Listen To Your Heart ;* Osemnásta časť.

Dívam sa von s okna na zamračenú oblohu a opäť sa ponáram do hĺbok mojej fantázie, dôvod? Moja skvelá Kamilka ktorá mi zariadila komentáre len aby som napísala ďalšiu časť. Po pravde? tento príbeh mi príde obyčajný, všedný a opakujúci sa lenže mňa to baví..
Unavene a s desiatkami tašiek sme otvorili vchodové dvere, v ušiach mi zaznel ten tradičný smiech všetkých týchto perfektných ľudí. S topánok ktoré som mala do nitky premočené som na zem vyliala nadbytočnú vodu a po špičkách som prešla cez chodbu do mojej izby.
"Natasha! tak čo? ako bolo na nákupoch?" s úsmevom na tvári ma stopla Sophie ktorá ležala na Nialloví ktorý sa bez pohnutia venoval kúsku pizze. Po pravde? táto kombinácia mi prišla neskutočne vtipná.
"Bolo to... fajn."
"Dúfam že ti táto nálada vydrží dlho."
"Prečo?!"
"V izbe ťa niekto čaká."
"Mňa?!"
"Mám taký pocit že v tomto dome si jediná Natasha." zo smiechom na mňa hodila pohľad Bella ktorá sa očividne na zmene mojich pohľadov v tvári nesmierne zabávala. S vážnym pohľadom som sa rozutekala po schodoch čo spôsobilo môj šikovný pád na zem a ďalší nával smiechu ktorý sa ozval s dola. "Tupci" potichu som šepla a oprášila som si zo seba miernu špinu ktorá sa na schodoch udržiava už pekne dlhú chvíľu. S tichými nadávkami a zo skloneným pohľadom ktorý smeroval na kabelku som otvorila dvere na mojej izbe a následne  som ich zatvorila.
"Máš to tu.. prázdne." Ozval s od poličky ktorá bola pripevnená pri okne Danielov hlas  a všetka krv v mojom tele zrazu stuhla.
"čo tu chceš Daniel?!"
"Myslel som že budeš viac nadšená s toho že ma vidíš."
"Tak si si mysle zle! Daniel, vypadni!"
"Prečo? Bojíš sa že nás tu nájde tvoj pupušský priateľ?!"
"Vypadni! čo na tom nerozumieš?!"
"Ale no tak zlatko, viem že ma chceš."
"Chcem aby si vypadol!  môžeš to do kelu urobiť?!"
"čoho sa bojíš? že ti na krku zostane malé decko?"
"Daniel, jediné decko ktoré tu vidím si ty! vypadni!"
"Naivná štetka.." S nenávisťou v hlase šepol a ja som sa prudko otočila kvôli veci ktorú si nikdy neodpusti. Narozdiel od štipľavej  bolesti ktorá vždy zaplavila moje líce som pocítila len slabý prievan z  dverí ktoré za sebou silno zabuchol. Zo skrine som vyhrabala voľné zelené tričko a prvé tepláky ktoré mi ako prvé padli pod ruku. Na uši som si dala slúchadlá s ktorých mi hlasito hrala pesnička a na kolená som si položila notebook. Po pár skvelých odkazoch ktoré mi milované fanúšičky môjho brata zanechali na všetkých možných stránkach som zavítala na facebook na ktorom mi v okamihu blikla správa od Gemmi.
"Mladá slečna Styles zmenila svoje tvrdenie o namyslených hviezdičkách? tak hovor! ako to medzi vami je? ;)"
"Veľmi vtipné, sme len kamaráti :) ty sa pochváľ, čo nové doma?"
"Nič nové, mama má stále nervy s toho že jej takmer všetky deti už odišli do sveta a otec sa ju snaží upokojiť. Natasha? Skončila si s tým?"
"Dajme tomu že som našla inú závislosť :)"
"Pokiaľ ti tá závislosť nezlomí srdce tak ti ju schvaľujem! :) bežím off, veď vieš záhradka nepočká."
"Pozdrav doma! :)"  Zo smiechom som položila počítač vedľa seba a zo zatvorenými očami som si vychutnávala zvuk kvapiek ktoré mi silno búchali na okno a pesničky ktoré sa mi zo slúchadiel ozývali po celej miestnosti..

Liam
"Danielle?..." ticho som šepol keď som vošiel do izby v ktorej sedela a nemo sa dívala na našu spoločnú fotku. Opatrne som sa posadil vedľa nej a ticho som hľadel na fotku pred tým zamilovaného páru.
"Vedeli o tom všetci... bola som za totálnu kravu.."
"Danielle.. ja.. chcel som ti to povedať ale.."
"Ale? Liam, milovala som ťa."
"Presne, milovala. Sama vieš že sme sa dali dokopy len kvôli fanúšikom. náš vzťah bol čisto kamarátsky a... Prepáč mi to."
"Liam, pochopila by som to! stačilo mi len povedať že si konečne našiel tú pravú a nie zo mňa robiť kravu."
"Nie si krava Danielle, si skvelé dievča len ja.. nechcel som ťa raniť."
"Pokiaľ vieš že ju miluješ tak bež za ňou."
"A čo ty?!" skleslo som šepol a zadíval som sa do jej očí.
"Ja nič, na Natashu sa môžem usmievať a byť s ňou kamarátka a s tebou? len tajne dúfať že budeme kamaráti aj naďalej."
"Myslíš to vážne?"
"Skutočne." S malým náznakom úsmevu mi jemne pohladila ruku a následne sklopila zrak ku zemi.
"Stalo sa niečo?"
"Môžem ťa o niečo požiadať?"
"O čokoľvek."
"Ako strašne by ti vadila pusa na rozlúčku."
"Zatiaľ s Natashou nechodím." Zo smiechom som sa ku nej nahol a jemne som ju pobozkal na ústa.

