pondelok 8. apríla 2013

Don´t Cry My Princess ♥ 5.


Ja som vedela že som si s Niallom súdená! :D dnes sme mali telesnú a všetky ma dali dopredu -,- :D takže som musela ísť ako prvá skákať cez debničky :D ja najskôr taká pokojná a keď sme tam mali 7 a bez mostíku :D tak ja taká "zahráme sa na Nialla" :DDD a ja som to preskočila :DDD tie pohľady! :DD myslela som že zomriem :DDD Fuck Gravity I´m Niall Horan girlfriend! :D Btw. som dobrá! :D dnes mi dala učiteľka do fyziky otáznik a 1 :D a ja taká prídem že to prečo :D a ona "mám taký pocit že si odpisovala s 5,4,3 na 1?" :D ja hneť prvú kravinu ktorá ma napadla som treskla ale mám 1! :D potom som na WC povedala že som nečítala povinnú knižku a učiteľka tam bola -,- potom ma s toho vyvolala a mám 1! :D som zvedavá ako dopadne Matematika! :DDDDDDDDDDD (Y) už dlhšiu domu niečo sľubujem mojej Belle, Narrymu... pozrite si jej príbehy! :) http://www.facebook.com/pages/One-%C4%90irection-story-and-fakt/363137433780434?id=363137433780434&sk=notes 

