Memories♥ (8.časť)

LETO! ;33 Zbožňujem ten dokonalý pocit že zajtra nemusím vstávať o siedmej ale môžem spať do obeda a potom sa zobudiť s úsmevom kvôli slnku! ;33 Čo máte radšej Leto či Zimu? :) Ja osobne obidve, podľa okolností. :) 5,051 návštevnosť?! ďakujem vám! :)

Louis.
Stále nedokážem uveriť tomu čoho bol Tom schopný, vedel som že nie je pre Vanessu to najlepšie, ale keď mu už venovala všetku lásku mohol si ju aspoň vážiť. Neviem si ani predstaviť čo by sa stalo keby poslúchnem Harryho a nevrátim sa domov skôr.
"Je v poriadku?" Prerušil som moje rozmýšľanie keď som zazrel lekára ktorý ku mne kráčal. 
"Bude, zranenie na chrbte nie je až natoľko vážne aby sme jej ho museli zašívať takže sme jej ho len očistili a obviazali. Rozbitá pera a modriny potrebujú určití čas ale nie je to nič hrozné čo by nezvládla. Akurát sme jej vypísali lieky ktoré by mala najbližší týždeň užívať kvôli nádche a zvýšenej teplote kvôli času ktorý strávila v tej zime."
"Ďakujem vám, kedy bude môcť ísť domou?"
"Kedy uznáte za vhodné, môžete si ju zobrať aj teraz. Ale je potrebné dohliadnuť na to aby tieto lieky skutočne užívala."
"Toho sa nebojte, ešte raz ďakujem." S vážnym pohľadom v tvári som mu potriasol rukou a zobral si od neho lieky ktoré sa nachádzali v malej taške. (To vyznelo ako by si kupoval drogy -,-)

"Nech sa páči, polievka pre nádhernú slečnu." S úsmevom som položil na malý drevený stolík tácku s polievkou a ružovú kvetinu ktorú som kúpil po ceste do obchodu.
"Ďakujem pane, Louis? Prepáč mi to, mala som ti o tom povedať a.. mrzí ma to."
"Nemá ťa čo mrzieť drobček, nemôžeš za to. Teraz papaj."
"Si si istý že El nevadí že si sa vyparil z koncertu? Myslím že aj ona, Paul a manažment budú pekne peniť."
"To nie je tvoj problém, tým sa nezaťažuj. Ony to nejakú prežijú. Rozmýšľala si už nad tým čo budeme dnes robiť?"
"Uhmm, chcela som sa ísť prejsť po Londýne. Teda pokiaľ by ti to nevadilo"
"Kam len chceš, tak sa nejedz, ja zatiaľ zbehnem vybrať nejaké teple oblečenie."
"Ďakujem, a Lou?"
"Prosím?"
"Mám ťa neskutočne rada." Zo smiechom sa na mňa pozrela a natiahla ku mne ruky ako malé bábätko, vlastne ona bola celá ako bábätko. Rozkošná, drobná a totálne bláznivá, no musím uznať že vo veľa prípadoch mala väčší rozum než ja. S úsmevom som ju objal a vybehol na horné poschodie kde som po pár minútach hľadania v skrini našiel nejaké teplé oblečenie a vrátil som sa dole spolu s Vanessinim mobilom ktorý počas môjho zaujatého hľadania neustále zvonil.

Vanessa
"Som v poriadku, neboj sa mami. Určite sa zastavím spolu s Louisom niekedy koncom mesiaca." S úsmevom som zamumlala do telefónu a nadšene som ho hodila na druhú stranu gauča.
"Idiot! Už v živote si pred tebou nebudem vybavovať hovory!"
"Prečo? Bolo náhodou zábavne sledovať tvoj vyplašený pohľad keď na teba mama kričala kvôli smiechu ktorý si dostala keď ti rozprávala ako sa o teba bála."
"A kvôli komu?! Veď ti uvidíš akú scénku ti spravím keď budeš volať s El!"
"Nehnevaj sa, vieš že som to tak nemyslel."
"Pre tento krát, a vráť mi tie veci chcem sa obliecť sama." Zo smiechom som mu z ruky vytrhla moje šaty a zavrela som v kúpeľni kde som sa dala do poriadku.

"Vieš po čom túžim celú cestu?" S malým náznakom smiechu som sa otočila ku Louisovi ktorý na mnou trochu zaostával a zadívala som sa mu do očí v ktorých sa musí topiť každé dievča.
"Objať svojho nádherného, dokonalého a sexy kamaráta?"
"To tiež ale myslela som skôr toto." Zo smiechom som do neho drgla čo spôsobilo jeho pád na mäkký sneh.
"Toto ti neprejde!" S vážnym pohľadom sa na mňa pozrel a potiahol ma za nohu čo zas spôsobilo môj pád na neho. S rýchlim postavením s neho kvôli novinárom ktorý pokoj nedajú snáď nikdy som spravila zopár krokov dopredu a zvalila som sa na sneh s túžbou spraviť anjelika.
"Pomôžeš mi hore?" S úsmevom som sa pozrela na Louisa ktorý sa na mňa s hora pozeral a krútil hlavou nad mojou debilitou. S váhavým pohľadom mi podal ruku a vyšvihol ma na nohy.
"Niekedy túžim byť zimným anjelom." S neutrálnym hlasom som zahlásila po minúte ticha a oprela som sa o Louisa.
"Prečo?"
"Necítia žiadnu bolesť, vidia len krásu a sú stále šťastný."
"Ty si môj zimný anjel stále. Ideme? Si celá ľadová, nechcem aby si bola ešte viac chorá než si."
"Najskôr fotka! Potrebujem predsa urobiť nervy tvojej láske." Zo smiechom som s vrecka vybrala mobil a spravila jednu fotku ktorú som automaticky zavesila na twitter. Zvyšok cesty domou prebehol už normálne, sem tam sme do seba hodili snehovú guľu a stále sme sa smiali na totálnych kravinách. Aj cez pár nepekných komentárov k našej fotke som sa musela zasmiať nad jedným ktorý pridal Harry.
@Harry_Styles
Nechaj nám niečo z neho Collinsová! ;)

@Vaness_Collins
Neboj sa Styles, Louis je o tri dni celý tvoj! ;D

@Louis_Tomlinson
Styles, ruky preč! Collinsová je najbližšie dni len moja! :)

@EleanorJCalder
Tomlinson okamžite mi zodvihni ten telefón a nezapájaj sa do debaty primitívnych ľudí!

Po pravde? Po komentári ktorý pridala El som dostala neuveriteľný záchvat smiechu a podľa všetkého som nebola jediná. Po pol hodinovom rozhovore, respektíve monológu ktorý viedal El s Louisom som sa zatiaľ prezliekla do pyžama a vypila teplý čaj ktorý mi spravil Louis. Spolu s teplou dekou som sa zababušila pred televízor a s pukancami na kolenách som čakala na Louisa...

Deka 1D? Taký darček sa neodmieta! ;DDD Poprosím komentáre, inak nová časť nebude! -,-