Natasha.
"Prepáčte ja.. nechcela som vás rušiť." S prekvapeným tónom v hlase a zo zadržanými slzami som potichu prehovorila keď som otvorila dvere na Liamovej izbe kde bol spolu s Danielle. Pri jeho pohľade a pootvorených ústach som pochopila že má už minimálne desať výhovoriek o tom aká strašná náhoda to všetko bola. S nechápavým pohľadom som zatvorila dvere a s hlasitým dupotom som prebehla cez obývačku s čoho som si zaslúžila zopár prekvapených pohľadov. S hodeným ruky s čím som chcela naznačiť nech na to kašlú som sa zastavila pred malou šatňou s ktorej som si zobrala modré obtiahnuté šaty ktoré som si spolu s teniskami prehodila cez ruku a rozbehla som sa cez celý pozemok na kľudnú ulicu.
"Natasha! Stoj!"
"Načo mám stať Liam?! nepotrebujem počúvať tvoje primitívne výhovorky! Bola som príšerná krava keď som si myslela že medzi nami by mohlo niečo byť!"
"Ono to nie je tak ako to vyzerá! Ja som sa s ňou rozišiel!"
"Chápem že patríš medzi slávnych ľudí ale myslím že v tom nie je až taký veľký rozdiel aby si mal pri rozchode také isté praktiky ako pri začatí vzťahu! čo by sa stalo keby prídem o pár minút neskôr? povieš mi že si na ňu omylom padol?!"
"Natasha.. vieš že ľúbim teba!"
"Daj mi pokoj Liam... vráť sa za Danielle!" nenávistne som šepla a nastúpila som do Harryho auta v ktorom som sa nešikovne prezliekla a naštartovala som. Pri jazde preplneným Londýnom ktorý nespí ani pri neskutočných búrkach som zastavila pri jednej s kaviareň do ktorej som rýchlo prebehla a na stôl som si položila mobil.
"Prosím príď..." Naťukala som zúfalo do mobilu SMS-ku a po pár minútach vážneho rozmýšľania som ju odoslala.
"ale čo, bábika sa spamätala?"
"Nerieš to! počkám ťa pri tom starom moste?"
"Máš auto?"
"Mám.."
"kde si? prídem pre teba s mojím autom."
"Počkám ťa pred tou kaviarňou s cukrárňou.." Zakončila som  našu koncerzáciu hodeným mobila do kabelky. S nervami v koncoch som sa posadila na malý schodík pred kaviarňou a nedočkavo som hľadela na prichádzajúce auta. Čierne auto ktoré zastalo blízko mňa zo stále sexy Danielom ma pomerne dosť prekvapilo. rýchlo som prebehla pomedzi dážď a zatvorila som za sebou dvere na aute.
"Vedel som že dolezieš."
"Pokiaľ chceš môžem odísť."
"Na to zabúdaj, takú radosť ti nespravím."
"Fajn, o čom si sa chcel dnes rozprávať?"
"chcel som byť chvíľku s tebou." slizko sa na mňa usmial a jemne mi prešiel s bruškami prstov po odhalenej nohe. S hlasitým vzdychnutím som sa zadívala na neho a ticho som sledovala jeho výraz v tvári.
"Chýbala si mi."
"to je skvelé.. ja už asi pôjdem. nemala som sem vôbec chodiť!"
"Na to zabúdaj! len tak ľahko sa ťa nevzdám!" zvrieskol na celé auto s čoho mi telom prebehla horúca krv a dych sa mi zastavil. vystrašene som sa zadívala na jeho psychopatickú tvár s ktorou sledoval cestu a nohou každou minútou pridával na plyne.
"Daniel spomaľ!"
"Spomaliť načo?! aby som o teba znova prišiel? Nie zlatko, na to zabúdaj od teraz budeme spolu už navždy. NAVŽDY rozumieš?!" hlasito zvýraznil slovo navždy a ticho sa zasmial. nechápavo som sa zadívala na neho a následne na strom ktorý sa pred nami rysoval. S rozklepaním telom som v taške nahmatala mobil a rýchlo som dala vytočiť Liamové číslo. Sekunda hovoru a potom len hlasitý náraz a strácanie sa v realite...

Uuuuch! príšerne namáhavé niečo zo seba dostať! :D fajn, štyri komentáre a dala by som vám dnes možno ešte jednu :)