"blbé kufre.." zašomrala som hneť po mojom skvelom rozospatom páde na zem. Ešte stále s rozospatými pohybmi som prešla do kúpelne kde som si dala rýchlu sprchu a do kufra nahádzala posledné veci ktoré by mi v Londýne určite chýbali. Pri pohľade na hodinky ktoré ukazovali 14:26 mi na tele naskočili zimomriavky a krv v mojom tele sa pozastavila. snažiac sa vyhnúť mame som odpratala kufre na chodbu pred byt a do misky pri dverách som položila kľúče. Po desať minútovom čakaní na taxík som do kufra auta nahádzala všetko moju "malú" batožinu a šoférovi som nadiktovala adresu chalanov. Pri nekonečnou predieraní a pomedzi fanúšikov a dohadovaní sa so strážnikmi som sa konečne dostala s únavou hore k Niallovi.
"Ahoj, myslel som si že prídeš skôr."
"prepáč, moje raňajšie vstávanie je príšerné. kedy nám to letí?"
"o 17:05 ale na letisku by sme mali byť o 16:30 stíhaš?"
"Pokiaľ si u teba môžem nechať kufre. potrebujem si to vyriešiť s Luciou. Neviem kedy sa znova stretneme a mrzelo by ma keby odídem bez rozlúčenia."
"snáď sa s nimi nechceš motať po Bratislave! nechaj si ich pohode tu."
"ďakujem Niall, ani si nevieš predstaviť ako si ma potešil s tým že môžem ísť s vami do Londýna. Oh, a čo s tým bývaním?"
"v Londýne mám malý domček. je to blízko chalanov a cez leto bývajú baby o ulicu ďalej. všetko som s chalani dohodol budeš bývať u mňa."
"ďakujem, keď si niečo nájdem tak odídem neboj sa! bude to len na čas."
"blázniš? čo tam mám sám robiť? beriem ťa ku sebe na vlastné náklady, až tak hrozná spoločníčka nebudeš."
"povieme si po prvom dni. bežím za Luciou takže o 16:15 som tu dobre?" s úsmevom na tvári som mu oznámila a zatvorila som dvere. po ďalšom predieraní som sa konečne dostala na voľný chodník  na ktorom som kopala malý kamienok až k malému bytu kde býva Lucia.
"Alex! čo tu pre boha robíš?"
"ja som musela. prepáč mi to, naozaj ma to mrzí ale proste. chápeš celý čas sme boli spolu a zrazu som tu mala byť sama. kedy odchádzaš?"
"o ôsmej, vôbec neviem ako mám všetky tie veci napchať do kufrov."
"pomôžem ti s tým? po tejto noci s tým mám výborné skúsenosti."
"prečo? stalo sa niečo?"
"nebaví ma to každodenné dirigovanie od tej ženy ktorú mám nazývať babou. Niall mi ponúkol možnosť že či s nimi neodletím do Londýna a nebudem mu robiť spoločnosť. viem že je to tá najväčšie hlúposť ale nič iné mi nezostáva. Na Slovensku aj tak nemám žiadnu budúcnosť a aspoň si splním tri sny naraz."
"už ti zostáva len štvrtí."
"sme len kamaráti. ukáž pomôžem ti s tým." zo smiechom som ju posunula od kufra ktorý sa bezvládne snažila zapnúť už päť minút. Po menšom úprave jej kufrov sme sa unavene posadili do pomerne prázdnej izby.
"bože keď si predstavím že len pred pár rokmi sme tu prežívali celé naše dectvo a teraz obidve odchádzame do neznáma."
"bude to len na pár mesiacov, možno tam zostaneme trvalo ale určite neprerušíme kontakt jasné?"
"dúfam že nie. mala by som ísť, kým sa dostanem cez všetky tie fanúšičky ktoré stoja pred ich hotelom tak zmeškám let. budeš mi chýbať láska!"
"ty mne oveľa viac, bež lebo to nestihneš." s úsmevom ma objala a ja som s malým náznakom sĺz odišla opäť do hotela.
"môžeme ísť? kým sa dostaneme von tak to zaberie trošku viac času."
"môžme, zaujímalo by ma ako sa dostaneme s tými kuframi do auta."
"to nechaj na Paulovi, on tieto veci rieši rád." s vážnym pohľadom poznamenal Liam a mi sme zo smiechom zišli pred hotel. po pár zvláštnych pohľadoch a potom neuveriteľnému hučaniu som bola nesmierne rada že som sa s babami dostala do auta. po menšom čakaní na chalanov a netrpezlivom čakaní na lietadlo sme konečne všetci splnili povinné veci a s radosťou sme nastúpili do lietadla. po únavných hodinách ktoré som ako inak opäť prespala som sa prebudila na smiech ktorý sa ozýval vedľa mňa.
"tupci! normálny ľudia chcú spať!"
"chceš v tom lietadle zostať? pokiaľ áno mi ti to vybavíme ale boli by sme radi keby sa dostaneme domou." zo smiechom prehodil Harry a ostatný nahodili len vážne pohľady a prikyvovali na znak súhlasu. s nervóznou náladou som sa postavila zo sedadla a prešla som ku Niallovi ktorý do auta nakladal moje kufre.
"netráp sa s tým, odniesla som ich do hotela zvládnem to aj ku tebe."
"nie, od teraz si u mňa takže to necháš na mňa. chceš ísť s babami alebo ideš so mnou?"
"keďže ti máš moju batožinu a ako poznám za tých pár dni chalanov a baby zavedú ma na úplne inú adresu tak v tomto prípade s tebou!"
