ruku!"
"pane bože! to naozaj?"
"áno! bože ja neviem čo mám robiť!"
"povedz áno ty trúba! môžeme mať spojenú svadbu!"
"aww, vedela som že to mám tebe ako prvej povedať!"
"keby nie tak by si to neprežila zlatko! čo tak skoro?"
"Milujem ho a viem že je ten pravý."
"to je také sladké! inak Dan? keď si ku mne taká úprimná tak by som sa ti tiež s niečim rada zverila."
"s čímkoľvek!"
"už niekoľko týždňov mi meškajú krámy.."
"myslíš že si v tom?"
"neviem! práve toho sa bojím."
"skúšala si test?"
"nie, veľmi tomu nedôverujem."
"zajtra pôjdeme k lekárovi všetko bude v poriadku uvidíš."
"v to dúfam ideme späť?" s úsmevom na tvári som sa na ňu zadívala a potiahla som ju opäť medzi tupcov ktorý sa ohadzovali jedlom...

Blbá časť ja viem!! prepáčte mi to ale ledva píšem! -,- 4 komentáre a bude ďalšia :/ aj keď to asi nedáte...