Zvuk sanitiek ktorý sa šíril celým Londýnom mi moje telo ešte viac rozklepal. Môj pohľad stále smeroval na mamu zatiaľ čo Liamové ruky sa ma od nej snažili odtrhnúť. S krvavými rukami som si prešla po tvári keď jej bezvládne telo zakryli čiernou fóliou. Opäť so slzami v očiach som sa odtrhla od Liama a pár krokov som utekala za sanitkou, kým sa moje telo nerozsypalo na zem a bez duše som sa zahľadela na miesto kde pred tým stála..
"Natasha! si v poriadku?"
"Ty si ma pýtaš či som v poriadku?! zdá sa ti že som?! daj mi sakra pokoj Liam!"
"Nemôžem ťa tu nechať!"
"Ver tomu že môžeš! Harry nie je môj brat, ty si nie je tým pádom môj nič! si len nikto ktorý v mojom živote nemá čo robiť!" s naštvaným hlasom som šepla a s vyčerpanou chôdzou som vstúpila na chodník. Po príchode do hotelovej izby som si hodila topánky na okraj predsiene a v kuchyni som si spravia teplý malinový čaj. Stále zo slzami a s vystrašeným pohľadom som sa zakrútila do deky a pri pozeraní sa s okna som pomaly chlipkala horúci čaj. Na stolíku mi už minimálne desiaty krát vibroval mobil ktorý sa mi v žiadnom prípade nechcel zdvihnúť. S môjho nemého myslenia ma vyrušila až niečia ruka na mojom ramene.
"Natasha! zlatko tak strašne som sa o teba bála! prečo si mi nič nepovedala?!"
"Lea? prosím.. nechaj ma samú.." Zo zatajeným dychom som šepla a opäť som môj pohľad odvrátia k oknu. drobné kvapky dážďa ktoré mi stekali po okne mi perfektne vystihovali náladu a blesky ktoré žiarili v pozadí sú tak perfektné. S otvorenými očami som sa presunula do postele a celú noc som sledovala čiernu šmuhu ktorá sa rysovala na plafóne..
S kruhmi pod očami som sa presunula k zrkadlu. S ďalším dňom plnom "skvelej" nálady som sa opäť posadila na postel a zo stolíka som si zobrala mobil na ktorom bol celkový počet 26 zmeškaných hovor. Osem od Harryho, šesť od Lei, štyri od Gemmi, tri od ženy ktorá si myslela že je moja reálna mama a toľké roky ma nechutne klamala a zvyšok? Od blbého pokrytca. Nervózne som sa oprela o stenu a svoj pohľad som nasmerovala na nič hovoriace miesto..
Liam
"Ty si neuveriteľný Harry! uvedomuješ si vôbec čo sa tu deje?! Nie žeby si bol pri svojej akože sestre ale ty si tu v pokoji čítaj noviny!"
"volal som jej sakra! čo mám prísť ku nej a donútiť ju aby nesmútila alebo čo?! nechápem o čo ti ide! tá tvoja snaha o nápravu jej správania je trochu prehnaná nemyslíš?!"
"Natasha je skvelé dievča! pochop to už Harry a prestaň myslieť len na to na čo chceš ty!" s neskutočnými nervami som treskol s dverami (to sa mi rýmuje! :DDDDDD) a stopol si taxík. Po pár pokusoch dovolať sa Natashe som vystúpil pred jej hotelom a vybehol som na horne poschodie kde pri dverách stála Lea.
"Lea! ideš dnu či von?"
"Dnu, nemôžem ju tu nechať samú."
"vieš niečo nové?"
"Nie, celé dva dni nevyšla vôbec von.. nič nejedla ani nepila! absolútne ma nepočúva ja už neviem čo mám spraviť Liam.."
"Nezdvíhala mi telefón, myslel som si že je len naštvaná."
"Akože ti nedvíhala?"
"Vlastne.. ja som vedel to o jej mame a spravil som zopár chýb ktoré ľutujem ale nechcem aby sa jej niečo stalo."
"Liam?"
"Nemilujem ju.." zo smutným pohľadom som šepol a prekĺzol som cez Leu do obývačky ktorá od poslednej návštevy vyzerala o sto krát lepšie..
.jpg)
preco si to urobila ?! :O wrrr .. to napraviis! dufam ze coskoro.. :P :D Chiara
OdpovedaťOdstrániťpočkať..... to "Nemilujem ju..." what the fuck? :O dievča, okamžite píš ďalšiu a naprav to!!!!!!!!!! inak krásne Kikuška xx
OdpovedaťOdstrániťPipina ja ťa asi važne zavraždím
OdpovedaťOdstrániť