"nie sú až taký zlí, ber to tak že to robia každému nováčikovi."
"takže Louisou nápad. ideme? som príšerne unavená!"
"prespala si celý let pre boha." zo smiechom poznamenal a naštartoval auto. pri mojom nadšenom pohľade ktorý Niallovi vyvolával neuveriteľné výbuchy smiechu sme zatavili pri malom ale zato určite luxusnom dome.
"Niall si si istý že ma tu chceš?"
"určite ťa nepošlem domou aby si trpela pri svojej nevlastnej mame alebo ťa nenechám v Londýne ktorý poznáš len s filmov alebo rozprávkou."
"takže je pravda že rád zachraňuješ dievčatá."
"Liamova rada, mám sa od neho ešte veľa učiť. bež do vnútra, potom choď po chodbe a na pravo, po malej chodbičke rovno a tam  nájdeš svoju izbu."
"trochu zložité nie?" s výbuchom smiechu som sa na neho pozrela a vošla som do domu zatiaľ čo on nosil kufre. po pohľade na izbu ktorú som dostala som zostala ohromená. čiernobiely nábytok zladený k paplónu a vankúšu s rovnakým motívom a obrovské okná s ktorých bol neodolateľný výhľad na už nočný Londýn.
"snáď sa ti tu páči."
"je to dokonalé! Niall, ja mám taký pocit že by som tu nemala byť. vôbec sa nepoznáme a pre mňa už veľkým zážitkom bolo to že si ma pozval von a strávili sme spolu tých zopár dní.."
"Alex! nie, stop! ja chcem aby si tu bola, tá izba je na to aby boli obývaná takže žiadne výhovorky a vybaľ si veci. pripravím zatiaľ niečo na jedenie, pozrieme si nejaký film alebo zahráme hru?"
"mám lepší nápad, ja sa vybalím, ty spravím niečo na jedenie a potom mi o sebe povieš niečo o čom fanúšičky nevedia."
"to bude ťažké, Slovenské vedia aj o tom o čom ja nie." so zdvihnutým obočím sa na mňa pozrel a zatvoril dvere. s úsmevom na tvári som si začala vykladať všetky moje veci do poličiek, skríň alebo na stenu. po hodine "namáhavej" práce som prešla do kuchyne kde čakal Niall.
"to ti trvalo! tvoja prvá večera v Londýne alebo inými slovami špagety."
"ďakujem, takže čo o tebe neviem?"
"myslím že ty o mne vieš všetko. skôr ja neviem vôbec nič o tebe."
"čo také by si chcel vedieť? som obyčajné dievča ktoré nemá žiadnych kamarátov, mamu pretože jej zomrela ako sedem ročnej, okrem Lucií som v Bratislave bola úplne sama a teraz som v Londýne s chalanom po ktorom túži celý svet."
"to je mi ľúto, ja nevedel som že tvoja mama zomrela"
"to je v poriadku, nemal si o tom ako vedieť. povedala som ti len že sa rozviedli, nepovedala som ti o tom že mama pár dni na to zomrela."
"to ma mrzí. Oh, ozaj v Bratislave si mi hovorila o speve. mám skvelý nápad!"
"nie Niall nedonútiš ma spievať, po prvé sa hanbím a po druhé neviem spievať."
"o tom sa ešte presvedčím. o mesiac začína x-factor, bude tam aj Danielle ako tanečnica pre spevákov a mi budeme povinne chodiť na každé vystúpenie čo kedy si tam išla? o týždeň začína prvý konkurz."
"Nie! to je príšerný nápad!"
"Alex, spievaš určite dokonalo! no tak zaspievaj niečo."
"Niall prestaň s tým inak tu zostaneš zasa sám." s prísnym pohľadom som sa na neho pozrela a do umývačky som vložila riad. s úsmevom na tvári som prešla do kúpelne kde som si dala krátku sprchu a prezliekla sa do roztomilého pyžama s kreslenými postavičkami. o pol jednej som sa konečne dostala do postele a po pár minútach nemého sledovania toho nádherného výhľadu som nechala únavu voľne pôsobiť. Prebudila som sa na silné búchanie kvapiek na moje okno, s údivom som sa pozrela na hodinky ktoré ukazovali 9:56. Zo zalepenými očami som prešla do kuchyne kde bol položený malí lístok.
"Prepáč nechcel som ťa zobudiť, museli sme ísť s chalani za Paulom. raňajky máš v chladničke a babi prídu o 10:30. uži si Londýn! Niall xx" s úsmevom na tvári som otvorila chladničku s kadiaľ som vybrala toasty a potom som spravila na sebe menšie úpravy. o 10:30 pri dverách zvonili baby s fľaškou v ruke a neviním pohľadom na tvári.


Prosím dajte komentáre ja viem že je to nudné -,- ale proste som len na 5 časti! :D ono sa to rozbehne až neskôr nebojte bude to veľmi skoro! ;) chyby si nevšímajte ani vety :D nechcelo sa mi to po sebe čítať -,- :DDDDDD prepáčte! ;*





3 komentáre:

  1. nie je to nudné, ty nevieš písať nudne ;) mne sa to páči :) len tak ďalej zlatík :) xx ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Vyborne je to a pises dobre Fufík

    OdpovedaťOdstrániť

LED štipce z poštovne zdarma. :)

Myslím, že nie som jediná, ktorá svoje spomienky rada robí večnými vďaka vymoženosti akými sú fotografie. Preto ma veľmi potešila táto sve...